Od 1. mája 2004 sa slovenským súdom otvorila možnosť podávať
prejudiciálne otázky na Súdny dvor Európskych spoločenstiev, ktorý je
jediný oprávnený robiť záväzný výklad práva Európskej únie a
posudzovať platnosť komunitárnych aktov inštitúcií únie.
Predmetom návrhu sú prejudiciálne otázky (tu v skrátenom
znení):
1. Umožňuje komunitárne právo obrátiť
sa na Súdny dvor Európskej únie s prejudiciálnou (predbežnou)
otázkou, ak ústavný súd rozsudok najvyššieho súdu zrušil, tzn. keď
ústavný súd v tomto konaní ako súd poslednej inštancie nedospel
k záveru o nutnosti predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie
predbežnú otázku a predbežne vylúčil aplikáciu práva na primerané
životné prostredie a jeho ochranu v prejednávanej veci?
2. Je možné naplniť základný účel
integrovanej prevencie, tzn. prevenciu a kontrolu znečisťovania
životného prostredia so zapojením aj verejnosti, takým postupom, že
dotknutá verejnosť nemá v čase začatia konania o integrovanej
prevencii zabezpečený prístup ku všetkým relevantným dokumentom?
3. Sú splnené ciele smernice Rady
85/337/EHS2 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných
projektov na životné prostredie, najmä z pohľadu komunitárneho rámca
životného prostredia, konkrétne podmienky uvedenej v článku 2, že
pred vydaním povolenia budú určité projekty posudzované vzhľadom na
ich vplyv na životné prostredie, ak sa pôvodné stanovisko
Ministerstva životného prostredia vydané v roku 1999 prolonguje po
uplynutí viacerých rokov jednoduchým rozhodnutím bez toho, aby proces
EIA opätovne prebehol? T.z., je možné vysloviť, že raz vydané
rozhodnutie podľa smernice Rady 85/337/EHS má neobmedzenú platnosť?
4. Vzťahuje sa požiadavka všeobecne
vyplývajúca zo smernice 96/61/ES, aby členské štáty zaistili
prevenciu a kontrolu znečisťovania životného prostredia aj tým, že
poskytnú verejnosti primerané, spravodlivé a včasné správne alebo
súdne konanie, na možnosť tejto verejnosti požadovať uloženie
správneho alebo súdneho opatrenia predbežnej povahy podľa
vnútroštátneho práva (napríklad nariadiť súdny odklad vykonateľnosti
integrovaného rozhodnutia), ktoré umožňuje dočasne, tzn. až do
rozhodnutia vo veci samej, zastaviť realizáciu požadovanej prevádzky?
5. Je možné súdnym rozhodnutím
nelegitímne zasiahnuť do vlastníckeho práva prevádzkovateľa
garantované napríklad v článku 1 Dodatkového protokolu Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd k prevádzke napríklad tým,
ak žiadateľovi je právoplatné integrované povolenie na novú prevádzku
zrušené v súdnom konaní?