Termické spracovanie odpadov v SR v roku 2009

Ja by som si ale dovolil na tomto mieste napísať môj pohľad na vhodnosť a výhodnosť spaľovania odpadov v súčasnosti. Človek, ľudská spoločnosť, svojou činnosťou, realizáciou svojich zámerov v prostredí prírody, planetárneho prostredia, ktoré obýva, vytvára umelo predmety, ktoré sa stávajú odpadom vtedy, keď prestanú byť potrebné v tej oblasti fungovania človeka, pre ktorú boli vyrobené. Ak vychádzame z toho, že človek vo vzťahu k prírode má byť zodpovedný za výsledky svojej činnosti také, ktoré by mohli v nejakej rovine a miere byť škodlivými, teda pôsobiť negatívne, musíme zastať si názor, že je správne, aby sa človek snažil vyvinúť úsilie na kompenzáciu negatívnych výsledkov svojej činnosti takú, ktorá by bola realizovateľná v najvyššej možnej miere. Ak máme sústrediť svoju pozornosť na kompenzáciu negatívnych výsledkov činnosti človeka, medzi ktoré patrí i tvorba odpadov, musíme si uvedomiť, aké sú v súčasnosti použitím dostupných technológií, možnosti likvidácie odpadov. Nakoľko odpady sú svojim zložením rozmanité, prichádza do úvahy viacero možností likvidácie. Jednou z nich je separácia vybraných zložiek odpadovej hmoty a jej znovu použitie v nejakej oblasti hospodárenia spoločnosti. Tieto zložky musia mať nejaké vlastnosti vo vzťahu k procesom ich spracovania a v nejakej miere sa v odpadoch vyskytujú. To je jedna časť odpadov. Potom je ďalšia časť, svojimi vlastnosťami nepoužiteľná v procese opakovaného zhodnotenia, recyklácie, ktorá ale môže mať žiadúcu vlastnosť, ktorou je energetický potenciál. Takúto hmotu teda môžeme zlikvidovať v spaľovni, kde ju zároveň energeticky zhodnotíme, to jest, odoberieme jej energiu, ktorú ona vydáva pri jej rozpade v reaktore spaľovne a túto energiu použijeme pre svoju potrebu, napríklad vyrobením elektriny, alebo teplej úžitkovej vody. Zistíme, že spálením sme sa tejto hmoty nielen zbavili v tej podobe /objem, hmotnosť, vzhľad, nositeľ infekčných agensov a toxicity/, aká bola nežiadúca, ale sme ešte aj získali energiu potrebnú pre naše fungovanie. Toto sa dosahuje v spaľovniach odpadov, v technologických zariadeniach, ktoré nás zbavujú odpadov v podobe, akú ony mali, čo je vhodné a výhodné pre zdravie človeka a nenarušenie stavu prírodného prostredia a tiež v rovine šetrenia zdrojov s energetickým potenciálom, ktoré nachádzajú sa v prírode a tieto človek používa po ich vyťažení. 

Spaľovne použitím technológií, ktoré predpisuje legislatíva, sú nevyhnutnosťou nielen pri pohľade do budúcnosti, ale i pri pohľade na prítomnosť fungovania spoločnosti.

My si jednoducho nemôžeme dovoliť naďalej znečisťovať prírodu, naše životné prostredie našim vlastným odpadom jeho skládkovaním, lebo tým ohrozujeme v určitých rovinách samých seba, ako aj naše potomstvo a nie je to ohľaduplné voči prírode, ktorej sme fyzicky súčasťou. Spaľovne musia jestvovať a musíme ich používať, nielen v miere, v akej ich v súčasnosti využívame, ale v miere, ktorá zabezpečí zničenie všetkých, i v minulosti vytvorených uskladnených odpadov takého charakteru, ktoré po vytriedení znovupoužiteľných zložiek z nich bude možné v spaľovni zničiť ich rozložením. 

Súčasný stav, o ktorom sa píše vo vyššie publikovanom článku, nie je uspokojivý a stotožňujem sa s pisateľom tohto článku v časti záver.

S pozdravom Theodor Merricus