Výbor Európskeho parlamentu pre životne prostredie, verejné
zdravie a bezpečnosť potravín svojou správou A7-0203/2010 zo dňa
16.6.2010 vyzval Európsku Komisiu na vypracovanie osobitnej smernice
týkajúcej sa biologického odpadu, ktorá by okrem iného zahŕňala:
zavedenie povinného systému separovaného zberu odpadu pre
členské štáty s výnimkou prípadov, keď by takýto systém nebol
vhodným riešením z environmentálneho a hospodárskeho
hľadiska,
recykláciu biologického odpadu,
klasifikáciu rôznych typov kompostu z biologického odpadu
podľa kvality.
Výbor v predloženej správe pripomína, že budúci právny rámec
Európskej únie by mnohým členským štátom poskytol právne usmernenie
a objasnenie a podnietil by ich, aby investovali do oblasti
nakladania s biologickým odpadom. Nová smernica by mala podporiť
členské štáty pri zavádzaní systémov separovania odpadu a stanoviť
záväzné a ambiciózne ciele týkajúce sa recyklácie tohto odpadu.
Správa uvádza, že šiesty environmentálny akčný program
Spoločenstva na roky 2001 – 2010 prijatý 22. júla 2002 zaviazal
Komisiu, aby vypracovala právne predpisy pre biologicky rozložiteľný
odpad ako prioritné opatrenie na dosiahnutie cieľa trvalo
udržateľného využívania prírodných zdrojov a odpadu a nakladania
s nimi, avšak ani po uplynutí ôsmych rokov sa stále nepripravuje
žiaden legislatívny návrh, čo je neprijateľné.
Komisia by v smernici o nakladaní s biologickými odpadmi
mala navrhnúť zdokonalený systém nakladania s biologickým odpadom,
pokiaľ ide o recykláciu separovane zbieraného biologického
odpadu, využívanie kompostovania na poľnohospodárske a na ekologické
účely, možnosti mechanického/biologického spracovania a využitie
biologického odpadu ako zdroja na výrobu energie. z tohto
hodnotenia vplyvu by mala vychádzať príprava nového právneho rámca
Európskej únie pre biologicky rozložiteľný odpad.
Osobitná smernica o nakladaní s biologickým odpadom by
bola kľúčovým pilierom na uplatňovanie zásad vyplývajúcich z rámcovej
smernice o odpade a iných smerníc týkajúcich sa nakladania
s odpadom vo všeobecnosti. Sústredením všetkých čiastkových pravidiel
týkajúcich sa nakladania s biologickým odpadom do jedného
legislatívneho aktu by sa zvýšila zrozumiteľnosť, dosiahlo by sa
zjednodušenie a právna istota v tejto oblasti, čím by sa
zaručila dlhodobá dôvera verejných a súkromných investorov.
Nie je žiadúce predpisovať najprínosnejšiu alternatívu nakladania
s odpadom, keďže existuje množstvo premenných a miestnych
podmienok, ktoré je potrebne zohľadniť. Okrem toho by sa nemali
ohroziť už vynaložené investície členských štátov. Smernica o
nakladaní s biologickým odpadom by preto mala umožniť určitú
mieru pružnosti, aby sa v konkrétnych prípadoch dalo určiť
najlepšie riešenie z environmentálneho a ekonomického
hľadiska. Stanovenie noriem pre konvergenciu v oblasti životného
prostredia je však podstatné pre nasmerovanie nových investícií.
Jedno z opatrení by sa malo prijať ohľadom separovaného zberu
biologického odpadu v takej miere, aby oddelenie biologického
odpadu od iných druhov odpadu mohlo zabrániť znečisteniu a pomôcť
dosiahnuť cieľ získať vysokokvalitný kompost, poskytnúť kvalitné
materiály na recykláciu biologického odpadu a zlepšiť
efektívnosť energetického zhodnotenia. Separovaný zber odpadu by
preto mal byť povinný. Členské štáty by však mohli byť vyňaté z tejto
povinnosti v prípade, že takýto zber nie je uskutočniteľný alebo
nie je najlepšou alternatívou z environmentálneho či
ekonomického hľadiska (napríklad ak logistika separovaného zberu
neumožňuje zabrániť znečisteniu biologického odpadu alebo ak výstavba
infraštruktúry na separovaný zber nie je z hľadiska životného
prostredia opodstatnená vo vidieckych alebo riedko osídlených
oblastiach).
