Vplyv rámcovej smernice 2008/98/ES na nakladanie s odpadmi v SR

Zmena postoja k odpadu

Najdôležitejšou zmenou, ktorú prináša nová rámcová smernica 2008/98/ES je zmena postoja k odpadu. Odpad už nie je len vecou, ktorej sa jej držiteľ chce alebo musí zbaviť, odpad je predovšetkým cennou surovinou, ktorá šetrí primárne zdroje a rovnako môže byť významným zdrojom energie. Tento nový postoj, ktorý by mal reálne viesť k recyklujúcej spoločnosti, je zakotvený v hierarchii odpadového hospodárstva, ktorú zavádza nová rámcová smernica.

Hierarchia odpadového hospodárstva

Prvým krokom v oblasti odpadového hospodárstva je prevencia vzniku odpadu. Už priamo pri návrhu výrobku musí výrobca myslieť na to, že sa jeho výrobok, rovnako ako jeho obal, stane odpadom, a tak by mal svoj výrobok i jeho obal navrhnúť tak, aby odpad z nich bol pre životné prostredie čo najmenej zaťažujúci. Táto minimalizácia však nesmie ísť na úkor bezpečnosti pre ľudské zdravie ani životné prostredie.

Predtým než sa stane výrobok odpadom, je potrebné zvážiť, či nie je možné výrobok pripraviť na opätovné použitie (opravením, vyčistením). Ak už nejaký odpad vznikne, mal by sa do maximálne možnej miery recyklovať. Ak nie je možná recyklácia, tento odpad by mal byť zhodnotený – napr. energeticky. Až poslednou možnosťou, po vyčerpaní všetkých predchádzajúcich spôsobov, prichádza na rad zneškodňovanie odpadu skládkovaním.

Obdobná hierarchia odpadového hospodárstva (4 stupňová – bez prípravy na opätovné použitie) je už obsiahnutá v platnom zákone o odpadoch (§3 ods.1 zákona). Realita je však iná.

Tab.č.1 - Porovnanie vybraných ukazovateľov stavu odpadového hospodárstva na Slovensku:

* Pod produkciou komunálneho odpadu je myslené celkové množstvo komunálnych odpadov vrátane separovane zbieraných zložiek komunálneho odpadu

Zdroj: EUROSTAT, Štatistický úrad SR

Nakladanie s odpadmi v SR

V porovnaní s priemerom EÚ produkujeme menej komunálnych odpadov na jedného obyvateľa, je však vysoko pravdepodobné, že v krátkom čase dobehneme priemer EÚ. V ostatných ukazovateľoch však za EÚ zaostávame. V množstve všetkých vyseparovaných komodít za rok na obyvateľa dosahujeme polovičnú hodnotu a menej ako polovicu dosahujeme aj v miere zhodnocovania (podiel zhodnotených komunálnych odpadov k celkovej produkcii komunálnych odpadov).

Najzávažnejší je však ukazovateľ miery skládkovania. Najrozšírenejším spôsobom nakladania s odpadmi je v SR skládkovanie, ktoré by malo byť poslednou možnosťou. Týmto prístupom uniká množstvo druhotných surovín, ktoré môžu nahradiť prírodné zdroje, prípadne slúžiť ako zdroj energie. Implementácia novej rámcovej smernice je príležitosťou, ako túto skutočnosť zvrátiť.

Cieľ recyklácie a prípravy na opätovné použitie

Nová rámcová smernica prináša spolu s novou hierarchiou aj účinný nástroj na jej reálnu implementáciu do odpadového hospodárstva – cieľ recyklácie a prípravy na opätovné použitie.

Do roku 2020 má SR povinnosť prijať také opatrenia, ktoré povedú k zvýšeniu opätovného použitia materiálu, ako aj k zvýšeniu recyklácie odpadu z domácností v komoditách papier, kov, plast a sklo najmenej na 50 % podľa hmotnosti.

Jedinou možnosťou a cestou, ako splniť ciele recyklácie stanovené v rámcovej smernici, je vyseparovať a zhodnotiť 5-násobne viac plastov, 3-násobne viac papiera a takmer 2-násobne viac skla oproti súčasnosti. Za predpokladu nárastu produkcie komunálnych odpadov v SR na úroveň EÚ budú tieto množstvá ešte výraznejšie. Pri zachovaní súčasnej štruktúry nakladania s odpadom nedokáže SR ciele recyklácie uložené rámcovou smernicou splniť.

