V roku 2011 bude asi 25.000 domácností musieť používať recyklačné
koše vybavené rádiofrekvenčnou identifikáciou (RFID) - teda drobnými
počítačovými čipmi, ktoré môžu vzdialene poskytovať informácie o
hmotnosti obsahu koša, a ktoré umožňujú smetiarskym vozidlám overiť
si ich prítomnosť a stav. Ak domácnosť nevyloží svoj recyklačný
kôš na chodník, môže inšpektor skontrolovať, či odpad z domácnosti
nebol nevhodne vytriedený a môže domácnosti uložiť pokutu až
100 dolárov. Domácnosť môže dostať pokutu aj vtedy, ak je je kôš
vyložený neskôr alebo menej často než je zvykom. Cleveland chce do
šiestich rokov zaviesť systém do celého mesta.
Extrémne recyklačné programy nie sú ničím novým ani v amerických
mestách. 
Recyklácia
a kompostovanie sú povinné napríklad v San Franciscu, odpad sa triedi
do troch rôznych nádob a dodržiavanie sa vymáha pomocou pokút.
Podobný program má aj New York.
Ani RFID koše nie sú novinkou. Prvý raz boli uvedené v uliciach
Londýna v roku 2005, zdanlivo s cieľom sledovať množstvo odpadu,
ktoré vyprodukujú domácnosti a odradiť ich od "nadprodukcie".
Vychádzali však už z predchádzajúcich pokusov v amerických
mestách. Začiatkom tohto roka odsúhlasili takéto koše aj vo
virginskej Alexandrii, umiestnené mali byť do domácností na jeseň
tohto roku.
Cleveland je však obzvlášť dôležitý najmä z dôvodu jeho
veľkosti. Finančne vyhladované miestne vlády budú sledovať, či
americké mesto veľké ako Cleveland môže použiť RFID koše na zvýšenie
svojich výnosov. Príjmy by mali tiecť z troch základných
zdrojov: zvýšiť by sa mohol poplatok domácností za odpad (rovnako ako
v Alexandrii), ďalej príjmy z pokút a zisk z prípadneho
predaja recyklovateľných materiálov. Práve posledný zdroj by nemal
byť zanedbateľný.
Recyklačné programy nie sú nákladovo efektívne, najmä však z toho
dôvodu, že vyzbieraný odpad musí byť vyčistený a pretriedený na
mieste svojho určenia. Ak domácnosti môžu byť nútené prevziať tieto
úlohy, ktoré sú náročné na prácu, potom je pre nich ziskovejšie
predávať recyklovateľné materiály - najmä také tovary, ako sú
hliníkové plechovky. (Paradoxne, dopyt po objeme recyklácie môže
najťažšie zasiahnuť práve chudobných; v dôsledku recesie je totiž
čoraz bežnejšie, že ľudia hromadia svoje hliníkové plechovky s cieľom
premeniť ich za hotovosť.)
Britský model
Vzhľadom k tomu, britský model veľmi vychvaľovaný, je užitočné
preskúmať jeho špecifiká. Odhaduje sa, že 2,6 milióna Britov už má v
súčasnosti RFID koše, ktoré monitorujú ako a kedy triedia odpadky z
recyklovateľných materiálov. Implementácia sa líši od obce k obci,
nakoľko zber odpadov, podobne ako Amerike, je pod lokálnou
jurisdikciou. Ale základy schémy sú rovnaké, s pokutami za
nedodržanie pravidiel až do výšky 1,000 libier.
Mieste výbory samospráv bežne zamestnávajú "odpadkovú
políciu", ktorá pokutuje domácností, ktoré sa dopúšťajú
priestupkov, akým je produkovanie "nadmerného" odpadu.
Napríklad Oxford zamestnáva "úradníkov pre odpadové
vzdelávanie", ktorí prehliadajú koše domácností a poučía
vlastníkov o správnom triedení a likvidácii; títo úradníci tiež
pokutujú obyvateľov 80 librami, ak odpad preteká cez 240-litrový
zásobník, ktorý je vyprázdňovaný raz za štrnásť dní. Pochopiteľne, že
to spôsobuje veľké problémy v obdobiach veľkej spotreby, ako sú
napríklad Vianoce. (Táto pokuta sa líši od poplatku za ďalšie služby
v najmenej dvoma spôsobmi. zákazník nemôže zrušiť službu a prejsť ku
konkurencii a pokuta je navyše absurdne vysoká.)
