Integrovaný systém nakladania s odpadmi na regionálnej úrovni

Predmetná publikácia je čiastkovým výstupom z vedecko – výskumného projektu SPII2fl/30/07: „Výskum integrovaného systému nakladania s odpadmi a nových podporných nástrojov pre jeho zavedenie v podmienkach Českej republiky“ (so začiatkom riešenia v r. 2007 a dobou riešenia 48 mesiacov). Publikácia je určená predovšetkým predstaviteľom regionálnej verejnej správy na úrovni miest a obcí a združení obcí a krajov. Môže slúžiť (podľa autorov) aj ako učebná pomôcka študentom vysokých škôl a tiež širokej odbornej verejnosti, ktorá sa zaujíma o odpadové hospodárstvo, najmä o nástroje na podporu zavádzania integrovaných systémov nakladania s odpadmi do praxe (názvy uvedených publikácií a projektov sú uvedené v slovenskom jazyku).

Odbornej verejnosti, zainteresovanej na vývoji odpadového hospodárstva v Slovenskej republike (SR), je prof. RNDr. J. Hřebíček, CSc. známy už z obdobia pred vznikom SR. Spoločnosť ECO – Management s.r.o., inžinierka a konzultačná spoločnosť (so sídlom v Brne), sa podieľala na riešení projektu PHARE EC/WAS/5 „Waste Sector Study“, v rámci ktorého boli položené základy a následne systematicky rozvíjané programové vybavenie (softwér) pre informačný systém nakladania s odpadmi v SR, doteraz používaný pod označením „RISO“. Spolupráca spoločnosti ECO - Management s.r.o. so slovenskými subjektmi (vysokými školami, štátnymi aj komerčnými organizáciami) pretrváva dodnes (pozri: www.ecomanag.cz).

Ako recenzent predmetnej publikácie využívam priestor, poskytnutý časopisom ODPADY, prezentovať predmetnú publikáciu, ktorú považujem z viacerých dôvodov za užitočnú aj pre využite subjektami podieľajúcimi sa na koncepčnom riadení, vývoji, kontrole a samotnom výkone činností so zameraním na odpadové hospodárstvo v SR. Uvítal by som, keby tento príspevok nebol vnímaný len ako recenzia predstavenej knižnej publikácie, ale aj ako podnet k viacerým témam odpadového hospodárstva na Slovensku, platnými tak v ČR ako aj SR: predovšetkým k otázkam zavádzania Integrovaných systémov nakladania s odpadmi (ISNO) do praxe, významu národného POH ako základného dokumentu koncepčného rozvoja odpadového hospodárstva a tiež väzby ISNO na POH spracovaných na regionálnej úrovni atď. Uvedenému zámeru zodpovedá aj väčší rozsah tohto príspevku, ako je obvyklé pre recenziu.

Základnú informáciu o obsahovom zameraní, rozsahu a členení publikácie INTEGROVANÝ SYSTÉM NAKLADANIA S ODPADMI NA REGIONÁLNEJ ÚROVNI (ISBN 978-80-85763-54-6) poskytujú názvy jednotlivých kapitol, ktorými sú:

1. Úvod,
2. Definície všeobecných pojmov v odpadovom hospodárstve,
3. Súčasný stav odpadového hospodárstva v Českej republike,
4. Vybrané toky odpadov v ČR,
5. Zahraničné skúsenosti,
6. Integrovaný systém nakladania s odpadmi (ISNO),
7. Aplikácie ISNO na pilotnom území,
8. Zoznam použitých skratiek,
9. Použitá literatúra a ďalšie informačné zdroje,
10. Zoznam obrázkov a grafov.

V úvode publikácie uvádzajú jej autori vecné súvislosti, v ktorých predmetná publikácia vznikla a predstavili projekt, ktorý je vecným a finančným rámcom spracovania publikácie. V súvislosti so širokou cieľovou skupinou, pre ktorú je publikácia určená, je užitočný aj návod „ako čítať túto publikáciu“.

