Po takmer deviatich rokoch sa ukazuje, že dôsledky tohto
rozhodnutia boli deštrukčné a s trh s odpadmi sa
môže z nich spamätávať dosť dlho.
Problém je o to aktuálnejší, že v súčasnosti už
ekonomické predstavy vlády o potrebe dotovania trhu realizujú
štrukturálne fondy EÚ, ktoré disponujú podstatne vyššími zdrojmi ako
Recyklačný fond. Hoci ani tento nástroj nie je zárukou efektívneho
investovania prostriedkov, pracuje s vyššou mierou vládnej
i verejnej kontroly.
Dopady činnosti Recyklačného fondu sú dobre známe a vláda
nepotrebuje ďalšiu analýzu, aby mohla v zmysle svojho programového
vyhlásenia konať: fond prispel k monopolizácii trhu
spracovateľov a vyzbierané príspevky rozdeľoval neefektívne,
takže spôsoboval škodu prispievateľom. Malý príklad z príjmov
a výdavkov fondu, ktoré zverejnil fond vo svojich výročných
správach. Výdavky na správu Recyklačného fondu v rokoch 2003-2009
presiahli sumu 13,3 mil. eur, teda v priemere viac ako 1,9 mil.
eur ročne (minulý rok až 2,38 mil. eur). V porovnaní s tým,
štátny Environmentálny fond prerozdelil minulý rok takmer dvojnásobok
finančných prostriedkov na dotácie (48 mil. eur oproti 25,3 mil. eur
z RF), ale výdavky na správu fondu boli len na úrovni 36 %
z výdavkov na správu Recyklačného fondu. Na jednotku pridelených
dotácií tak potreboval Environmentálny fond v porovnaní s Recyklačným
fondom iba menej ako pätinu (19 %) nákladov. Pritom
Environmentálny fond je štátnym fondom, teda nedisponuje motiváciou
hospodáriť efektívne v takej miere, aká je typická pre
súkromných podnikateľov.
Položme si otázku: ktorý súkromný výrobca alebo dovozca tovaru,
z ktorého vzniká odpad, má reálny záujem, aby jeho kapitál
investoval "neštátny" podnik, ktorý na svoju činnosť
spotrebuje päťnásobne viac, než štátny fond?
Zrejme žiaden, preto sme sa pokúsili v analýze
príjmov a výdavkov fondu, ktorú sme zverejnili na portáli,
hľadať odpoveď na otázku, prečo to tak je. Pozoruhodným zistením je
fakt, že fond dlhodobo akumuloval prijaté príspevky bez toho, aby ich
obratom použil na zákonom určené funkcie, teda podporu spracovateľov
a obcí. Toto podozrenie sme sa snažili overiť, ale Recyklačný
fond odmietol zverejniť stav svojich sektorových účtov. Memáme preto
presnú odpoveď na položenú otázku. Prepočty príjmov a výdavkov
fondu však naznačujú, že fond v súčasnosti "zadržiava"
prostriedky vo výške, ktorá môže dosahovať sumu až 45 mil. eur.
Prečo to tak je? Ponechajme otázku nezodpovedanú, iba pripomeňme
ustanovenie zákona o odpadoch, podľa ktorého fond síce môže
vynakladať na svoju správu iba 3 % príjmov za predchádzajúci
rok, ale netýka sa to úrokov z prostriedkov Recyklačného fondu
uložených v bankách. Tie sú tým vyššie, čím viac prostriedkov fond
neprerozdelí. Zdá sa byť zjavné, že fond išiel práve touto cestou.
Reálne totiž minul na svoju správu viac ako 7,5 % zo svojich
príjmov.