Foto:
Heinz Tschanz-hofmann/Dreamstime.com
Limity boli zavedené ako MINIMÁLNA hranica, ktorá zabezpečí,
aby separovaný zber reálne fungoval. Ciele zberu a zhodnotenia
odpadov z obalov (limity) boli stanovené tvorcami smernice
i s ohľadom na to, že si uvedomovali, že technicky nie je
možné zabezpečiť 100% zberu a zhodnotenia obalov uvedených na
trh.
Obalová smernica umožňuje preniesť povinnosť členských krajín
plniť limity na tie subjekty, ktoré svoje výrobky balia do obalov,
alebo dovážajú zabalené výrobky. V praxi to znamená, že
povinnosť plnenia limitov prechádza na spoločnosti, ktoré nazývame
povinné osoby a priamo sa tak uplatňuje princíp „znečisťovateľ
platí“.
Systém plnenia limitov funguje tak, že povinné osoby sa združujú
a zakladajú špeciálne organizácie, ktoré túto povinnosť
zabezpečujú. Systém je zavedený a overený vo väčšine
členských krajín Európskej únie. Špeciálne spoločnosti sa
v jednotlivých krajinách EÚ nazývajú rôzne, na Slovensku ich
poznáme pod názvom oprávnené organizácie.
Povinné osoby nahlasujú oprávneným organizáciám celkové množstvo
obalov, ktoré uviedli na trh. Oprávnené organizácie prostredníctvom
svojich zmluvných vzťahov s mestami, obcami, zberovými
spoločnosťami a recyklátormi zabezpečujú, aby sa vyseparovalo
a následne zhodnotilo všetko vyseparované množstvo odpadov
z obalov.
Oprávnené organizácie podporujú zber a zhodnocovanie odpadov
z obalov pochádzajúcich od spotrebiteľov, to znamená separovaný
zber na komunálnej úrovni, ale taktiež i separovaný zber
a zhodnocovanie odpadov z obalov, ktoré vznikajú
v priemyselných a veľkých obchodných prevádzkach.
Podpora zberu na komunálnej úrovni je drahšia v porovnaní so
zberom v priemyselných prevádzkach, pretože náklady na
zabezpečenie separovaného zberu v mestách a obciach sú
vyššie v porovnaní so zberom v priemysle.
V priemyselných prevádzkach vzniká na jednom mieste veľké
množstvo odpadu rovnakého druhu, predovšetkým kartónu a fólií, tým je
ľahšie dohliadať na jeho čistotu. V kontajneroch a vreciach
určených na separovaný zber z domácnosti končia materiály
rôzneho druhu – napr. PET fľaše na nápoje, fólie, tégliky
a podobne, a preto je potrebné tento odpad následne
dotriediť. Náklady na zvoz priemyselného odpadu sú nižšie vzhľadom na
vyťaženosť auta, ktoré odpad odváža. Pri zbere odpadu od
spotrebiteľov je potrebné naložiť veľké množstvo odpadu z kontajnerov
alebo vriec, čo je náročnejšie na čas, prácu, ako i pohonné
hmoty. V neposlednom rade aj zhodnocovateľ zaplatí viac za odpad
z priemyslu ako za odpad z komunálnej sféry.
Dôležitým aspektom je, že na komunálnej úrovni sa na Slovensku
nevyseparuje dostatok odpadov z obalov, aby všetky povinné osoby
mohli splniť limity, a preto musia podporovať i zber
odpadov z obalov v priemysle a obchode. (Limity sa
počítajú z celého množstva obalov uvedených na trh a nie,
ako sa niektorí mylne domnievajú, z už vyseparovaných množstiev
odpadov.)
Koľko odpadu sa musí v mestách a obciach vyzbierať,
aby boli splnené minimálne limity zberu a zhodnocovania odpadov
z obalov ?
Podľa odborných odhadov, ktoré vychádzajú zo znalosti trhu, je na
Slovenský trh uvádzaných približne 350 000 t obalov ročne.
Celkový limit na zber a zhodnocovanie odpadov z obalov
je pre rok 2011 stanovený vo výške 56%. To
znamená, že na splnenie limitov je celkovo potrebné vyzbierať
a následne zhodnotiť MINIMÁLNE 224 000 t odpadov
z obalov.
Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bolo v roku
2009 v slovenských mestách a obciach vyseparovaných
a vyzbieraných 103 134,7 t odpadov. Na Slovensku je
tradične zavedený integrovaný systém separovaného zberu odpadov. To
znamená, že prostredníctvom separovaného zberu sú zbierané obaly, ale
i neobalové komodity, ktoré majú podobný charakter ako obaly,
alebo sú vyrobené z rovnakého materiálu.
Vychádzajúc z analýz komunálneho zberu odpadov, ktoré sú už
od začiatku roka 2009 vykonávané kontinuálne a systematicky
v mestách a obciach na Slovensku, môžeme povedať, že
množstvo obalov zastúpených v separovanom zbere je v priemere
nasledovné: 70,85 % odpadu tvorí obalová zložka a 29,15%
odpadov netvoria obaly. V jednotlivých komoditách sa však pomery
obalových a neobalových odpadov líšia. Kým v skle tvoria
odpady z obalov až 95,05%, v plastoch 87,84%, v papieri
je to iba 29,65%.
V mestách a obciach bolo v roku 2009 vyzbieraných
72 194,29 t odpadov z obalov (Odpady v Slovenskej
republike 2009, Štatistický úrad SR, 2010). To znamená, že komunálne
systémy separovaného zberu dokázali v roku 2009 pokryť len
32% potreby na plnenie limitov! A to hovoríme len o MINIMÁLNYCH
množstvách na plnenie limitov.
Taktiež to znamená, že v mestách a obciach nevzniká
odpad, ktorý by bol v celoslovenskom meradle nad limit
a nemal by sa oň kto postarať.
Naopak! Na to, aby povinné osoby plnili limity aj v budúcnosti,
bude potrebné začať omnoho viac podporovať separovaný zber v mestách
a obciach. Limity na zber a zhodnocovanie odpadov z obalov
postupne stúpajú. Už v roku 2012 je celkový limit na zber
a zhodnotenie odpadov z obalov stanovený na 60%. Množstvo
obalov vyseparovaných v obchodných a priemyselných
prevádzkach má výrazne obmedzenú kapacitu a už dnes dosahuje
svoj strop.
Pre budúcnosť je dôležité, aby pravidlá pre povinné osoby
a oprávnené organizácie boli nastavené spravodlivo. Aby sa
nemohlo stať, že niektoré povinné osoby a oprávnené organizácie
budú podporovať len separovaný zber odpadu v priemyselných
prevádzkach, prostredníctvom ktorých budú napĺňať povinnosti plnenia
limitov zberu a zhodnocovania odpadov z obalov, a tým
budú mať konkurenčnú výhodu oproti tým povinným osobám a oprávneným
organizáciám, ktoré podporujú separovaný zber v mestách
a obciach.