V kapitole 2. „Definície obecných pojmov“ sú uvedené základné – všeobecné pojmy terminologicky využívané v oblasti odpadového hospodárstva v ČR, resp. nakladania s odpadmi, ktoré sú ustanovené zákonom č. 185/2001 Sb. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Nariadením vlády č. 197/2003 Sb. o pláne odpadového hospodárstva Českej republiky, vyhláškou č. 381/2001 Sb. Katalóg odpadov v znení vyhlášky č. 503/2004 Sb. a tiež oboma časťami Európskej normy ČSN EN 13965 Charakterizácia odpadov – Názvoslovie, Časť 1: Názvy a definície vzťahujúce sa k materiálu a Časť 2: Názvy a definície vzťahujúce sa k nakladaniu s odpadmi.

Rozsiahla kapitola 3. popisuje „Aktuálny stav odpadového hospodárstva v ČR“. Autori ju členia na dve základné časti. Prvá je venovaná východiskovým legislatívnym podmienkam, druhá očakávanému legislatívnemu vývoju. Úvodom k prvej časti je stručný popis legislatívneho vývoja od prijatia prvého zákona o odpadoch č. 238/1991 Sb. až po súčasný legislatívny stav, ktorý na národnej úrovni charakterizuje t. č. 9 rokov „starý“ zákon č. 185/2001 Sb. o odpadoch a na úrovni Európskej únie smernica Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 98/2008 a úlohy, ktoré pre členské krajiny EÚ vyplývajú z tejto smernice. Ostatné časti sú venované prehľadu pojmov, legislatívnym povinnostiam a platbám súvisiacim s komunálnymi odpadmi (KO), živnostenským odpadom, biologicky rozložiteľnými odpadmi (BRO), elektroodpadom, autovrakmi (v SR starými vozidlami) a obalmi.

Kým prvá časť kapitoly 3. obsahuje faktografický popis existujúceho kodifikovaného pojmového aparátu, druhá časť tejto kapitoly už obsahuje aj názory autorov publikácie týkajúce sa očakávaného vývoja v jednotlivých oblastiach nakladania s uvedenými odpadmi. Poukázané je na potrebu implementovať v stanovenom čase do legislatívy ČR požiadavky vyplývajúce pre členské krajiny EÚ zo smernice ES č. 98/2008 o odpadoch. Požaduje sa tiež úplná transpozícia smernice 1993/ES o skládkach. Ďalšie očakávané zmeny sa týkajú Programu odpadového hospodárstva a ISNO a oblastí, ako sú spätný odber a kolektívne systémy pre príslušné odpady.

Kapitola 4. je venovaná vybraným tokom odpadov v ČR. Táto časť je analogicky spracovaná pre KO, živnostenské odpady, BRO a v rámci nich BRKO, ďalej elektroodpad, autovraky, a obaly. Uvedený je vývoj produkcie týchto odpadov v ČR a úroveň nakladania s nimi vo väzbe na plnenie cieľov POH ČR 2003 – 2013 a s ohľadom na špecifické vlastnosti niektorých druhov odpadov uvedeného okruhu odpadov. Analyzované sú otázky zavedených systémov ich zberu a triedenia za existujúceho legislatívneho stavu.

V prípade komunálnych odpadov (KO) je poukázané na riešenie tejto problematiky v rámci výskumného projektu MŽP SP/2fl/138/08 Výskum vlastností komunálnych odpadov a ich využívania“. Konštatovaná je skutočnosť, že v prípade KO v ČR stále dominuje skládkovanie odpadov.

Analýzu vzniku živnostenských odpadov komplikuje ich problematické vyčlenenie z existujúcich bilancií o odpadoch z komunálnej sféry, preto možno pracovať len s orientačnými údajmi (poskytol ich projekt MŽP VaV/720/2/00 Intenzifikácia zberu, dopravy a triedenia komunálnych odpadov“).

