Zavedenie separácie odpadov je v
menších obciach obzvlášť vážnym problémom, nakoľko jednotkové náklady
separácie na obyvateľa rastú práve s klesajúcim počtom
obyvateľov a nedostupnosťou terénu. V týchto obciach býva navyše
väčší podiel dôchodcov, teda príjmovo nízka časť obyvateľov. Práve tu
sa prejavuje jedna z nevýhod veľkého počtu samospráv, nakoľko
pri centralizovanejšej správe mohli byť náklady prenesené
rovnomernejšie na všetkých obyvateľov jednej municipality.
|
|
Viera Krakovská upozornila
tiež na to, že existovali viaceré finančné mechanizmy na
zvládnutie situácie a pripustila, že sa v ZMOS-e budú
musieť zamyslieť nad tým, ako spomínaným obciam pomôžu získať
potrebné prostriedky. Veľkým rizikom pre hospodárenie týchto obcí
totiž môže byť kontrola zo strany Slovenskej inšpekcie životného
prostredia.
Viera Krakovská je
zástupkyňou ZMOS-u v Recyklačnom fonde a zároveň
podpredsedníčkou a dlhoročnou
|
členkou správnej
rady fondu. Ten pôsobí od roku 2002 aj ako finančný nástroj na
podporu separácie v obciach. Fond mal čiastočne sanovať deficit
rozpočtov odpadového hospodárstva v obciach, avšak zdá sa, že
ako nástroj sa ukázal byť nie veľmi účinný.
Napokon, údaje z publikovaných
výročných správ fondu sú nekompromisné: v rokoch 2003 až 2008
bola z fondu vyplatená na základe nárokovateľných žiadostí obcí
o príspevok podľa
§ 64 zákona o odpadoch celková suma 259,8 mil. Sk.
Tieto prostriedky sú poskytované ako príspevok za preukázanie
separácie a zhodnotenia odpadov, takže obce, ktoré neseparujú,
nedostávajú nič. Ak však uvážime, že do procesu separácie je dnes už
zapojená výrazná väčšina obyvateľov, tak to znamená, že Recyklačný
fond prispel každý rok priemerne na jedného obyvateľa sumou, ktoré
nie je vyššia ako 20 Sk (pri jednoduchom prepočte na počet
obyvateľov je to len 8 Sk na osobu). Bežná sadzba poplatku za
komunálny odpad a drobný stavebný odpad sa však pohybuje v rozmedzí
500-600 Sk ročne, to znamená, že aj v optimistickom
odhade Recyklačný fond navýšil rozpočty samospráv len
o menej ako 4 %. Ide
o pomerne zanedbateľnú sumu, ktorá je na úrovni inflácie. Ak by
bola nahradená zvýšením poplatku za komunálny odpad, nemohlo by to
mať zásadný ekonomický dopad na občanov.
Samostatným problémom je financovanie
projektov z fondu. Časť z investícií fondu (podľa našich
prepočtov ide za roky 2002-2009 približne o podobnú sumu, aká
bola vyplatená na príspevky obciam - teda cca. 280 mil. Sk) bola
vyplatená obciam na ich investície do odpadového hospodárstva. Tieto
investície však mohli byť zabezpečené alternatívnymi spôsobmi:
napríklad cez súkromných investorov, ktorých motivácia pre vstup na
trh by vzrástla, ak by vstupovali do prostredia s jasnými
legislatívnymi pravidlami, v prehľadnej štruktúre zdrojov do
systému zhodnocovania odpadov a s dobrými vyhliadkami na
stabilitu trhu. Niekoľko rokov skúseností s budovaním trhu
zhodnocovania odpadov odhalilo množstvo chýb, ktorým sa bolo možné
vyhnúť, ak by spôsob zakladania trhu nešiel vlastnou cestou, ale
prevzatím funkčných modelov zo zahraničia.
V slovenských reáliách tak vidíme
legislatívny "neporiadok" a bariéry, ktoré negatívne ovplyvňujú nielen
činnosť oprávnených organizácií, ale vplývajú i na výšku poplatkov za
zhodnocovanie komunálneho odpadu. Tie sú totiž limitované nielen
zákonom, ale čiastočne i tým, že vláda pridelila kompetenciu schvaľovania
výšky poplatkov samosprávam.
Tie majú celkom prirodzenú a
principiálne správnu snahu nezvyšovať výdavky občanov, no často sa
tak deje i za cenu deficitného rozpočtu.
Ilustračné foto: tsrbk.sk