Podľa zákona č. 17/2004 o poplatkoch za uloženie odpadov príjmy z
týchto poplatkov sa použijú výhradne na účely odpadového
hospodárstva. Tým že mesto schválilo iné použitie porušilo podľa
prokurátora aj ústavu.
SITA cituje primátora Košíc Františka Knapíka, ktorý tvrdí, že
náklady na nakladanie s odpadmi prevyšujú v Košiciach príjmy z tejto
činnosti a mesto rozdiel dorovnáva z iných príjmových kapitol
rozpočtu. Podľa zástupcu riaditeľa košického magistrátu Richarda
Dlhého sa použitie peňazí nepreukazuje uzneseniami mestského
zastupiteľstva, ale konkrétnymi výdavkami prostredníctvom účtovných
dokladov.
Výrok prokuratúry je dôsledkom podania podnetu zo strany
občianskeho združenia Priatelia Zeme – SPZ, ktoré v marci tohto
roku podalo
podnet na prokuratúru v súvislosti s rozhodnutím mestského
zastupiteľstva.
Spor o použitie poplatku za uloženie odpadu je o jednom
z kontroverzných spôsobov nakladania s majetkom obcí na
Slovensku v súvislosti s odpadmi. Podobný problém sa týka
i zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom
poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Ten síce
priamo nelimituje použitie prostriedkov výhradne na odpadové
hospodárstvo, ale určuje,
že "miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné
odpady sa platí za komunálne odpady (okrem elektroodpadov) a drobné
stavebné odpady, ktoré vznikajú na území obce".
Výklad zákona by mal smerovať k tomu, aby obce používali
poplatok na krytie nákladov za určené odpady, a používali výhradne
tento poplatok, plus poplatok za uloženie odpadu (ak sa v katastri
obce nachádza skládka). To znamená, že ďalšie príjmy by obce nemali
požadovať, nakoľko na to slúži všeobecne záväzné nariadenie, ktoré má
určiť výšku poplatku vo výške, ktorá bude kryť plné náklady. Zároveň
to znamená, že dodatočné príjmy, ktoré obciam plynú z Recyklačného
fondu, nie sú pri striktnom výklade zákona potrebné, a nemusia
byť ani oprávnené.