Môj názor sa netýka domáceho
kompostovania, ktoré rieši malé percento z množstva biologicky
rozložiteľného odpadu, ale často sa používa ako zázračné zaklínadlo
na celý problém. V prípade tisícok ton materiálu zo sídlisk
a prevádzok je však nepoužiteľné.
Definovať BRO
V prvom rade je nutné jednoznačne a jasne stanoviť,
podľa katalógových čísiel, čo sa vlastne pod biologicky rozložiteľným
odpadom myslí. Potom bude zrejmé, koľko takého materiálu Slovensko
vyprodukuje a kde. Následne by bolo vhodné zadefinovať
preferencie týchto odpadov podľa spôsobu zhodnotenia, buď
materiálovo, alebo energeticky. Znamená to urobenie poriadku
v štatistike a výkazoch, aby bolo možné sledovať aktuálne
čísla a pohyb odpadu.
Pri materiálovom zhodnotení je priam nevyhnutné, aby sa otvorila
medzirezortná rozprava so sektorom poľnohospodárstva prípadne ďalšími
príbuznými odbormi (lesníctvo, záhradníctvo, krajinotvorba), ktoré by
mohli
výrazne prispieť k utriedeniu predstáv odpadárov o možnostiach
kvantitatívnych, kvalitatívnych, aj o ekonomických kritériách na
materiál produkovaný z odpadu. Takáto diskusia by výrazne
prospela aj k racionálnemu videniu možností trhu s „kompostom“
a k vytvoreniu schémy o organizácii systému takýchto
zariadení.
K finálnemu spracovateľovi
Nie je dobré vytvárať pre tento problém čisto „odpadársky“
rámec. V prípade biologicky rozložiteľných odpadov je efektívnym
riešením zapojiť do tohto procesu „koncových upotrebiteľov tzv.
kompostu“ a všetku finančnú aj administratívnu podporu
smerovať na nich a do logistiky. Odpadnú tak hlavné prekážky
rozvoja kompostární. Poľnohospodári si ustrážia kvalitu vstupu
materiálu, ktorý následne budú vedieť kvalitatívne aj kvantitatívne
upotrebiť vo svojej vlastnej výrobnej činnosti. Jasne sa vyčlenia
odpady, ktoré sa na materiálové využitie nehodia. Odpadne problém
s kumulovaním „kompostu“ na ktorý „vonkajší
zákazník“ nemá peniaze. Následne by bolo možné riešiť aj
problém materiálov, ktoré procesom „kompostovania“
vznikli, ale vzhľadom na ich kvalitatívne a chemické zloženie
ich nie je možné zapracovať do pôdy. Tam sa otvára priestor pre
rekultiváciu starých environmentálnych záťaží.
Z hľadiska energetického využitia biologicky rozložiteľného
odpadu je potrebné rovnakú medzirezortnú diskusiu odpadárov
absolvovať s energetikmi. V zmysle zákona o energetike
je biologicky rozložiteľný podiel odpadu považovaný za obnoviteľný
zdroj energie. Tam zatiaľ medzirezortná diskusia skončila a chýba
množstvo ďalších indícií, aby sa táto problematika úspešnejšie
riešila. Počnúc zadefinovaním alternatívneho paliva a končiac
nekonečnými dišputami čo je a čo nie je zariadenie na
energetické zhodnotenie.
Integrovať rezortné zodpovednosti a prístupy
V prípade biologicky rozložiteľných materiálov by rezort
odpadov mal technicky zvládnuť hlavne logistiku. Zariadenia na
nakladanie s biologicky rozložiteľnými odpadmi nie sú
jednoznačne len odpadárskou doménou. Takáto filozofia by mohla pomôcť
ekonomicky aj organizačne a má už vybudovanú základňu
s dlhoročnou praxou. Musíme iba v terminológii zákona
o odpadoch vytvoriť priestor pre širší uhol pohľadu. Podmienkou
je vnímanie odpadového hospodárstva ako riadenia tokov odpadov
v integrovaných systémoch.
Ing. Anna Makatúrová
technická riaditeľka KOSIT, a.s.
Medzititulky: redakcia
Ilustračné foto:
www.kosit.sk