1. Orgány verejnej správy
V zmysle Občianskeho súdneho poriadku a Správneho
poriadku sú orgánmi verejnej správy okrem orgánov štátnej správy,
územnej a záujmovej samosprávy, aj ďalšie právnické osoby
ako aj fyzické osoby, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie
o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy.
„Z materiálneho hľadiska je verejná správa
činnosťou štátnych alebo iných verejných inštitúcií, ktorá svojím
obsahom nie je činnosťou zákonodarnou ani súdnou. (Hendrych, D.
a kol. Správní právo. Obecná část. 5., rozšírené vydanie. Praha:
C. H. Beck, 2003, s. 6-7)“.
Na základe uvedeného možno pod rozhodovanie v oblasti
verejnej správy zaradiť veľmi širokú oblasť, pričom nemusí ísť len
o rozhodovanie štátnych a samosprávnych orgánov, ale aj
iných právnických a fyzických osôb, akou je aj Recyklačný fond,
ktorý rozhoduje o právach a povinnostiach iných fyzických
a právnických osôb v rozsahu ustanovenom v zákone
o odpadoch.
Recyklačný fond je orgánom verejnej správy.
2. Použitie správneho poriadku
Ďalšou otázkou je, či sa na konanie a rozhodovanie o vrátení
uhradeného príspevku do Recyklačného fondu podľa § 56 ods.
3 a 4 zákona o odpadoch vzťahujú všeobecné
predpisy o správnom konaní.
Najvyšší súd SR prišiel k záveru, že všeobecne sa na
konanie podľa zákona o odpadoch vzťahuje správny poriadok.
Výnimku tvoria len konania explicitne uvedené v §
74 ods. 2 zákona o odpadoch.
Keďže konanie podľa § 56 ods. 3 a 4 zákona
o odpadoch v § 74 ods. 2 zákona o odpadoch
uvedené nie je, prišiel Najvyšší súd k záveru: „Na
konanie a rozhodnutie o vrátení uhradeného
príspevku do Recyklačného fondu podľa ustanovenia §
56 ods. 4 a ods. 3 zákona o odpadoch sa
preto vzťahuje Správny poriadok
a z neho vyplývajúce základné zásady správneho
konania, lehoty na vydanie rozhodnutia,
vydanie meritórneho rozhodnutia vo veci samej, prípadne procesného
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, režim opravných
prostriedkov a podobne.“
3. Nečinnosť orgánu verejnej správy
V prípade, ktorý bol Najvyššiemu súdu predložený, Recyklačný
fond vybavil zamietnutie vrátenia uhradených príspevkov len listom,
v ktorom uviedol, že žiadosť o vrátenie preplatku nie je
možné akceptovať. Keď sa dotknutá právnická osoba domáhala vydania
rozhodnutia, Recyklačný fond zastával názor, že nie je orgánom
verejnej správy a na konanie sa nevzťahuje správny poriadok.
Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí tvrdí, že „Nečinnosť
môže (...) spočívať aj v tom, že namiesto rozhodnutia
správny orgán tvrdí nedostatok svojej právomoci a vec vybaví iba
listom alebo informáciou, prípadne záznamom v spise.“
Keďže Recyklačný fond nekonal stanoveným spôsobom, teda nevydal vo
veci riadne rozhodnutie, proti ktorému by bol prípustný opravný
prostriedok, Najvyšší súd Recyklačnému fondu prikázal v danej
veci konať a rozhodnúť v stanovenej lehote.
Z uvedeného vyplýva, že proti Recyklačnému fondu možno
podať žalobu proti nečinnosti.
4. Možné alternatívne posúdenie
V zmysle judikatúry Ústavného súdu
je teoreticky možné aj list, ktorým Recyklačný fond neakceptoval
žiadosť o vrátenie preplatku, „ak jeho obsahom je
rozhodovanie správneho orgánu o právach alebo povinnostiach
príslušných subjektov“,
posúdiť ako rozhodnutie, o ktorom by bol riadny súd povinný
rozhodovať.