V rámci časti zameranej na BRO venujú autori publikácie pozornosť niektorým druhom BRO (20 01 08 biologicky rozložiteľný odpad z kuchýň a stravovní, 20 01 25 jedlý olej a tuk, 20 01 38 odpadové drevo) a BRO z údržby zelene – zo záhrad a parkov (20 01 01). Pre nakladanie s BRO na komunálnej úrovni je konštatované prevažujúce skládkovanie, v menšej miere spaľovanie.

V časti venovanej elektroodpadu sú popísané kolektívne systémy pre spätný odber tohto odpadu a v rámci nich pôsobenie jednotlivých systémov ASEKOL s.r.o., EKOLAMP s.r.o., Elektrowin a.s., OFO – recycling s.r.o., REMA Systém a.s. a RETELA s.r.o.. Prezentovaný je prehľad plnenia využitia elektroodpadu v ČR za rok 2008 podľa skupín 1 až 10. Výsledok dosiahnutý v ČR za rok 2008: 4,3 kg vyzbieraného elektroodpadu na osobu je porovnaný s výsledkami z iných krajín.

Situácia v oblasti autovrakov (starých vozidiel) v ČR je charakterizovaná porovnateľnou legislatívou s inými – vyspelými krajinami, ale stále sa vyvíjajúcou spracovateľskou infraštruktúrou. Problematika tohto odpadu je daná do súvislostí najmä s vekovou štruktúrou vozového parku a jej trendom v ČR a ďalšími relevantnými súvislosťami. Uvedená je tiež diskusia vzniknutá k otázke šrotovného, ktoré zaviedli viaceré krajiny v súvislosti s ekonomickou krízou, resp. jej riešením, za účelom udržania predaja osobných automobilov. Hoci environmentálne prínosy zo zníženia priemerného veku osobných automobilov (poukázané je na krajové rozdiely tohto parametra v ČR) vyraďovaním starých vozidiel z prevádzky sú nesporné, ekonomické prínosy, ako je uvedené, sú diskutabilné. V čase spracovania recenzie k predmetnej publikácii bolo českej verejnosti oznámené (podľa dostupných informácií), že vláda ČR, na rozdiel od SR, šrotovné nezavedie.

K vážnym úlohám odpadového hospodárstva v tejto oblasti v ČR patrí aj zlikvidovanie približne 300 000 anonymných vrakov.

Posledná časť 4. kapitoly je venovaná obalom (odpadom z obalov), ktoré sú v ČR právne regulované zákonom č. 477/2001 Sb. o obaloch v znení neskorších predpisov. Ako je známe, spätný odber a nakladanie s obalom zabezpečuje spoločnosť EKO-KOM a.s., ktorá je od r. 2000 výhradným nositeľom licencie „Zelený bod“. Ako je uvedené, spoločnosť PRO Europe „zastrešuje“ značku Zelený bod 30 národných systémov z EÚ a ďalších krajín (Chorvátsko, Island, Kanada, Nórsko, Turecko, Ukrajina). Autori v tejto časti publikácie popisujú spôsob fungovania systému Zelený bod v ČR, jeho východiská, štruktúru a rozšírenie systému, ktorý charakterizuje počet subjektov pohybujúcich sa dlhodobo na úrovni cca 21 000 klientov. Systém Zelený bod sa považuje za úspešný a množstvo využitého odpadu (s približne rovnakým zastúpením jednotlivých materiálov používaných na výrobu obalov) v ČR medziročne stúpa.

Skúsenosti zo zahraničia o nakladaní s odpadmi, ktoré sú predmetom publikácie, sú uvedené v 5. kapitole. Ako autori uvádzajú, skúsenosti zo štyroch európskych krajín: Nemecka, Rakúska, Slovenska a Talianska prezentujú z dôvodov, že ide o krajiny so spoločnými „geografickými a kultúrnymi znakmi“ s ČR. Nemecko a Rakúsko predstavujú krajiny s dlhoročnou tradíciou budovania odpadového hospodárstva. Taliansko je krajinou s rýchlym a pozitívnym vývojom odpadového hospodárstva. Slovensko je predstavené ako krajina, ktorá mala podobné východiská ako ČR pri budovaní odpadového hospodárstva dané skutočnosťou, že ČR a SR boli až do roku 1992 v spoločnom štáte a samostatný vývoj v nich sa realizoval od 1. 1. 1993 na pozadí rovnakých sociálnych a veľmi blízkych ekonomických podmienok. Porovnávanie vývoja odpadového hospodárstva v ČR, resp. SR s vývojom v iných – vyspelých krajinách Európy (dlhodobý proces) je s ohľadom na unikátnu a neopakovateľnú zmenu v celospoločenských vzťahoch uskutočnenú v Československu v roku 1989, len ťažko možný.