Policajná kontrola popolníc je tiež presadzovaná prostredníctvom
kamerového systému, táto prax sa sa stala evidentnou po nedávnej
kauze, keď bola žena Coventry zachytený na videu, ako položila do
koša mačku. Britský systém tiež určuje, ako má byť odpad triedený.
Ako britký portál Green
Launches radostne vysvetlil:
"Pri najbližšej príležitosti, keď budete vysypávať odpad svoj
do koša, uistite sa, že ste to dobre roztriedili a uložili do
správnych košov. V opačnom prípade z vášho vrecka pôjde pokuta 1.000
libier. Odpad z domácností ako sú zvyšky z potravy, čajové vrecúška a
podobne, budú za umiestnenie do zlého koša pokutované rodinne. To
prinúti rodiny, aby využívali až päť rôznych typov nádob na triedený
odpad, a podporí zároveň zbieranie recyklovateľných výrobkov. Toto
bude zahŕňať aj povinnosť používania vedier, k tomu, aby sa zbavili
potravinového odpadu."
Vtláčanie Orwellovskej mašinérie do života mierumilovných
Angličanov je odôvodňované z podobných dôvodov, aké používa
Cleveland: Je to "zelené" opatrenie na ochranu životného
prostredia. Ako pokračuje portál Green Launches, "Sekretárka pre
životné prostredie Hilary Benn prišla s touto myšlienkou
s úmyslom, že to pomôže znížiť emisie skleníkových plynov. Tieto
prísne pravidlá dozaista spôsobia plač medzi daňovými poplatníkmi a
obyvateľmi. Ale tieto pravidlá tiež pomôžu zvýšiť produkciu a
využívanie ekologickejších zdrojov energie, a zároveň, znížiť tiež
hromadenie odpadkov na skládkach."
Cleveland používa podobné environmentálne zdôvodnenia.
Pre peniaze
Briti odôvodňujú tento drakonický systém aj z finančných dôvodov.
Ako raz uviedla Benn pre tlač, "Aká spoločnosť by vyhodila
hliníkové plechovky, ktoré sú hodné 500 libier za tonu, keď
výrobcovia žiadajú túto surovinu?" Všeobecne však Briti
bagatelizujú finančné motívy vlády.
V tomto hrá Cleveland podobnú hru s Britmi. Je úplne zjavné, že
rozhodujúcim faktorom sú peniaze. Komisár pre zber mestského odpadu
Ronnie Owens, ktorý si zrejme pamätá bankrot mesta v roku 1980,
hovorí, že "Oddelenie zberu odpadu je na ceste dosiahuť tohto
roku svoj cieľ 4,000 predvolaní." Stručne povedané, cieľom je
zvýšenie tržieb a nie dodržiavanie pravidiel. Bloggeri veľmi
široko diskutovali o tom, že recyklačná schéma je vlastne len
výhovorkou pre vytvorenie komplikovaných pravidiel, ktorým sa
maximalizuje platenie pokút.
Bankrotujúce mestá po celej Severnej Amerike budú pozorne sledovať
clevelandský experiment. Nestačí dúfať, že clevelandský experiment
bude debakel. Debakle sú totiž často ziskové práve pre tých, ktorí
ich uskutočnia.
Možno, na rozdiel od Britov, sa Američania ohradia voči čipovému
sledovaniu ich odpadkov zo súkromných dôvodov. Táto námietka je síce
v poriadku, ale nesúvisí s motívmi miestnych vlád, ktoré
pretláčajú povinnú recykláciu. Môže to však byť najsilnejšia obrana,
ktorú je možné pripraviť.
Zdroj a foto: The Freeman, December 2010
Autor: Wendy McElroy, Preklad: Radovan
Kazda