|
ANKETA: Podľa správy
Eurostatu Slovensko v roku 2008 recyklovalo iba 3 %
komunálneho odpadu, celkové zhodnotenie dosiahlo len mieru 18 %.
Je podľa Vás tento stav uspokojivý? (A prečo?)
|
|
Ľubomír Augustín,
Tanzer
Consulting, s.r.o.
|
NIE
Tento
nelichotivý výsledok je dôsledkom dlhodobého preferovania
skládkovania pred separáciou zložiek KO zo strany pôvodcov.
Rozhodujúce sú nízke ceny za ukladanie odpadu na skládkach.
Slovensku výrazne chýba infraštruktúra pre energetické spracovanie
komunálneho odpadu, nedostatočne využívame potenciál biologicky
rozložiteľných zložiek KO. Situáciu už len završuje nepresná
evidencia o tvorbe KO a nakladaní s ním.
|
|
Oliver Čelko,
výkonný
riaditeľ, EKOLAMP
|
NIE
Pretože Slovenská legislatíva je ovplyvňovaná
záujmovými skupinami. Zosúladenie hospodárskych a
environmentálnych záujmov je na nízkej úrovni, chýba koordinácia
aj v rámci okolitých krajín.
|
|
Bernhard Hager,
NH
Hager Niederhuber Advokáti
|
NIE
Dokonca aj moja
babka, ktorá žila život bez ideológie, triedila odpad, viac ako 3%
vlastného domáceho odpadu recyklovala, lebo by to považovala za
márnotratnosť hádzať všetky „zdroje“ do jednej jamy.
|
|
Radovan Kazda,
Odpady-Portal.sk
|
NIE
V miere recyklovania komunálneho odpadu sa
zaraďujeme na chvost európskej 27-čky, čo len potvrdzuje argumenty
tých, ktorí tvrdia, že dotačné podporovanie spracovateľského
priemyslu nemá pre reálne výsledky prakticky žiaden význam.
Naopak, oveľa vyššiu sebestačnosť preukazuje zhodnocovanie KO
odpadov spaľovaním, ktoré (ako naznačujú i najnovšie ohlásené
investičné zámery) je životaschopné i bez nadmerného
prerozdeľovania cez neefektívne dotačné nástroje. Správa Eurostatu
odhaľuje, že legislatívne podmienky podnikania na trhu s odpadmi
na Slovensku sú nastavené principiálne zle a pozornosť treba
zamerať na skvalitnenie legislatívneho prostredia pre tých, ktorí
za zhodnotenie odpadov nesú zodpovednosť.
|
|
Magdaléna Krajčiová,
referát odpadového hospodárstva
magistrátu hlavného mesta Bratislava
|
NIE
Nedostatok recyklačných zariadení a možností.
|
|
Renáta Miháliková,
KOSIT,
a.s.
|
NIE
Problémom je doterajšia podpora vzniku
zhodnocovacích zariadení na úkor podpory samotného zberu.
Rezerva
spočíva:
- v podporovaní systematického zvyšovania
environmentálneho povedomia obyvateľov (separovanie pri zdroji);
-
v logistike zberu a úpravy separovaného odpadu
(neefektívne, nekomplexné systémy zberu, ktoré by sa mali stať
súčasťou integrovaných systémov nadregionálneho charakteru a tým
by sa zabezpečilo ekonomickejšie a efektívnejšie materiálové
zhodnocovanie na ceste od obyvateľa k zhodnocovateľom:
obyvateľ - zberová spoločnosť(obec) - nadregionálne
zberové centrum - zhodnocovateľ);
- aj napriek
ekonomickej podpore zhodnocovateľov, v uprednostňovaní dovozu
vyseparovaných druhotných surovín zo zahraničia na úkor domácich
(nízke výkupné ceny).
|