Podľa Európskej smernice 1999/31/EC o skládkach odpadu by sa komunálny odpad do roku 2010 mal znížiť o 25% v porovnaní s rokom 1995, do roku 2013 o 50% a do roku 2020 až o 65%. Kompostovanie je jedno z možných riešení, ako k tomuto cieľu prispevať už dnes.
Kompostovanie
Kompostovanie je prírodný proces, pri ktorom dochádza k rozkladu organických odpadov pôsobením mikroorganizmov, vody a kyslíka na humusové látky. Prečo sa zaoberať kompostovaním? Okrem ekonomického benefitu (tým, že sa zníži množstvo odpadu, platí sa i menej za jeho likvidáciu a navyše sa šetrí výdavkami na priemyselné hnojivá) sú tu aj ďalšie výhody. Napríklad prospieva k zlepšeniu fyzikálnych vlastností pôdy, najmä ťažkých a ľahkých. Kompostovanie znižuje riziko vysychania a prepúšťania vody. Kompostovaním sa získava predovšetkým kvalitné hnojivo, ktoré zadržiava vodu, prevzdušňuje pôdu a dodáva jej živiny.
Kompost
Kompost je kvalitné organicko-minerálne hnojivo, ktorým sú do pôdy navrátené všetky cenné živiny. Na rozdiel od minerálnych hnojív sa do pôdy dodáva aj humus, ktorý veľmi dobre pôsobí na vlastnosti pôdy. Svojou vysokou hodnotou pH pôsobí proti okysličovaniu pôdy. Zrelý kompost možno použiť na rôzne účely, napríklad na jar sa môže aplikovať kompost k zelenine a ku kvetinám, čo podporuje úrodnosť pôdy a rastliny sú zásobované potrebnými živinami. Ďalší spôsob je, že väčšie množstvo kompostu nahrnieme k ovocným či okrasným stromom, kde vrstva kompostu priaznivo vplýva na prijímanie dažďovej vody a kyprosť pôdy. Môžeme ho použiť tiež pri zakladaní nových záhrad alebo trávnikov. Tu pokladáme kompost vo vrstve 1 až 2 cm, odporúča sa zľahka prekypriť. Pri údržbe trávnika prichádza častým kosením tráva o potrebné živiny. Kompost rozhodený na jar a v lete (mulčovanie) umožní prevzdušnenie trávy, udržuje vlhkosť a bráni rastu buriny. Pri pestovaní rastlín v kvetináčoch zmiešame kompost a pôdu či piesok v pomere 1:1.
Suroviny do kompostu
Suroviny vhodné do kompostu: zvyšky rastlín, buriny, kvety, zemiakové šupky, lístie, pokosená tráva, rozdrvené drevo, piliny, hobliny, kuchynský odpad (káva, škrupiny, šupky, kôstky, zvyšky jedál), zemina z kvetov, trus a podstielka drobných zvierat (okrem psích a mačacích), extrementy hospodárskych zvierat (obmedzené množstvo), slama a iné pozberné zvyšky, popol z dreva, novinový papier, kartón, kôra stromov, handry z prírodných tkanín.
Do kompostu nepatria: lieky a liečivá, kovy, plasty, textil, sklo, farby, staré oleje, baktérie, chemické postreky, obsah vrecka z vysávača, zvieracie kosti a mäso, mliečne výrobky, rastliny s vysokým obsahom pesticídov, ohorky z cigariet.
Tab.1:
Pomer C : N, uhlíka k dusíku, v rozličných kompostovateľných materiáloch (priemer nameraných hodnôt).
