Podľa autora je energetické
zhodnotenie odpadu (spaľovaním) výrazne efektívnejším spôsobom
nakladania s odpadmi. Čo z toho možno vyvodiť pre podmienky
vnúteného trhu, akým je európska odpadová politika? Predovšetkým to,
že je veľmi dôležité, aby sme hľadali ekonomicky efektívne spôsoby
zhodnocovania komunálneho odpadu, ktoré zároveň budú vyhovovať
kritériám, ktoré EÚ považuje za ekologické. Preregulované prostredie
extrémne zvyšuje náklady obyvateľov, čo má deštrukčný dopad na ich
kvalitu života.
Ste nadšení z recyklácie? Ja nie!
Jeff Jacoby | The
Boston Globe
"Buďte nadšení z recyklácie!",
hlási leták z Brooklinskej radnice. List od komisára pre verejné
práce s nadšením víta "vzrušujúcu zmenu", ktorá má
nastať začiatkom budúceho mesiaca, odkedy sa od obyvateľov mesta už
nebude požadovať, aby triedili svoje recyklovateľné odpadky do
samostatných modrých nádob - teda jednej na papier, ďalších pre
plechovky, fľaše a plastové nádoby. Namiesto toho majú všetky
recyklovateľné materiály ísť do 
jedného
64-galónov veľkého zberného koša ("toter"), ktorý bude
vyprázdnený "z okraja chodníka" (americký systém "curbside
recycling" - pozn. prekl.) v deň odvozu.
Táto správa ma veľmi
nevzrušila, preto som sa pozrel na priložený informačný
list. Zoznam "často kladených otázok'' a list od
mestského výboru pre tuhý komunálny odpad - čo by mesto bez neho
robilo? - ma uisťuje, že tento systém odstraňuje problémy
s recykláciou a robí nakladanie s odpadom ľahším.
"Odstránením triedenia," ako sa udáva v materiáli,
môže rýchlosť recyklácie zvýšiť až o 30 alebo viac percent. Text
veľkým tučným písmom pritom nalieha: "Buďte nadšení!''
Potom som začať čítať drobné
písmo. V ňom sa ukazuje, že keď mesto hovorí, že tento systém
"odstraňuje triedenie", tak to znamená, že sklenené fľaše a
nádoby síce môžu byť recyklované, ale nie poháre na pitie alebo
okenné sklo; ďalej, že plastové nádoby sú síce OK, ale igelitové tašky už
nie. Kartónové krabice musia byť vyrovnané, kartóny z mlieka
a džúsov nesmú byť vyrovnané. Kvantá kancelárskeho papiera sú v
poriadku, ale obaly z nich nie. Staniol by mal byť pomliaždený do
guličiek o veľkosti 2 palcov alebo viac; plechovky by sa nemali
mliaždiť vôbec.
Nemyslím si, že ma zelená
polícia bude ťahať v putách, keď sa pokúsim recyklovať
kartón zo zmrzliny alebo od pizze, ale mesto ma varuje,
že obyvatelia, ktorí nebudú dodržovať "základné komunitné
štandardy" dané "recyklačným protokolom", budú
pokutovaní.
Nadšený? Nie.
Aby sme boli spravodliví,
mohlo to byť aj horšie. Clevelandčania budú čoskoro musieť používať
recyklačné vozíky vybavené čipmi, ako referoval minulý mesiac Plain
Dealer. Tieto čipy umožnia mestu monitorovať obyvateľov, či
dodržiavajú recyklačné predpisy. Ak čip ukáže, že recyklačný vozík
nebol niekoľko týždňov vyložený na obrubník pred dom, kontrolór bude
sám triediť kôš. Vozík, ktorý bude obsahovať viac než 10 percent
recyklovateľných materiálov, môže byť pokutovaný až do výšky
100 dolárov. V Británii, kde je podobný systém už v prevádzke,
môžu pokuty dosiahnuť
v prepočte až 1,500 dolárov.
Obyvatelia San Francisca
musia v tom čase triediť ich odpad do troch farebných košov - modrého
pre recykláciu, zeleného pre kompost a čierneho na odpadky -
a vtipkári, ktorí odhodia čajové vrecúška alebo kávové usadeniny do
nepovolaných nádob, môžu dostať pokutu. V iných mestách musia
obyvatelia baliť ich odpad do tašiek v priesvitnom plastovom obale,
inak by boli v pokušení hodiť recyklovateľné odpadky medzi ostatné
odpady.
Má niečo z toho zmysel? Samozrejme, že to nie je ekonomicky racionálne. Na rozdiel od komerčnej a
priemyselnej recyklácie - teda rozkvitajúceho dobrovoľného trhu,
ktorý ročne zachráni desiatky miliónov ton kovu, papiera, skla
a plastu - povinné recyklovanie v domácnostiach mrhá
peniazmi. Nákladové štúdie ukazujú, že "curbside"
recyklácia domového odpadu môže byť v priemere až o 60 percent
nákladnejšia, než konvenčný odvoz smetí. V roku 2004 dospela
analýza uskutočnená nezávislým rozpočtovým úradom v New Yorku k
záveru (podľa
New York Times), že tento spôsob zhodnocovania odpadu stojí od 34
do 48 dolárov na tonu viac, ako keby bol odpad skládkovaný alebo
zhodnotený v spaľovniach.
"V USA neexistuje jediný
program recyklácie komunálneho odpadu, ktorý by pokryl svoje
náklady", hovorí Jay Lehr z Heartland Institute, autor
príručky environmentálnej vedy.
"Tieto programy existujú predovšetkým preto, aby ľudia "mali
dobrý pocit z toho, čo robia pre životné prostredie".''
Ak recyklácia odpadov prináša
pre všetkých dobrý pocit, prečo má byť povinná? "Povinné recyklačné
programy nútia ľudí, aby premrhali cenné zdroje v donkichotskej
snahe zachrániť niečo, čoho by sa mali citlivo zbaviť", píše
ekonóm Daniel K. Benjamin z Clemson University. "Berúc
do úvahy všetky aspekty, recyklačné programy znižujú naše bohatstvo."
Otázka teraz znie, ktoré myšlienky
sú vzrušujúce, že?
Autor: Jeff Jacoby, The
Boston Globe
/red. krátené/
Preklad a predslov: Radovan Kazda
Ilustračné foto: http://www.dailymail.co.uk/