Regulácia biologického odpadu nemá význam iba z hľadiska životného
prostredia, ale aj z hľadiska fungovania vnútorného trhu,
pretože dnes sme v situácii, keď kompost vyprodukovaný
z biologického odpadu možno považovať za odpad na jednom mieste
a za produkt na inom mieste. v tomto prípade treba politiky
členských štátov tiež harmonizovať prostredníctvom osobitnej smernice
o biologickom odpade.
Sústredenie rôznych rozdrobených pravidiel o biologickom odpade
v spojení s novými pravidlami v jednej osobitnej
smernici o nakladaní s biologickým odpadom by umožnilo
efektívnejšie riadiť zdroje a znížiť náklady na nakladanie
s nim. Umožnilo by to tiež obnoviť organickú hmotu v pôdach
a znížiť používanie chemických hnojív, pomohlo by to členským
štátom dosiahnuť ciele, ako je obmedzenie ukladania biologického
odpadu na skládkach, podporiť separovaný zber, ozrejmiť situáciu,
kedy sa materiál vyrobený z biologického odpadu považuje za produkt,
a podporiť technologickú inováciu a tvorbu pracovných miest
v súlade so stratégiou EU 2020.
Podľa názoru výboru v súčasnej hospodárskej kríze nesmú
európske inštitúcie upustiť od svojho cieľa byť lídrom v
environmentálnych otázkach a ani obmedziť svoje ambície v tomto
smere. Súčasný stav v EU, v ktorom sa veľká časť odpadu
umiestňuje na skládkach, nesmie pokračovať. Hoci sa táto alternatíva
sa zo začiatku môže javiť ako najlacnejšia, v skutočnosti je to
vzhľadom na dlhodobé náklady ta najdrahšia možnosť, ktorá nijako
nepomáha dosahovanie našich cieľov z hľadiska boja proti zmene
klímy a neumožňuje používanie biologického odpadu ako zdroja.
Zasadzovaním sa o súbežný separovaný zber zapájame občanov do
nového prístupu k životnému prostrediu a zároveň znižujeme
náklady a podporujeme zhodnocovanie biologického odpadu ako
produktu.
S rastom hospodárstva EU a rozširovaním jej územia sa
neustále produkujú zvyšujúce sa množstvá odpadu. Ročné množstvo
biologického odpadu vyprodukovaného v EU sa odhaduje na 76,5 až
102 milióna ton potravinového a záhradného odpadu a 37
milión ton z potravinárskeho a nápojového priemyslu.
Prvoradou úlohou musí byť predchádzanie vzniku odpadu/jeho
znižovanie, z čoho vyplývajú významné environmentálne a
hospodárske prínosy. To sa dá dosiahnuť prostredníctvom právnych
predpisov a zvyšovania informovanosti verejnosti. Očakáva sa, že
európski občania, ktorým sa bude vštepovať moderný a angažovaný
prístup k životnému prostrediu, napomôžu k dosiahnutiu tohto cieľa.
Predchádzanie vzniku odpadu by sa malo chápať v širšom zmysle,
čo znamená, že najlepší odpad je taký, ktorý neexistuje alebo
nevznikne.
Ďalším strategickým cieľom politiky odpadového hospodárstva musí
byť premena EU na recyklujúcu spoločnosť. Obrovské množstvo
každodenne vyprodukovaného odpadu v EU nemožno jednoducho
premrhať. Biologický odpad zohráva dôležitú úlohu v boji proti
zmene klímy a ponuka cenný potenciál v zmysle ochrany pôdy
a podpory výroby energie z obnoviteľných zdrojov energie,
a preto je významným faktorom v zhodnocovaní takéhoto
množstva odpadu. To znamená, že trvalo udržateľný rozvoj je možné
podporovať prostredníctvom efektívneho riadenia zdrojov.
Výbor Európskeho parlamentu pre životne prostredie, verejné
zdravie a bezpečnosť potravín požaduje prípravu novej smernice
o nakladaní s bioodpadom prijať do konca roku 2010.
Ilustračné foto:
http://webberenergyblog.files.wordpress.com