Graf č.1 – Zloženie komunálneho odpadu

Zdroj: Štatistický úrad SR

Množstvo odpadu, ktoré je potrebné vyseparovať a zrecyklovať pre dosiahnutie daných cieľov, je možné získať zo zmesového komunálneho odpadu, teda z tej časti komunálneho odpadu, ktorá neprešla procesom dotriedenia. Až 69 % z 330 kg (produkcia komunálneho odpadu na obyvateľa za rok) sa skladá zo zmesového komunálneho odpadu. Zmesový komunálny odpad, ktorého zloženie je uvedené v grafe č.2, dáva významný priestor pre separáciu. Pri plnení cieľov rámcovej smernice (50 % opätovného použitia a recyklácie odpadu z domácností) by podiel zmesového komunálneho odpadu v SR klesol na 59 %.

Graf č.2 – Priemerné zloženie zmesového komunálneho odpadu

Zdroj: oprávnená organizácia ENVI-PAK

SR v súčasnosti skládkuje 76 % vyprodukovaného komunálneho odpadu. Pri optimálnom nastavení separovaného zberu (t.j. pri 70 % miere separácie) a následnom zhodnotení vyseparovaných zložiek by miera skládkovania v SR poklesla na 40,5 %, čím by sme sa dostali na európsky priemer. Pri maximálnej miere separácie (100 %) by zostalo len 503 000 ton neseparovateľného odpadu, z ktorého je možné ešte 10 % využiť energeticky a miera skládkovania by sa teoreticky mohla znížiť až na 25,5 %.

Infraštruktúra separovaného zberu

Každý občan SR má k dispozícii na separovanie v priemere 283,48 l ročne (v podobe kontajnerov alebo vriec). Z každého litra ročne vyseparuje 94 g, pričom mu táto infraštruktúra dáva možnosť vyseparovať až 124 g, a teda využíva existujúcu infraštruktúru len na 76 %. Pre splnenie cieľa rámcovej smernice je potrebná separovať PAPIER, SKLO, PLAST a KOV na úrovni cca. 56 kg na obyvateľa ročne. Súčasná infraštruktúra však umožňuje maximálne 35 kg.

Tab.č.3 – Ročné množstvo vyseparovaných komodít každým občanom SR v porovnaní s cieľom recyklácie do r. 2020 (s nárastom celkovej produkcie komunálneho odpadu budú tieto čísla ešte rásť)

Zdroj: oprávnená organizácia ENVI-PAK

Záver

Nakladanie s odpadom v SR je založené na dominantnom postavení skládkovania. Je nevyhnutné podniknúť čo najskôr opatrenia na zníženie miery skládkovania (optimálne na 40 %) a zvýšiť mieru zhodnocovania. Množstvo vyseparovaného odpadu treba zvýšiť zo súčasných 24,56 kg na obyvateľa ročne na úroveň minimálne 56 kg.

Odporúčania

Čiastočne zvýšiť mieru zhodnocovania a znížiť mieru skládkovania je možné i bez dodatočných investícií, ak SR dokáže maximálne využiť potenciál existujúcej infraštruktúry. Na splnenie celkového cieľa je však potrebné investovať do dobudovania infraštruktúry a najmä do osvety a vzdelávania obyvateľstva v oblasti separovania odpadu.

Jedným z možných nástrojov, ako splniť ciele recyklácie novej rámcovej smernice, je podpora zhodnocovania vyseparovaných odpadov predovšetkým liberalizáciou trhu. Najmä umožnením exportu druhotnej suroviny na spracovanie a podporou odbytu výrobkov z recyklovaných materiálov.

Zníženie administratívnej náročnosti a stanovenie jednotného spôsobu vykazovania zberu, zhodnocovania a recyklácie zjednoduší miestnym samosprávam prístup k finančným zdrojom a zároveň sprehľadní evidenciu a kontrolu plnenia cieľov recyklácie.

Zrušenie Recyklačného fondu v podobe, v akej funguje teraz a reformovaním systému podpory separovaného zberu tak, aby sa zvýšila finančná podpora separovaného zberu v mestách a obciach, zabezpečí zvýšenie miery separácie. Táto finančná podpora by mala byť prioritne použitá na budovanie infraštruktúry separovaného zberu, na osvetu obyvateľstva a pokrytie prevádzkových nákladov súvisiacich s prevádzkou systému separovaného zberu.

Zvýšiť mieru zhodnocovania a súčasne znížiť mieru skládkovania možno zabezpečiť aj vytvorením možnosti energetického zhodnocovania odpadu prostredníctvom regionálnych integrovaných systémov nakladania s odpadom.

Veľmi dôležitým nástrojom na posun smerom k hierarchii nakladania s odpadom, ako vyžaduje nová rámcová smernica, je i zvýšenie poplatkov za skládkovanie. Ak by samosprávy dosiahli optimálnu mieru zhodnocovania, tento krok by im nepriniesol žiadne zvýšenie nákladov na odpadové hospodárstvo.