Každá z uvedených krajín je stručne charakterizovaná predovšetkým „národnými“ (špecifickými) prvkami ich súčasného odpadového hospodárstva a tiež tými údajmi, ktoré v súčasnosti aktuálne reprezentujú pokračujúci vývoj nakladania s odpadmi v uvedených krajinách. Pre podrobnejšie údaje a informácie musia záujemcovia siahnuť po recenzovanej publikácii.

V prípade Rakúska to je dlhodobo dobre fungujúci systém nakladania s komunálnymi odpadmi s ďalším nárastom zariadení na mechanicko-biologickú úpravu (MBÚ) odpadov a spaľovní KO (v r. 2006 bolo v prevádzke 12 spaľovní ZKO). Rakúsko dosahuje veľmi dobré výsledky aj v iných oblastiach odpadového hospodárstva a poskytuje celý rad pozitívnych príkladov ako efektívne riešiť otázky odpadového hospodárstva na vysokej technickej a manažérskej úrovni (akcentuje sa princíp trvalej udržateľnosti). Toky KO významne ovplyvňuje opatrenie, podľa ktorého nesmie ukladaný KO obsahovať viac ako 6 % organického uhlíka a výhrevnosť nesmie prekročiť 6 MJ/kg, pokiaľ ide o odpad z MBÚ. Na vysokej úrovni je nakladanie s BRO (v r. 2004 bolo evidovaných až 240 kg BRO/obyvateľa zo separovaného zberu), opatrenia na spätný odber elektrospotrebičov vychádzajú v ústrety spotrebiteľom, situáciu v oblasti starých vozidiel ilustruje údaj o spracovaní takmer 100 000 vozidiel v roku 2004, pričom viac ako 50 % vyradených vozidiel je exportovaných mimo Rakúsko ...).

Špecifikom Talianska sú značné rozdiely v úrovni nakladania s odpadmi medzi makroregionálnymi celkami, ktorými sú „Sever“, „Stred“ a „Juh“. Vývoj samotného odpadového hospodárstva Talianska charakterizuje pokračujúci pokles počtu skládok odpadov so zvyšujúcim sa podielom energeticky zhodnocovaného odpadu. Od decembra 2008 nadobudol v Taliansku zákaz skládkovať odpad s výhrevnosťou nad 13 MJ/kg. V roku 2003 bolo v Taliansku 50 spaľovní KO a ich počet ďalej rastie. Taliansko sa počtom zariadení na MBÚ radí medzi vedúce európske krajiny. Množstvo triedeného BRKO sa stále zvyšuje, avšak aj v tejto oblasti existujú veľké regionálne rozdiely. Pre zber elektorodpadu pracuje v Taliansku 7 kolektívnych systémov, pričom v roku 2006 sa v Taliansku vyzbieralo priemerne až 7,5 kg elektroodpadu na osobu. Situáciu v oblasti obalov charaktertizuje povinné členstvo účastníkov „obalového reťazca“ v neziskovej organizácii CONAI, ktorá je členom PRO Europe (Zelený bod).

Nemecko charakterizuje napr. dobre fungujúci systém Zeleného bodu, rozvinutá sieť zariadení na MBÚ odpadov, početná sieť spaľovní odpadov, vysoká úroveň nakladania s BRO a prijímanie opatrení na potláčanie skládkovania odpadov (od júna 2005 platí v Nemecku zákaz skládkovania organickej hmoty a ZKO s organickou hmotou) alebo snaha zaviesť v Nemecku jednotný zálohový systém pre jednorázovo použiteľné nápojové obaly pre celý štát.

