1. § 23 ods. 4 zákona o odpadoch v rozpore
s právom EÚ
Ilustračné foto ©
Dreamstime.com
Európsky súdny dvor (“ESD”)
v rozhodnutiach “Daimler”,
“FFAD”
a “Dusseldorp”
podrobne vysvetlil, že vývoz odpadu musí byť zásadne možný aj pri
nebezpečných odpadoch.
Obmedzenia pre dovoz a vývoz odpadu
určeného na zhodnotenie porušujú základné princípy slobodného pohybu
tovaru a služieb.
Ani princípy sebestačnosti a blízkosti, ktoré by pre určité
odpady dovoľovali obmedzenia vývozu, nie sú aplikovateľné na odpad
určený pre zhodnotenie:
Článok 16 Rámcovej smernice o odpadoch,
ktorý definuje princíp sebestačnosti a blízkosti, je
aplikovateľný len na integrovanú a adekvátnu sieť zariadení na
zneškodňovanie odpadov a zariadení na zhodnocovanie zmesového
komunálneho odpadu zozbieraného z domácností. Toto ustanovenie však
nie je aplikovateľné pre prepravu ostatných nebezpečných odpadov
určených na zhodnotenie.
§ 23 ods. 4 zákona o odpadoch ma za následok,
že:
vytvára povinnosť vývozcov ponúknuť v prvom rade odpad
existujúcim slovenským zariadeniam,
štát zabezpečuje, že kapacita slovenských zariadení je plne
využitá, a to nezávisle od nákladov na spracovanie a cenových
rozdielov v porovnaní so zahraničnými zariadeniami na
zhodnotenie.
Avšak právne predpisy EÚ zakazujú
ustanovenia, akým je § 23 ods. 4 zákona o odpadoch, ktoré
sú v rozpore s právom EÚ, zabezpečujú plne využitú
kapacitu slovenským zariadeniam, vytvárajú monopol a narúšajú
hospodársku súťaž.
2. Úrady nesmú aplikovať § 23 ods. 4 zákona o odpadoch
– inak hrozí zodpovednosť štátu
Všeobecne platí, že v prípade rozporu medzi vnútroštátnym
právom a právom ES sú všetky ostatné verejné orgány povinné
„uprednostniť“ komunitárnu právnu normu
a neaplikovať normu vnútroštátneho práva odporujúcu právu
ES.
"Princíp
prednosti komunitárneho práva hovorí, že v prípade rozporu medzi
vnútroštátnym prameňom a komunitárnym prameňom práva (ktorého
súčasťou sú aj rozhodnutia Európskeho súdneho dvora) má platná,
záväzná a priamo účinná norma práva Európskych spoločenstiev
absolútnu prednosť pred vnútroštátnou normou, a to bez ohľadu na
právnu silu konfliktnej normy obsiahnutej vo vnútroštátnom práve
členského štátu“.
Jednotlivý úradník preto nesmie aplikovať vnútroštátny zákon
odporujúci právu EÚ s odôvodnením, že podľa vnútroštátnych
predpisov má povinnosť dodržiavať a aplikovať všetky v Zbierke
zákonov SR zverejnené právne normy:
"Národný
sudca alebo správny orgán musí priznať komunitárnej norme
plný účinok a neaplikovať normu
vnútroštátneho práva odporujúcu právu Európskych
spoločenstiev;..".
V súvislosti so zákazom vývozu musí byť spomenuté, že takéto
opatrenie spôsobuje podstatné škody prevádzkovateľom zariadení a
zainvolvovaným podnikateľom, ktorý môžu vyvodzovať zodpovednosť za
takéto škody voči Slovenskej republike.
Autor : Mag. Bernhard Hager, LL.M. | NH Hager Niederhuber Advokáti s.r.o.