Z nerecyklačných čias. Foto: Pražské
služby
Možno ho považovať za základný kameň, na ktorom sa postupne
vybudovala legislatíva odpadového hospodárstva do dnešnej, podstatne
rozvinutejšej podoby. V tomto právnom predpise možno nájsť
spoločné korene odpadového hospodárstva dnes už dvoch samostatných
štátov Slovenskej a Českej republiky.
Pomerne útly zákon pozostávajúci zo 16 paragrafov odrážal
poznanie doby a stav spoločnosti zo začiatku deväťdesiatych
rokov minulého storočia. Vymedzil postavenie orgánov štátnej správy
(pre odpadové hospodárstvo vznikla až následne od 5.11.1991 zákonom
SNR 494/1991 Zb.) a povinnosti právnických a fyzických
osôb pri nakladaní s odpadmi. Zákon zaviedol dve kategórie
odpadov – zvláštny a nebezpečný, ale uvažoval aj
s kategóriou druhotných surovín. Medzi základné pojmy zaradil
pôvodcu odpadu, vývozcu, nakladanie a zneškodňovanie odpadov.
Zákon jednoduchým spôsobom upravil povinnosti pôvodcov, prepravcov
a dopravcov, oblasť zberu, výkupu a úpravy odpadov,
povinnosti prevádzkovateľov zariadení na zneškodňovanie odpadov.
V osobitnej časti tento federálny prepis splnomocnil vlády ČR
a SR ustanoviť nariadením vedenie evidencie odpadov vrátane
evidencie skládok ako aj podrobnosti nakladania s odpadmi.
S odstupom času je potrebné konštatovať, že vzhľadom k tomu,
že včase schvaľovania tohto predpisu Česká a Slovenská
federatívna republika nebola viazaná takmer žiadnymi medzinárodnými
dohovormi ani európskou legislatívou sú v zákone citeľné dnes už
samozrejmé princípy – „znečisťovateľ platí“ ako aj
princíp prednostného zhodnocovania odpadov pred jeho zneškodňovaním.
Vo vtedajšom Československu už intenzívne prebiehal proces
politickej a ekonomickej transformácie spoločnosti, pričom
jednou z priorít bola aj oblasť životného prostredia. Odpadové
hospodárstvo bolo v tom čase oblasťou bez akejkoľvek regulácie
a environmetálne vyhovujúcej infraštruktúry. Jednalo sa
o obdobie, keď sa väčšina odpadu voľne skládkovala a iba
začínala éra budovania riadených skládok. Na Slovensku po zániku
národných výborov pôsobila od 1.1.1991 osobitná štátna správa
pre životné prostredie pozostávajúca z ústredného orgánu -
Slovenskej komisie pre životné prostredie, siete okresných
a obvodných úradov životného prostredia, Slovenskej inšpekcie
životného prostredia. Zákon nadobudol účinnosť 1.augusta 1991 a jeho
platnosť a účinnosť potvrdili svojim podpisom ústavní činitelia
Václav Havel , Alexander Dubček a Marián Čalfa.
Ing. Ľubomír Augustín, Tanzer Consulting Slovakia, s.r.o.