Zo zrejmých dôvodov je najväčšia pozornosť venovaná odpadovému hospodárstvu Nemecka, ktoré patrí k najvyspelejším a prešlo vývojom stále poskytujúcim dostatok podnetov na praktické využitie v aktuálnych podmienkach ČR (a samozrejme aj SR), aj keď počtom obyvateľov a silou ekonomiky sú medzi ČR a Nemeckom významné rozdiely.

K najzákladnejším údajom o Nemecku z danej oblasti patria: vznik 564 kg KO/obyvateľ za rok (v roku 2008), zapojenie cca 50 % obyvateľov Nemecka do separovaného zberu BRO, 12,3 Mt spracovaného BRO v roku 2003 (vrátane z poľnohospodárstva) v aeróbnych a anaeróbnych zariadeniach (z toho približne v 70 bioplynových staniciach), systém zberu elektroodpadu sa ďalej vyvíja a nové návrhy sa snažia jeho zber zjednodušiť, s 87 %-tami opätovného využitia a recyklácie starých vozidiel patrí Nemecko na prvé miesta Európy, rozvinutý je systém Zeleného bodu zameraný na predchádzanie vzniku odpadov z obalov.

Významným špecifikom Slovenska je Recyklačný fond (RF), ktorý má svojich odporcov a zástancov prakticky od momentu kodifikácie zákonom č. 223/2001 Z. z. o odpadoch .... Skutočnosťou však je, že bez ohľadu na celý rad okolností, za ktorých „tečú“ finančné prostriedky do RF a rozdeľujú sa žiadateľom o príspevok, RF významne prispel k vybudovaniu recyklačného priemyslu na Slovensku pre odpady z mnohých komodít až do takej miery, že pre niektoré odpady sú už existujúce technológie kapacitne dostatočné.

Aj pre SR sú analogicky spracované stručné informácie týkajúce sa KO, BRO, elektroodpadu, starých vozidiel a obalov.

Výhodou ČR a SR je možnosť skrátiť čas potrebný na dosiahnutie úrovne odpadového hospodárstva porovnateľného s najvyspelejšími krajinami EÚ s využitím tých skúseností zo zahraničia, ktoré sa najlepšie uplatnili pri rozvoji odpadového hospodárstva v ich národných podmienkach.

Podstatnou častou publikácie je ťažisková 6. kapitola s názvom „Integrovaný systém nakladania s odpadmi“, pre ktorý sa používa skratka ISNO. V legislatíve ČR je podstata ISNO definovaná Nariadením vlády ČR č. 197/2003 Sb. o pláne odpadového hospodárstva ČR ako „zásady pre vytváranie jednotnej a primeranej siete zariadení pre nakladanie s odpadmi“ (bod 4. nariadenia).

Šiesta kapitola sa postupne venuje zásadám vytvárania ISNO, prvkom ISNO, cieľovým skupinám ISNO a nástrojom ISNO. Dôležitá je definícia pojmu „región“ na účely vytvárania ISNO. Ako je uvedené, ISNO vychádza zo zásad pre „vytváranie jednotnej a primeranej siete zariadení pre nakladanie s odpadmi“ vztiahnutej na regionálnu úroveň a s požiadavkou na ich prepojenie do celoštátnej siete zariadení pre nakladanie s odpadmi. Zásady ISNO sa vzťahujú na všetky odpady podľa Katalógu odpadov. Pre pochopenie fungovania ISNO (v rámci existujúcich plánovacích nástrojov) je dôležité konštatovanie, že vybavenosť daného územia sa realizuje prostredníctvom realizácie POH ČR, krajov a združenia obcí.

