Prvá tretina materiálu, ktorý bol zverejnený na stránkach
Hospodárskej a sociálnej rady vlády SR, prináša len súhrn
citátov zo zákonov a iných právnych noriem, určujúcich podmienky
činnosti Recyklačného fondu. O niečo podstatnejšie informácie sa
objavujú až v ďalších častiach materiálu.
Vláda
SR | Analýza činnosti Recyklačného fondu
Ako
z materiálu vyplýva, celkovo bolo na projekty schválených
147,3 mil. €, z toho takmer 56% (82,2 mil. €)
bolo schválených pre 44 spoločností. Tieto údaje len potvrdzujú
deformačný charakter rozdeľovania prostriedkov z fondu, ktoré
spôsobili koncentráciu dominantných finančných prostriedkov do rúk
niekoľkých spoločností (tretinu zo všetkých pridelených prostriedkov,
viac ako 50 mil. eur, získalo len 10 z viac ako 290
podporených súkromných spoločností).
Dokument ďalej konštatuje, že napriek výraznej podpore
Recyklačného fondu obciam zostáva skládkovanie dominantným spôsobom
zneškodňovania komunálnych odpadov a jeho podiel narastá
v absolútnych číslach aj v percentuálnom podiele. Po
deviatich rokoch pôsobnosti fondu sa tak zdá byť zjavné, že cesta
finančnej podpory obcí prostredníctvom štátno-neštátneho fondu nemá na
zvyšovanie podielu zhodnocovania komunálneho odpadu zásadný pozitívny
vplyv.
Podiel zhodnotených komunálnych odpadov tvorí podľa analýzy iba
8,47 % z celkového množstva zhodnotených odpadov v SR,
preto analýza navrhuje zamerať pozornosť aj na separáciu a
zhodnocovanie priemyselných odpadov, ktoré tvoria 91,53 % podiel
z celkového množstva vzniknutých odpadov v SR, čím by sa zvýšila
miera zhodnotenia a ustúpil by trend zneškodňovania odpadov
skládkovaním.
Navrhované riešenia
Analýza navrhuje tri alternatívy ďalšieho pôsobenia fondu:
1. alternatíva: Previesť pod Environmentálny fond so
zachovaním oddelených finančných operácií od ostatnej činnosti EF.
2. alternatíva: Zachovanie RF.
V obidvoch prípadoch navrhuje analýza využitie príjmov z poplatkov
nasledovne:
70 % príjmov úložka Štátna pokladnica. Doteraz naakumulované
prostriedky z Recyklačného fondu vložiť v plnej výške do Štátnej
pokladnice ako súčasť rezervy pre zabezpečenie zberu a zhodnotenia
starých vozidiel, môžu sa použiť na poskytovanie úverov v oblasti
environmentálnych cieľov
27 % príjmov do všeobecného sektora na podporu separovaného
zberu pre samosprávy
3 % príjmov na správu fondu
3. alternatíva: Zjednotenie systému materiálneho toku
a financovania odpadov odpadov z obalov z niekoľkých
systémov do jedného systému, jeho transparentnosť a kontrolovateľnosť
(clearingové centrum zriadené MŽP SR).
Všetky tri alternatívy teda predpokladajú ďalšie pokračovanie
deformácií trhu s odpadmi, t.j. politiku zásahov vlády, ktoré sa
ukázali byť zbytočné a neefektívne, politiku potláčania
súkromných iniciatív a posilňovania pôsobenia vládou
dosadzovaných úradníkov, ktorí budú kontrolovať prerozdeľovanie
vládou vynútených poplatkov.
Chýbajúce odpovede
Najpodstatnejším deficitom analýzy činnosti fondu je skutočnosť,
že analýza neobsahuje žiadne zhodnotenie prípadnej alternatívy
zrušenia Recyklačného fondu, ktorá by vzhľadom na vyčerpanosť cieľov
fondu (na dostatočnosť recyklačných kapacít v SR poukázala
i štúdia z roku 2008, ktorú si dal fond vypracovať) mohla byť
logickým ukončením jednej kapitoly rozhodovania vlády.
Analýza neobsahuje odpovede ani na ďalšie podstatné otázky, ktoré
by pre seriózne ekonomické zhodnotenie činnosti tejto zákonom
založenej inštitúcie mali byť nevyhnutne zodpovedané, napríklad:
strata alebo zisk pracovných miest v dôsledku
založenia a následnej činnosti Recyklačného fondu, teda
z dôvodu vládou vynúteného alternatívneho použitia finančných
prostriedkov, ktoré by pri ich ponechaní výrobcom a dovozcom
mohli pracovať v trhovej ekonomike SR a vytvárať taktiež pracovné príležitosti, a pravdepodobne i viac, keďže
súkromné iniciatívy dokážu všeobecne efektívnejšie využívať
kapitál;
vývoj trhu po ukončení financovania investícií do
recyklačných kapacít z fondu z hľadiska štruktúry
spracovateľských kapacít a možností súkromných zdrojov ich
financovania;
výška transakčných nákladov, ktoré boli doteraz vynaložené na
administratívne a ďalšie činnosti súvisiace s povinnosťami
výrobcov a dovozcov voči Recyklačnému fondu;
náklady Recyklačného fondu na vlastnú správu, porovnanie
s výdavkami iných inštitúcií na vlastnú správu;
vplyv fondu na neprehľadnosť dokladovania materiálového
toku odpadov v SR.
Z pozícií nepoložených a nezodpovedných otázok možno
analýzu činnosti Recyklačného fondu vo zverejnenej podobe považovať
za nedostatočnú.
Ilustračné foto: Flickr