Program, ktorému sa venuje článok v britskom
Materials
Recycling Week (MRW), stanovuje ciele recyklovať 70% škótskeho
odpadu do roku 2025, s maximálne 5% odpadu ukladaného na
skládky. Ďalej plán obsahuje zákaz ukladania biologicky
rozložiteľného odpadu na skládky a rozvoj programu predchádzania
vzniku odpadov pre všetky odpady a taktiež zavedenie triedenia
zmesového odpadu, ktorý bude
obsahovať potraviny.
MRW cituje škótskeho ministra životného prostredia Richard
Lochheada, ktorý obhajuje zmienené regulácie úradníckym envirospeakom. Samozrejme, nechýbajú v ňom
medové motúzy vo forme "vytvorených pracovných miest".
Podobný slovník často zaznieva i u nás, najmä od
predstaviteľov Recyklačného fondu, ktorý založila vláda v mylnom
presvedčení, že budovanie spracovateľských kapacít musí zabezpečovať
práve ona.
Takže "rozprávky o dobre a zle" v podaní Richarda Lochheada
vyzerajú asi takto: "Triedenie odpadu v čo najskoršej
fáze pomôže získať maximálnu hodnotu z rôznych materiálov.
Oddelením potravinového odpadu sa vyhneme kontaminovaniu iných
materiálov a znížime emisie skleníkových plynov. Taktiež budeme
generovať viac obnoviteľnej energie." ... "Vnímanie odpadu
ako zdroja otvára mnohé dvere. Skôr ako by sme ľahostajne odkladali
materiály na skládku, môžeme teraz vytvárať nové výrobky a vytvárať
obnoviteľné zdroje energie, teplo a hnojivá, zatiaľ čo vytvoríme
viac ako 2.000 pracovných miest. Program nulového odpadu nám pomôže
realizovať progresívne zákazy skládkovania, s konečným cieľom,
ktorým je žiaden odpad - teda recyklovanie všetkého potenciálu, ktorý
by bol skládkovaný, do roku 2020."
Mimochodom, celá agenda "vytvárania pracovných príležitostí" je
zavádzaním, pretože
zamlčuje tzv. opportunity cost, teda náklady obetovanej
príležitosti. V tomto prípade totiž vôbec nevieme, koľko
pracovných príležitostí by vzniklo z jednotky peňazí, ktoré boli
použité na budovanie spracovateľského priemyslu, ak by boli použité
na iný účel.
Úmysel škótskej vlády recyklovať tak obrovský podiel odpadu sa zdá
byť celkom pochopiteľný, ak si uvedomíme, že tieto nákladné operácie
majú veľkú podporu spracovateľských firiem. Zavedenie "programu
nulového odpadu" podporuje v Škótsku napríklad veľká
nadnárodná odpadová spoločnosť Viridor. Jej škótsky regionálny
riaditeľ Colin Paterson v zmieňovanom článku uviedol, že
zavedenie plánu vyžaduje "zodpovedajúce investície do
odpadovej infraštruktúry odpadu, s cieľom uľahčiť presadenie
nové ciele". Zverejnenie plánu nulového odpadu privítal aj
ďalší gigant na trhu s odpadmi, Veolia Environmental Services.
Jej generálny manažér pre Škótsko Frank Mulgrew zapriahol do piár
balíka aj odkaz na klimatické zmeny. "Plán nulového odpadu
pre Škótsko je dôležitým politickým oznámením, ktoré odráža silnú
väzbu škótskej vlády medzi odpadovou a klimatickou agendou."
Práve spracovateľské firmy by totiž mali z rastúceho trhu
zhodnocovania odpadov profitovať najviac. Tým, kto celý trh zaplatí,
budú samozrejme občania. Podľa štúdie, ktorú cituje MRW, presiahnu
len náklady na vybudovanie potrebných spracovateľských zariadení sumu
1,3 miliardy libier.
Pekný balík. Otázne je, kedy si aj škótska vláda uvedomí, že
postupné zvyšovanie miery zhodnocovania odpadov je síce svetový
trend, ale má svoje ekonomické hranice. Ak majú vlády problém so
skládkovaním odpadov, potom si treba uvedomiť, že ekonomicky
i ekologicky najvýhodnejšou alternatívou nie je triedenie
alebo megalomanská recyklácia, ale energetické zhodnocovanie odpadov.
Škóti by mali začať šetriť.
Ilustračné foto: http://www.greenwisebusiness.co.uk/