Prostredníctvom 6. kapitoly sa možno oboznámiť s cieľmi, ktoré sa sledujú budovaním siete zariadení na nakladanie s odpadmi, s väzbami spájajúcimi jednotlivé prvky ISNO, identifikáciou jednotlivých cieľových skupín ISNO v členení na výrobcov, predajcov a distribútorov, producentov odpadov, subjektov zabezpečujúcich prevenciu vzniku odpadov a ďalšie súvisiace služby, subjektmi zaoberajúcimi sa samotným nakladaním s odpadmi a tiež subjektmi nepriamo zapojenými do nakladania s odpadmi.

Nástroje ISNO sú členené na normatívne (legislatívne), ekonomické, informačné, organizačné a administratívne, dobrovoľné a ďalej technologické. V tejto súvislosti je tiež opísaný systém (a jeho zdroje) zavedený v ČR pre potreby informačného zabezpečenia odpadového hospodárstva v jednotlivých oblastiach nakladania s odpadmi. Dobrovoľné nástroje sú rozdelené na nástroje regulačné (redukčné), informačné a vzdelávacie.

Súčasťou 6. kapitoly je aj prehľad indikátorov (základné, doplnkové, špecifické a indikátory zariadení) zavedených v ČR pre potreby vyhodnocovania úrovne plnenia cieľov stanovených POH ČR, a to na celoštátnej úrovni (štátu), úrovni krajov a tiež na regionálnej úrovni.

O spôsobe, ako aplikovať pri plánovaní zavedenie ISNO do praxe poskytli autori publikácie dva príklady uvedené v 7. kapitole. Prvý sa týka projektu separovaného zberu biologicky rozložiteľných odpadov na území mesta Tišnov, druhý pilotného projektu doplnenia existujúcich prvkov ISNO v pilotnej oblasti správneho obvodu obce s rozšírenou pôsobnosťou (ORP) Šumperk.

Na prvom príklade autori názorne ilustrujú základný postup plánovania pri zavádzaní ISNO pozostávajúci zo zberu údajov o toku odpadov a existujúcich systémoch nakladania s odpadmi (zber, zvoz, preprava, spracovanie), ktoré slúžia pre následnú analýzu manažmentu toku príslušného odpadu, ktorým je v danom prípade biologicky rozložiteľný komunálny odpad (BRKO), ekonomickú analýzu a zhrnutie výsledkov do návrhu samotného ISNO pre riešený región.

Druhý príklad je príkladom ako postupovať pri návrhu ISNO pre vybraný región pri zohľadnení príslušných požiadaviek POH Olomouckého kraja s cieľom vytvorenia jednotnej a primeranej siete zariadení pre nakladanie s odpadmi v rámci krajského ISNO. Pilotné územie zahrňuje región Šumpersko (70 000 obyvateľov), v ktorom je prevádzkované zariadenie odpadového hospodárstva Rapotin.

Oba príklady sú dokumentované podrobnými relevantnými kvantitatívnymi údajmi, ktoré presvedčivým spôsobom dokazujú, že len pri dostupnosti kvalitných vstupných údajov o vzniku odpadov a tokoch odpadov ako aj o existujúcej infraštruktúre odpadového hospodárstva v dotknutom území možno dospieť ku kvalitným návrhom plánov ďalšieho rozvoja odpadového hospodárstva v príslušnom regióne.

Recenzovaná publikácia má logické členenie s dobrou nadväznosťou jednotlivých kapitol a ich častí. Prehľadnosť a informačnú hodnotu textu publikácie dopĺňa zoznam použitých skratiek (8. kapitola), použitá literatúra a ďalšie informačné zdroje (9. kapitola) a zoznam tabuliek a grafov (10. kapitola) s celkovým počtom 208 strán.

Najmä z pohľadu slovenského čitateľa treba za najcennejšiu považovať 6. kapitolu publikácie „INTEGROVANÝ SYSTÉM NAKLADANIA S ODPADMI“. Je spracovaná ako ucelený pohľad na všetky dôležité prvky, väzby (vnútorné a vonkajšie), nástroje a indikátory, ktorých pochopenie a uplatnenie v relevantných súvislostiach a na požadovanej úrovni vedie ku kvalitnému spracovaniu ISNO na regionálnej úrovni.

