Kedy sa vyčerpajú prírodné zdroje?

Autá a politici | Richard Ďurana, 21.01.2010 | INESS.sk

Španielsky premiér Jose Zapatero predstavil bližšie detaily svojej vízie pre hospodársku stratégiu Európskej únie do roku 2020. Okrem iného sú v nej opatrenia na podporu výroby elektrických áut v Európe. Odhliadnime teraz od toho, že plánovať budúcnosť a odhadovať túžby spotrebiteľov v horizonte 10 rokov je takmer nemožné.

Dobrým dôvodom na obavu je plánovanie samotné. História nám ponúka jeden ukážkový príklad ovládania automobilovej výroby štátom. Vedeli ste, že Audi a Trabant vznikli rozdelením tej istej firmy - Auto Union - po druhej svetovej vojne a rozdelení Nemecka? Porovnanie produktov nám poskytuje jasnú odpoveď na otázku, či je zásah štátu do produkcie automobilov prospešný.

Politikov ale historické príklady zaujímajú zriedka. Namiesto toho svoje návrhy na zlepšenia opierajú o horúce témy súčasnosti, ako je napríklad zelená energia. Tá bude podľa Zapatera zohrávať v udržateľnosti rastu európskeho hospodárstva kľúčovú úlohu.

Ako povedal: „za posledných 10 rokov... naša spotreba energie narástla o 9%. Potrebujeme znížiť našu závislosť. Ak ju neznížime, nebudeme schopní dosiahnuť hospodársky rast.“

Tento nespočetne krát vyvrátený mýtus založený na statickom vnímaní sveta výborne vyvracia Johan Norberg vo svojej knihe When Man Created The World (Keď človek stvoril svet, z pripravovaného prekladu):

„Obavy z toho, že ekonomický rozvoj vyčerpáva zdroje našej planéty, sú založené na jednoduchom predpoklade, že používame určité množstvo surovín (napr. uhlie) na to, aby sme získali to, čo využívame (napr. energiu). Máme určité nemenné množstvo uhlia a na získanie energie, ktorú používame, potrebujeme konštantné množstvo uhlia. Keďže naša populácia narastá, používame viac a viac energie, v dôsledku čoho sa uhlie vyčerpá. Toto bol intelektuálny model spopularizovaný vplyvným Rímskym klubom – skupinou priemyselníkov a výskumníkov, ktorí v knihe nazvanej Limity rastu vydanej v roku 1972 varovali, že postupne odčerpávame prírodne zdroje planéty a hrozí ich vyčerpanie.

veríme dnes. Existujú zásoby zdrojov, ktoré ešte len musíme objaviť, zásoby, ktorých využívanie zatiaľ nie je ekonomicky výhodné a je tu aj možnosť recyklácie. Zdroje nevyužívame v konštantných množstvách, práve naopak, na jednotku výstupu využívame stále menej zdrojov. Navyše dopyt nie je po zdrojoch ako takých, ale po tom, čo s nimi robíme alebo čo z nich vyrábame. Nové technológie a vynaliezavosť nám umožnia nájsť nové, doposiaľ nepredvídané zdroje, s ktorými budeme môcť robiť to, čo len budeme chcieť. Pokiaľ trh nebude regulovaný, nedostatok toho či oného zdroja bude znamenať vyššie ceny a v takom prípade budeme musieť danou surovinou šetriť a viac získame, ak budeme hľadať na rovnaké účely alternatívne zdroje. A ak sa nejaký zdroj minie, človek je dostatočne dômyselný, aby vynašiel alebo kultivoval náhrady. Najdôležitejším zdrojom je rozum, ktorý ako všetci vieme, je možné reprodukovať príjemným a zábavným spôsobom.

Ukázalo sa, že Simon mal pravdu. V roku 1970 sa odhadovalo, že máme 780 miliónov ton ešte nevyťaženej medi a pesimisti tvrdili, že budú vyťažené do konca tisícročia, zvlášť ak bude treba natiahnuť medené vedenie pre všetky budúce čínske telefóny. No v nasledujúcich 30 rokoch sa spotrebovalo len 770 miliónov ton medi v dôsledku neustále efektívnejšieho využívania. Jednoduchou matematikou by sme mali vypočítať, že vo svete ostalo už len 10 miliónov ton medi, ale jednoduchá matematika je príliš jednoduchá na zachytenie dynamických procesov. Dnes máme k dispozícii ešte 340 miliónov ton medi. Jej využitie sa postupom času zefektívnilo, boli objavené nové ložiská a nové technológie umožnili ťažbu v náleziskách, ktoré boli predtým nedostupné. Navyše sme zredukovali našu závislosť na medi, pretože bola nahradená lepšími materiálmi. Čínske telefónne spojenia využívajú optické vlákna a vďaka nástupu satelitných technológií už káble takmer vôbec nie sú potrebné.

Ľudská vynaliezavosť si podobne poradila so statickou matematikou aj v prípade iných surovín. Od vydania správy Limity Rastu zásoby všetkých zdrojov, o ktoré sa Rímsky klub tak strachoval, v skutočnosti vzrástli (s výnimkou cínu), niektoré až štvornásobne. V roku 1970 sme mali k dispozícii 5,3 miliárd ton bauxitu; odvtedy sme spotrebovali 3 miliardy, ale 25 miliárd nám stále ostáva. To isté platí aj pre surovinu, o ktorej si väčšina ľudí myslí, že sa minie – ropa. Predstavivosť a technológie nám umožňujú ťažiť čoraz väčší objem ropy, neustále redukovať množstvo, ktoré sa stráca pri ťažobnom procese a dosahovať nižšiu spotrebu. Toto zvýšenie efektivity prevyšuje čistú fyzickú spotrebu ropy, čoho výsledkom je, že jediný relevantný ukazovateľ – množstvo ropy dostupnej ľudským potrebám – v skutočnosti rastie. V roku 1970 sme jej ostávajúce zásoby odhadovali na 580 miliárd barelov. Odvtedy sme spotrebovali 690 miliárd a aj tak nám stále ostáva 1,05 trilióna barelov. Ak sa minie, môžeme ropu extrahovať z bridlice, približne 130 miliárd barelov sa nachádza len v jedinom regióne USA. V súčasnosti je to síce bezcenný zdroj, pretože extrakcia ropy z bridlice ešte nie je ekonomicky výhodná, no pri použití správnej technológie by sa čoskoro stala rentabilnou a bridlica by sa stala vzácnou – čo je typický príklad ako ľudstvo v skutočnosti zdroje vytvára.

No dávno predtým, ako na to dôjde, dosiahne ľudstvo pokrok v úplne iných oblastiach. Ak majú pesimisti pravdu v tom, že cena ropy bude neustále rásť, tak tento faktor vývoj len podporí. Dokonca aj naša dnešná spotreba palív sa každým rokom zefektívňuje približne o 2 percentá.“

Prevzaté z: Richard Ďurana | Autá a politici | INESS.sk
Úvod: Radovan Kazda | Ilustračné foto: Flickr

SÚVISIACE ČLÁNKY