Tuhý odpad
Podstatná časť súčasnej politiky v oblasti tuhého odpadu nasleduje
zastaraný, spolitizovaný, centristický vládny model. Štátne a miestne
regulačné orgány sa zameriavajú na rozhodovanie 
o tom, koľko odpadu
by malo byť recyklovaného, umiestneného na skládky, alebo
zhodnoteného v spaľovniach. Tento prístup však nedokáže objaviť
ekologicky a ekonomicky najviac vhodnú kombináciu možností.
Tvorcovia
politiky postrádajú potrebné informácie a preto u nich prevláda
pochybné vnímanie variantov nakladania s odpadmi. Výsledkom je, že
vytvárajú recyklačné programy, ktoré stoja viac, než môžu ušetriť a
využívajú viac zdrojov ako môžu zachrániť. Naproti tomu, súťaž medzi
recykláciou, skládkovaním a spaľovaním v súkromnom sektore vytvára
trh, ktorý znižuje náklady a šetrí zdroje.
Federálni tvorcovia politiky by mali odolať snahe zvyšovať
federálnu reguláciu v nakladaní s tuhým odpadom.
Miestne vlády by mali hľadať cesty, ako zvýšiť súkromnú
trhovú výmenu v odpadovom hospodárstve.
Mali by zmeniť odpadovú politiku tak, aby umožnili súťaž
medzi rôznymi možnosťami nakladania s odpadmi a dospieť tak
k ekonomicky a environmentálne najviac uspokojivým
výsledkom.
Odpad z elektrozariadení
Stále viac správ a ekologických aktivistov tvrdí, že čelíme novej
kríze tuhého odpadu. Výsledkom tejto rétoriky je to, že Európa prijala
niekoľko zákonov týkajúcich sa elektroodpadu, USA začali pozerať na
vlastné regulácie a členovia Kongresu navrhli federálnu legislatívu.
Žiaľ, dezinformácie a mylná predstava o tom, že vláda je ustanovená na to,
aby zlepšila nakladanie s odpadom z elektrozariadení, vedie k chybnej
politíke a právnym predpisom.
Napriek tvrdeniam o opaku, v skutočnosti neexistuje žiadna
"kríza e-odpadu". Riziká a náklady e-odpadu sa dajú dobre
zvládnuť, ak sa umožní súkromným iniciatívam pokračovať v nakladaní
s odpadom.
Výrobcovia by nemali byť nútení brať späť elektronické zariadenia,
pretože tí pôsobia v biznise výroby a nie nakladania
s odpadmi. Niektoré firmy majú dobrovoľné programy pre
recykláciu počítačov, ktoré ponúkajú pre niektoré produkty prístup
založený na trhových princípoch. Vláda by sa mala vyhnúť snahe
vytvoriť nové programy pre zhodnocovanie e-odpadu.
Spotrebitelia by nemali byť zdaňovaní
pri nákupe počítača alebo inej elektroniky, ale mali by byť
niesť zodpovednosť za nakladanie s vyradenými produktami bezpečným a legálnym
spôsobom. Likvidácia môže prebiehať tak, že sa
bude platiť niekomu za nakladanie s odpadom prostredníctvom
dobrovoľnej dohody súkromných strán, alebo nakladať s odpadom cez
systémy zberu lokálnych vlád.
Nebezpečný odpad
Politika federálnej vlády v oblasti nebezpečných odpadov - ako je
to zakotvená v zákone o zodpovednosti za poškodzovanie životného
prostredia ("Superfund") a v "Recovery Act"
- bola dlho ovládaná zlým manažmentom federálnej vlády, perverznými
stimulmi, nespravodlivými schémami zodpovednosti a zneužitia
vedy. Zákon o zodpovednosti za poškodzovanie ŽP, s jeho
náhodnými zdaneniami a žalobou voči stranám, ktoré v skutočnosti
nie sú zodpovedné za kontamináciu nebezpečným odpadom, potrebuje
reformu. Politika by sa mala zamerať sa na tých, ktorí produkovali
škodu - prístup, ktorý odmeňuje dobré správanie a odrádza zlé.
Lokality výskytu nebezpečného odpadu, to sú starosti, ktoré prináležia predovšetkým
štátom a nižším samosprávam. Vzhľadom na preukázateľný úspech
štátov (teda nižších úrovní než federálna vláda - pozn. prekl.) pri
riadení takýchto lokalít, existuje len malý dôvod pre zapojenie
federálnej vlády. Kongres by mal hľadať spôsoby, ako ďalej preniesť
program na jednotlivé štáty.
Programy pre nebezpečné odpady je potrebné reformovať, tak, aby
poskytli úľavu z regulácie nastavením štandardov, ktoré budú
zohľadňovať užívanie pozemku a ktoré nebudú zbytočne zaťažujúce.
Systémy zodpovednosti za nebezpečný odpad by mali byť reformované
tak, aby zabezpečili, že zodpovednosť budú niesť iba priamo
zodpovedné strany.
Zákon uvaľuje zodpovednosť na kohokoľvek, aj na tých, ktorí nemali
priamu kontrolu nad dotyčnou lokalitou a možnosti zabrániť jej
kontamináciou. Mnohé subjekty sú nespravodlivo brané na zodpovednosť,
medzi nimi napríklad i tie, ktoré pozemok získali do vlastníctva až
po jeho znečistení.
Ilustračné foto: http://www.hotindienews.com/
Úvod a preklad:
Radovan Kazda