Prvý deň programu pozostával z terénnej obhliadky skládky
odpadov Benátky nad Jizerou asi 45 km od Prahy. Technický výklad
o histórií a perspektívach tejto skládky podal Ing. Čenský
z AVE CZ, s.r.o., pričom koncepcia dvoch kaziet (pre komunálny
odpad a pre nebezpečný odpad), ktoré sa v konečnej fáze
spoja v jedno teleso vyvolal živú diskusiu zo strany slovenských
aj zahraničných odborníkov. Okrem skládky odpadov si mohli účastníci
prezrieť aj dotrieďovaciu linku na papier a plasty a tiež
kompostáreň, , biodegradačnú plochu a solidifikačnú linku.
Zariadenie tak umožňuje komplexné nakladanie s prevažnou
väčšinou odpadov, pričom využiteľné zložky sa zhodnotia, zvyšok sa
zneškodní skládkovaním.
Na
druhý deň pokračoval bohatý odborný program prednáškami v Obecnom
dome. Na úvod vystúpil P. Hodecek (Rakúska asociácia odpadového
hospodárstva) a L. Reynaud (Európsky priemysel nakladania
s odpadmi). Hlavnú prednášku predniesol J. Diaz Del Castillo
(EK) na tému: „Aktuálny stav zavádzania smernice
o skládkovaní a pripravované opatrenia navrhované Európskou
komisiou“. Nasledoval blok prezentácií z nových
členských krajín – Česko, Slovensko, Maďarsko, rumunsky
zástupca sa nedostavil. Dopoludňajší program uzavrelo vystúpenie C.
Bloquet z Francúzska s ich skúsenosťami pri zavádzaní tejto
smernice. Popoludňajší program patril H. Scharffovi (Nemecka
asociácia odpadového hospodárstva) a dvom odborným témam: „Finančná
zábezpeka a starostlivosť o skládku po ukončení jej
prevádzkovania“ a „Využívanie skládkového plynu“,
ktoré vyvolali živú diskusiu publika. Program workshopu skončil po 16
hodine.
Z vystúpení jednotlivých prednášajúcich nám utkveli v pamäti
nasledujúce poznatky. Podľa zástupcu EK očakávame ďalší nárast
komunálnych odpadov do roku 2020 (cca 300 mil. ton MSW v EU27),
pričom v horizonte 2020-25 sa pripravuje absolútny zákaz
skládkovania BRO. Skládkovanie ako povedal, je v mnohých
krajinách EU27 najrozšírenejším spôsobom zneškodňovania odpadov.
Naopak totálny zákaz skládkovania nie je v legislatívnom
programe EK, skôr sa uvažuje o povinnom zavedení „skládkovej
dane“ pre všetky členské štáty EU27. Všetko je ale zatiaľ
v štádiu rozpracovania. Pravdepodobne to vyvolá oživenie záujmu
o mechanicko – biologickú úpravu komunálnych odpadov (tzv.
MBU) aj v našej krajine. Mierne optimisticky vyznelo
konštatovanie, že smernicu 98/2008 okrem nás nestihlo implementovať
do decembra 2010 viacero krajín EU27.
Maďarský zástupca Z. Szabó (AVE Zoldfok) ale trefne upozornil, že
krajiny EU27 majú historicky rozdielne ekonomické pozadie (napr.
výška HDP/obyv.) a preto jednotná požiadavka na rovnakú úroveň
nakladania s odpadmi v EU27 je diskutabilná. Sofistikované
spôsoby zhodnocovania odpadov sú vždy ekonomicky náročnejšie, čo je
pre ekonomicky slabšie krajiny najmä v čase doznievajúcej krízy
neúnosné. Ing. Šopinec (SIŽP) hovoril hlavne o problémoch pri
rovnakých legislatívnych a technických požiadavkách pre veľké aj
malé zariadenia, pričom sa nezohľadňuje ich kapacita, čo najmä pre
malé skládky predstavuje vysoké ekonomické zaťaženie. Poznatky
o zvýšenej potrebe energetického zhodnocovania odpadov zazneli
z prednášok R. Patočku (Stredočeský KU) a A. Tomjanovicha
(Maďarská asociácia odpadového hospodárstva).
Veľmi zaujímavé bolo vystúpenie Francúzov, ktorí obhajovali svoje
tretinové rozdelenie (recyklovanie/spaľovanie/zneškodňovanie KO). Vo
Francúzku funguje v súčasnosti cca 628 skládok na inertný odpad
a 254 skládok pre NNO, pričom asi 20 z nich funguje ako
tzv. „bioreaktorové skládky“. Práve táto téma vyvolala
živú diskusiu a zdá sa, že tento spôsob prevádzky skládky
predstavuje akúsi renesanciu skládkovania a bude oficiálne
podporovaný aj na úrovni EU. Na našu priamu pripomienku, že takýto
typ prevádzky skládky v súlade s americkými poznatkami ale
vyžaduje posilnenie prísunu bioodpadov a nie ich zákaz
skládkovania však fundovaná odpoveď nepadla. Osobitne zaujímavé boli
príspevky H. Scharffa o nákladoch na rekultiváciu a následný
monitoring (AFTER CARE), ktoré podľa doterajších poznatkov vychádzajú
v rozpätí 5-10 EUR/m3 objemu skládky. Rozporuplne ale
chápeme snahu o presadenie, aby celá táto výška nákladov na
rekultiváciu a monitoring bola prevádzkovateľom skládky zložená
už pred zahájením prevádzky. U nás je to v súčasnosti 5%
z rozpočtových nákladov. Ďalším sporným bodom podľa nášho názoru
je snaha o predlženie následného monitoringu z 30 na 60
rokov ! Tieto témy vyvolali živú kuloárnu diskusiu a zrejme sa
budú ešte často pretriasať vo výboroch.
Na záver len malá poznámka. Je len na našu škodu, že zo Slovenska,
kde je skládkovanie dominantným spôsobom nakladania s KO bola
tak minimálna účasť. Okrem Ing. Šopinca, ktorý zastupoval MŽP SR sa
v pléne objavili len dvaja poslucháči – Ing. Kvokačka (AVE
V.O.D.S., a.s.) a Ing. Hrabčák (Geosofting, s.r.o.).
Ilustračné foto: Marius
Pedersen