Kauza pezinskej skládky nie je jediným prípadom sporu občanov
s prevádzkovateľmi zariadenia na zneškodňovanie alebo
zhodnocovanie odpadov. K podobným konfliktom dochádza najmä v
súvislosti s prevádzkovaním spaľovní odpadov (napríklad v
Galante,
Banskej
Bystrici,
Sabinove,
či
Smoleniciach).
|
|
Napriek nepochybnému odporu časti
verejnosti voči skládke nemožno odhliadnuť od skutočnosti, že
odpadová politika na Slovensku zatiaľ nie je orientovaná k cieľu
zrušiť skládkovanie odpadov. To znamená, že potenciálni investori
majú právo na budovanie skládok. Moderné technológie skládkovania
navyše eliminujú vznik zásadných zdravotných dopadov na
obyvateľstvo. Ich nespornou výhodou je i efektívnosť vo
vzťahu k energetickej náročnosti, keďže
|
skládkovanie je energeticky menej
náročné nakladanie s odpadmi než recyklácia, čo je pozitívum
i z hľadiska „mainstreamového“ vnímania
ekologických aspektov akejkoľvek výrobnej činnosti.
Ďalším nesporným pozitívom skládkovania je jeho ekonomická
efektívnosť, čo sa v praktických dôsledkoch prejavilo
i v prípade pezinskej skládky. Podľa správy TASR z 2.
februára traja členovia Združenia miest a obcí Malokarpatského
regiónu navrhli,
že požiadajú bratislavského župana Pavla Freša o zaradenie
pezinskej skládky odpadov ako verejnoprospešnej stavby do záväznej
časti územného plánu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK). Za
posledné dva mesiace minulého roku totiž vyviezli Svätý Jur, Viničné
a Slovenský Grob na skládku vyše 500 ton odpadu, čím ušetrili
8805 eur. To predstavuje výraznú zľavu oproti cenám konkurenčnej
skládky. Navyše podľa zákona č. 17/2004 Z.z. o poplatkoch za
uloženie odpadov uhradili do rozpočtu mesta Pezinok 2510 eur.
Pezinský primátor Oliver Solga s týmto návrhom zásadne nesúhlasí.
Podľa správy
TASR sa Solga nazdáva, že starostovia iného mesta nemôžu žiadať,
aby v inom meste bola skládka. Konanie svojich kolegov označil
za nefér.
Nastavenie legislatívnych pravidiel pre účasť verejnosti v procese
schvaľovania týchto stavieb tak zostáva spornou oblasťou. Súčasný
legislatívny stav umožňuje spoluúčasť verejnosti vo viacerých
štádiách schvaľovania stavby, napríklad v územnom plánovaní
a v procese integrovaného povoľovania, preto je otázne, do
akej miery má byť prvok „priamej demokracie“ pripustený
do obmedzovania vlastníckych práv prevádzkovateľov stavieb, ktoré sú
verejnosťou vnímané ako rizikové. Európska komisia však upozornila
v liste stálemu predstaviteľovi Slovenska pri Európskej únii
Ivanovi Korčokovi na to, že zákon o EIA č. 24/2006 Z.z.
nedostatočne definuje zainteresovanú verejnosť, nakoľko
vylučuje prístup individuálnych osôb k účasti na pripomienkovaní
v procese posudzovania vplyvov stavieb na životné prostredie.
Upozornil na to 2. februára etrend.sk.
Nech už dopadne spor o verejný
záujem akokoľvek, nemalo by sa pri jeho riešení zabúdať na to, že
zvýšenie zainteresovanosti verejnosti do procesu schvaľovania
(súkromných) stavieb obvykle zvyšuje i nákladnosť realizácie
týchto stavieb. Tieto náklady sa v konečnom dôsledku prenesú do
cien pre občanov, v tomto prípade napríklad do poplatkov za
nakladanie s odpadmi. Tento aspekt je v ekonómii známy ako
príklad toho, čo „nie je vidieť“. Zvýšené výdavky totiž
pocíti verejnosť až po presadení opatrenia, ktoré si predtým svojou
aktivitou priamo vynútila.
Foto:
Nechcemeskladku.szm.com