V prvom rade sú stále tolerované skládky, ktoré by
v civilizovanej krajine prevádzkovať nemali. Ich vybavenie
a finančná rezerva na rekultiváciu nespĺňajú zákonom požadované
náležitosti. Svojskými cestami však našli spôsob, ako predĺžiť svoju
životnosť na úkor deformácií trhu a myslenia okolitých
užívateľov, nehovoriac už o deformácii morálky a rovnakého
metra na prevádzkovateľov. Ako inak si vysvetliť skládku, ktorá
nespĺňala nikdy všetky podmienky a na konci životnosti
dotlačenej do maxima ešte dostane na „domodelovanie“
povolenie navoziť odpad skoro takej kapacity ako bola pôvodná? Takto
sa dá podnikať naozaj skoro bez nákladov a ponúkať rozprávkovo
nízke ceny za zneškodnenie...
Správne
postavená a zodpovedne prevádzkovaná skládka si podhodnotenú
cenu dovoliť nemôže. Pokiaľ je cena veľmi nízka, znamená to, že
prevádzkovateľ žije na úkor budúcnosti- nesprávne hutnenie,
nepoužívanie prekrývkového materiálu, neevidovanie všetkého
privezeného odpadu, podhodnotenie rekultivačného fondu, navyšovanie
kapacity starých skládok na úkor bezpečnosti a pôvodným
prepočtom ...atď.
Spaľovňa je z hľadiska nákladov na prevádzku priezračnejšia.
Vyžadujú sa po nej omnoho prísnejšie a ekonomicky náročnejšie
investície pri nakladaní s rovnakým odpadom, ako je to pri
skládkach. Z materiálového a energetického hľadiska však
spaľovňa využije väčšinu potenciálu odpadu. Budúcnosť zatiaľ
„zaťažuje“ popolom a škvarou, ktorých využitie
v stavebníctve je len otázkou krátkeho času.
Vzhľadom k tomu, že spaľovňa musí vynaložiť viac prostriedkov
do BAT technológií a kontroly procesov, je úplne prirodzené, že
by mala mať možnosť financovať ich z tej časti svojej činnosti,
ktorou predčí skládky- z efektívneho využitia energie.
Najvýhodnejšie z hľadiska ceny by bolo úplné využitie vyrobeného
tepla z vynútenej výroby. Spaľovňa vyrába energiu z cca
50 % biomasy (biologicky rozložiteľný odpad).
Podiel biomasy sa pri úprave odpadu pred spaľovaním dá navyšovať
domiešavaním podľa potrieb prevádzky. Ak sa raz jasne definuje, podľa
katalógových čísel odpadu, čo biomasa je, bude možné veľmi čisto
evidenčne kontrolovať jej toky v energetickom využití.
Samozrejme, že to tiež predpokladá, že si na tento spôsob spomenie aj
Stratégia nakladania s biomasou.
Aj bez úpravy deformovaných podmienok, v ktorých dnes
spaľovne pracujú na trhu s teplom, je však možné povedať, že ak
by mohli predať všetku vyrobenú tepelnú energiu, môžu sa cenovo
rovnať bezpečne prevádzkovaným moderným skládkam. Zopakujem znovu, že
to ale nie je o tom.
Spaľovne majú byť zapojené do integrovaných systémov nakladania
s odpadom. Nakladanie s odpadom je proces, ktorý je nutné
vidieť ako tok odpadu cez jednotlivé „sitá zariadení“.
Cena za nakladanie s ním nie je cenou za jeho zneškodnenie. Je
súčtom všetkých krokov v procese pri jeho spracovaní s rozdielom
získaných materiálových a energetických výstupov.
Môžeme sa roky škriepiť o tom, či je drahšia spaľovňa alebo
skládka, ale bude to len znamenať, že sme nedefinovali, aká je naša
predstava zariadeniach a činnostiach, ktorými prejde tok
vyprodukovaných odpadov. Pri použití filozofie „riadenia tokov
odpadov“ je už logické, že v ňom má miesto aj spaľovňa
a skládka. A to, o čom sa máme baviť, je účinnosť
jednotlivých operácií pri nakladaní s odpadom. Aký proces a aké
zariadenia si môžeme dovoliť, aké činnosti by sme chceli postaviť pre
konkrétny tok odpadov, to má definovať Program odpadového
hospodárstva. Stačia nám systémy typu „zber, zvoz, základné
separovanie a skládka“ v merítku jednotlivých obcí
a miest? Alebo si do procesu zaradíme aj premyslenú logistiku,
distribúciu cez prekládkové stanice k zhodnoteniu a až čo
sa nebude dať využiť materiálovo následne energeticky, vyvezieme na
skládky v merítku organizácie na úrovni regiónov? Tiež to môžeme
nechať tak ako je a stavať zariadenia podľa momentálnej módy,
kde sa to práve hodí na základe nehodnovernej evidencie o produkcii
odpadov a s reálnou šancou, že sa nikdy naplno nevyužijú pre
nedostatočne organizovanú logistiku a zle definovaný rozsah
a kompetencie?
Foto: redakcia
/Ing. Anna Makatúrová diskutuje na podujatí
EE CLUB: Eenergetické zhodnocovanie opadov,
ktoré sa uskutočnilo
dňa 8.2.2011 v Bratislave/