Je to i na úkor preferovania málo sofistikovaných metód a technológií a slabého
využívania modernej logistiky v rámci efektívnych spádových
okruhov. Má to za následok víťazstvo skládkovania na Slovensku s desiatkami
„miniskládok“, nestabilný trh s druhotnými
surovinam,
ktorý
sa rúca pri každom vplyve reálneho sveta, absenciu investícií do
početnejších výkonných technológií a vykolíkovanie teritórií
lokálnych hráčov s kulisou hysterických výstupov verejnosti
skoro pri každej investičnej akcii v odpadovom hospodárstve.
Pod tlakom tohto stavu je tolerovaná napríklad zatvorená
neekologická skládka s nenaplneným rekultivačným fondom, ktorej
na „domodelovanie“ tvaru povolili doviezť úrady skoro
toľko odpadu, ako bola jej pôvodná kapacita... a všetci sa
spoločne tešia, že na krátky čas to v jej okolí bude „lacné“...
Rovnako iluzórne je rozprávať o šetrení, ak sa v systéme
nakladania s odpadmi preferuje len triedenie a recyklácia.
Je konečne nutné úprimne povedať, že separovaný zber nie je zadarmo
a tiež nie je liekom na celý objem vznikajúcich odpadov. Ich
prevažná časť nemá zatiaľ druhotné využitie. Slovensko v dnešnej
dobe ani nemá udržateľný systém a dostatok moderných
technológií, aby sa tak stalo. Kríza likviduje aj kapacity
a prevádzky, ktoré už vytvorené boli.
Začnime chápať komunálne odpadové hospodárstvo ako toky odpadu
na regionálnej úrovni
Pri podrobnejšom pohľade na investície v tomto sektore nie je
tiež možné prehliadnuť atomizáciu investícií lokálneho charakteru.
Logistika je zohľadnená veľmi málo. Od kompetentných úradov je
nemožné získať aktuálne údaje o množstvách jednotlivých odpadov,
nakoľko vedený evidenčný systém zaostáva dlhé mesiace za potrebou
praxe a o jeho hodnovernosti by sa dali viesť dlhé
polemiky.
Odpady sú priemyselným odvetvím. Skôr či neskôr sa táto skutočnosť
presadí aj u nás. Budeme potrebovať moderné technológie
a logistiku, ktorá rešpektuje zvyklosti najvyspelejších štátov
EÚ, ku ktorým sa hlásime. Európska únia z hľadiska rozvojových
fondov podporuje projekty, ktoré preferujú regionálny záber
dosahujúci na väčšie skupiny obyvateľstva, ako to dnes môžu ponúknuť
jednotlivé slovenské mestá a obce. Problém stojí hlavne na
efektívnych modeloch nakladania s odpadom.
Tieto technológie a metódy stoja viac, ako si môžu dovoliť
terajšie lokálne záujmové skupiny, zamerané na rýchloobrátkový biznis
bez vyhodnotenia dlhodobej udržateľnosti, efektívnosti a širšieho
dlhodobého verejného záujmu.
Jedinou alternatívou vývoja je začať vnímať komunálne odpady ako
toky a stavať efektívne integrované systémy na ich spracovanie.
Nie je to o jednotlivých zariadeniach, ale o vyvážených
procesoch, ku ktorým smerujú logisticky zvládnuté toky surovín,
paliva a materiálu. Od technologického štandardu je nutné
odvodiť primeranú cenu na nakladanie s odpadom. Je totiž veľmi
pravdepodobné, že množstvo poddimenzovaných cien vytvára dlh
a deficit investične náročných zariadení, ktorý raz bude musieť
občan aj tak zaplatiť.
Ing. Anna Makatúrová
zástupkyňa generálneho riaditeľa KOSIT,
a.s.
Publikované so súhlasom autorky.
Článok vyšiel v mesačníku
Odpadové
fórum 6/2010, predplatné tu.
Ilustračné
foto: http://www.mhwmagazine.co.uk