Naplnenie podstaty modelu ISNO na regionálnej úrovni vyjadruje hierarchia spôsobov nakladania s odpadmi (od najprijateľnejších k najmenej prijateľným) založená na predchádzaní vzniku, príprave na opätovné použitie, recyklácii, inom využití, napríklad energetické využitie a odstránenie; uvažuje s primeranou sieťou zariadení na nakladanie s odpadmi, ktoré využíva aj sieť zariadení v okolitých regiónoch (a naopak) a umožní realizovať plnenie priorít v rámci plnenia POH kraja, POH ČR a POH subjektov v danom regióne. K dispozícii sú aj iné definície ISNO, napr. „ISNO je funkčný, environmentálne prijateľný, nákladovo efektívny a sociálne akceptovateľný systém nakladania s odpadmi v území, ktoré vyžaduje minimálne zásahy štátu, má minimálne alebo žiadne negatívne vplyvy na životné prostredie a je schopný zabezpečiť plnenie politiky odpadového hospodárstva prijateľné na danom území (projekt CZ06/IB/EN/01-TL: „Integrovaný prístup k regionálnemu nakladaniu s odpadmi v Českej republike“).

ISNO možno označiť za kvalitatívne nový plánovací nástroj pri plnení náročných cieľov odpadového hospodárstva, v danom prípade POH ČR na roky 2003 – 2013. V rukách skúsených odborníkov poskytuje účinný nástroj ako optimalizovať „jednotnú a primeranú sieť“ zariadení na nakladanie s odpadmi na úrovni najnovších poznatkov vedy a techniky (s využitím BAT ….). Aj preto mu treba venovať ISNO náležitú pozornosť a pokračovať v jeho kreovaní. Analogicky možno replikovať význam ISNO aj pre slovenské podmienky. Využívanie ISNO v relevantných súvislostiach znamená ďalšie skvalitnenie plánovacích nástrojov pre efektívny rozvoj infraštruktúry odpadového hospodárstva (a odpadového hospodárstva ako celku) aj v SR.

O úsilí zainteresovaných čo najskôr sprístupniť publikáciu odbornej verejnosti svedčí skutočnosť, že necelý mesiac po oponentúre čiastkového výstupu z predmetného projektu na MŽP ČR si mohli záujemcovia predstavenú publikáciu prečítať. Uvedené treba oceniť najmä v čase, keď ČR a rovnako aj SR majú možnosť čerpať finančné prostriedky zo zdrojov EÚ alokovaných vo svojich NSRR pre programovacie obdobie 2007 – 2013, Operačný program Životné prostredie, prioritná os 4. Predkladanie projektov spracovaných na moderných plánovacích prístupoch je základným predpokladom účelného čerpania disponibilných finančných prostriedkov.

Rezortný výskum Ministerstva životného prostredia ČR, v rámci ktorého sa vedecko – výskumný projekt SPII2fl/30/07 „Výskum integrovaného systému nakladania s odpadmi a nových podporných nástrojov pre jeho zavedenie v podmienkach Českej republiky“ rieši, je tým najlepším príkladom zodpovedného prístupu ČR k vzdelávaniu verejnej správy a širokej odbornej verejnosti poskytovaním kvalitných zdrojov informácií a študijných materiálov z úrovne štátu a s využitím odborných kapacít sústredených v akademickej sfére a privátnom sektore. Som presvedčený, že takýto prístup zo strany štátnych orgánov by bol v čase čerpania „eurofondov“ a príprave na spracovanie nového POH SR (do roku 2013) prínosom aj pre ďalšie napredovanie odpadového hospodárstva v podmienkach Slovenskej republiky.

Predstavená publikácia je na Slovensku v ponuke slovenského internetového kníhkupectva Martinus.sk (pozri sekcia „Knihy – prírodné vedy).

Publikované so súhlasom autora.

Autor : Ing. Miroslav Lacuška, PhD., Enviro Adviser
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.

» Diskusia neobsahuje žiadne príspevky.