[zdroj: Priatelia Zeme – SPZ]
|
Dusíkaté suroviny |
C : N |
Uhlíkaté suroviny |
C : N |
|
Pokosená tráva |
20 : 1 |
Drevná štiepka |
145 : 1 |
|
Odpad zo zeleniny |
20 : 1 |
Odrezky z kríkov |
125 : 1 |
|
Burina (mladé rastliny) |
23 : 1 |
Slama obilovín |
94 : 1 |
|
Bioodpad z domácnosti |
25 : 1 |
Starina z lúk |
50 : 1 |
|
Konský hnoj |
25 : 1 |
Listy ovocných stromov |
38 : 1 |
|
Ovčí hnoj |
17 : 1 |
Listy lesných stromov |
50 : 1 |
|
Hovädzí hnoj |
20 : 1 |
Hrabanka ihličnanov |
65 : 1 |
|
Hydinový trus |
10 : 1 |
Výlisky z ovocia |
50 :1 |
|
Slama strukovín |
32 : 1 |
Zemiaková vňať |
60 : 1 |
|
Ornica |
20 : 1 |
Kukuričné stonky (kôrovie) |
90 : 1 |
Tab 2.:
Príklady surovinovej skladby
[zdroj: Priatelia Zeme – SPZ]
Príklad č.1:
tráva – 60%
lístie – 10%
drevná štiepka – 20%
zemina - 10%
Príklad č.2:
bioodpad z domácnosti – 60%
tráva – 20%
stromová kôra drvená – 10%
piliny - 10%
Príklad č.3:
tráva – 40%
bioodpad z domácností – 20%
kukuričné stonky – 10%
drevná štiepka – 10%
zemiaková vňať – 10%
burina (staršia) – 5%
lístie - 5%
Kompostér
Kompostér – ideálny pomocník pri kompostovaní. Je vyrobený z recyklovaného plastu, nádoba kompostéru nemá dno (z dôvodu voľného styku s pôdou a prístupu mikroorganizmom, červom a dážďovkám). Je osadený vekom s otočným ventilom pre reguláciu prístupu vzduchu, bočnými dvierkami pre vyberanie kompostu a otvormi na prevzdušňovanie. Pre majiteľov záhrad do 300 m2 je vhodný kompostér s objemom 400 litrov (napr. kompostér K400 od spoločnosti RESPO TRADING) a pre väčšie záhrady nad 300 m2 je vhodný kompostér s objemom 700 litrov alebo kompostovacie silo (napr. kompostér K700 a kompostovacie silo S900 spoločnosti RESPO TRADING).
Kompostovacie silo - určené do stredne veľkých záhrad. Cenovo dostupná estetická alternatíva ku kompostovaniu na voľnej hromade. Výhodou oproti dreveným ohradám je stálosť materiálu (drevo časom prirodzene zahníva)
Výhody kompostovania v kompostéroch
Kompostovanie v kompostéroch má množstvo výhod. Urýchlenie procesu kompostovania až o polovicu doby nutnej pre kompostovanie v hromadách. Regulácia teploty, vlhkosti, prístupu vzduchu a svetla. Úspora miesta na záhrade (kompostér nahradí nevzhľadnú hromadu). Estetika. Odstránenie nepríjemného zápachu, ktorý vábi hmyz a drobné zvieratá. Finančná úspora na odvoze domových odpadov – kompostovaním je možné spracovať až 30% kuchynských odpadov. Zužitkovanie odpadov zo záhrady a získanie kompostu - vynikajúceho zdroja živín a organických látok.
Návod na kompostovanie
Kompostér je vhodné umiestniť do polotieňa na rovnú plochu v záhrade, v sade či parku tak, aby nenarušoval estetický rámec okolitého prostredia a zároveň k nemu bol ľahký prístup. Ďalej postupujeme nasledovne:
-
Materiál určený pre kompostovanie sa rozdrví (môžeme použiť záhradné drviče) a vloží do kompostéra. Na spodok kompostu sa položí hrubý a vzdušný materiál (väčšie časti vetvičiek, slama) na zabezpečenie vzdušnosti. Je vhodné dodržať zloženie materiálu podľa pomeru C:N v ňom obsiahnutom (C – uhlík, N - dusík). Ku zmesi surovín pridať lopatku hliny či hotového kompostu, prípadne kompostové baktérie, hubové kultúry, červov, dážďovky, močovinu.
-
Pridaním vody sa zvlhčí každá vrstva kompostu.
-
Vrstvy sa dôkladne premiešajú (veľmi dôležité!).
-
Po naplnení sa kompostér uzavrie vekom. V letných mesiacoch sa pootvorí alebo úplne otvorí ventil vo veku kompostéru. V zimných mesiacoch je nutné ventil uzavrieť. Bočné otvory umožňujú dostatočné prevzdušnenie, veko s ventilom zabraňuje prevlhčeniu a tvorbe zápachu.
-
Kompost je nutné aspoň jeden až štyrikrát mesačne premiešať, umožniť tak dostatočný prístup kyslíku do všetkých vrstiev a podľa potreby zvlhčiť.
Obsah kompostéra sa pôsobením rozkladných procesov zredukuje až o polovicu. Za optimálnych podmienok je možné po 8 – 10 týždňoch vyňať kompost vhodný na mulčovanie. Po uplynutí 16 až 20 týždňov by mal dosiahnuť zrelosť – je drobivý, tmavo hnedý a vonia po lesnej pôde. Nie je vhodné používať kompost starší nad 12 mesiacov, pretože všetky užitočné látky v ňom obsiahnuté sú už rozložené.
Autor: Ing. Nina Ročiaková, RESPO TRADING
Kontakt: http://www.kompostery.sk/, +421 948 900997