Foto ©
Flickr.com
Pri trochu bližšom pohľade na systém recyklácie elektroodpadov
v Česku to totiž vypadá, že obrovská suma verejných prostriedkov je
koncentrovaná v rukách niekoľkých firiem, pričom štát nemá v ruke
jediný spôsob, ako ich hospodárenie kontrolovať, tvrdia autori.
Článok vychádza z rastúcich sťažností starostov na to, že sú
nútení doplácať kolektívnemu systému za odovzdanie odpadu, ako aj
z ich sťažností na neseriózne jednanie zo strany jedného
kolektívneho systému, ktorý je v Česku (na rozdiel situácie na
Slovensku – pozn. red.) dominantným, či kvázi monopolným hráčom
na trhu.
Systém spätného odberu starých elektrozariadení, ktorý v Česku
beží už viac ako päť rokov, by mal fungovať inak. Tým skôr, že do
neho prispievajú všetci, tvrdia v článku autori. Podľa českého
zákona totiž každý spotrebiteľ pri kúpe akého koľvek
elektrozariadenia zaplatí tzv. recyklačný poplatok, čo je podľa
autorov v podstate ekologická daň, ktorú však vyberajú práve
kolektívne systémy. Tých je však v súčasnosti iba šesť a každý
má na starosti niektorú kategóriu odpadov, ktorú im „posvätilo“
ministerstvo, takže si de facto nekonkurujú. Výsledkom je skutočnosť,
že napriek tomu, že systém by mal z hľadiska finančných tokov
vynechávať obce, deje sa práve opak – kolektívny systém si od
obcí vyberá poplatky za odber odpadu.
Ministerstvo životného prostredia v ČR svoj systém obhajuje tým,
že sa im vďaka tomto systému podarilo vytvoriť systém nakladania
s elektroodpadom, ako aj plniť ciele zberu 4 kg odpadu na
osobu a rok, bez akýchkoľvek investícií štátu.
Monopoly
Autori sa zaoberajú nesúladom vysokých finančných rezerv českých
kolektívnych systémov, ktoré majú na účtoch, s ich snahou
vyberať ďalšie poplatky od obcí. Kolektívne systémy vysvetľujú
obrovské rezervy existenciou takzvaného historického elektroodpadu,
teda spotrebičov, ktoré prišli na trh ešte pred zavedením
recyklačného poplatku, teda pred rokom 2005. Tieto zariadenia sa budú
spracovávať ešte minimálne do roku 2025, preto je podľa nich potrebné
držať si rezervu na ich spracovanie.
Český envirorezort pred šiestimi rokmi vydal vyhlášku, ktorá
elektrozariadenia rozdelila do desiatich skupín a proti duchu
európskej smernice prerozdeliť kolektívnym organizáciám každú skupinu
na starosť. Tak vznikli monopolné kolektívne systémy, poukazujú
autori. Elektrowin má na starosti veľkú a malú bielu techniku, Asekol
tovar v oblasti IT, telekomunikácií a v čiernej techniky, a Ekolamp
organizuje recykláciu osvetľovacej techniky. „Monopolné
odrobinky“ ostali pre frimu Rema Systém (lekárske prístroje) a
Retela (meriaca technika). Najmenšia firma OFO žiadnu historickú
skupinu elektrozariadení nezískala.
Mafiánské praktiky?
Autori venujú veľkú časť príspevku problémom „outsidera“
spracovateľa elektrozariadení, ktorým je spoločnosť D+P Rekont. Tá
vznikla zo súkromných investícií a ponúka nízke ceny za spracovanie,
avšak nezískala si „priazeň“ kolektívnych systémov.
Naopak, neustále čelí útokom, napríklad zo strany Asociácie
Recyklátorov Elektrotechnického Odpadu (AREO) za to, že údajne
„dumpuje“ ceny a porušuje tým cenové pravidlá.
Protimonopolný úrad však ich žalobu jednoznačne odmietol.
Ďalší útok prišiel od advokátskej kancelárie Kořán a Fiřt, ktorá
zastupuje spoločnosť Asekol (Asekol tento rok vstúpil
aj na slovenský trh – pozn. red.). Asekolu údajne prekáža,
že D+P uzatvára zmluvy o odbere elektroodpadu priamo s obecnými
úradmi a bezplatne preberá staré elektrozariadenia a zadarmo.
Advokáti Asekolu tvrdia, že spoluprácou s obcami D+P Rekont porušuje
zákon.
Prečo to nevadí zakladateľom?
„Človek by asi rád platil za recykláciu elektroodpadu, ak
by mal istotu, že budú slúžiť ekologickému zlikvidovaniu odpadov, a
nie, že sa budú na nejakých účtoch hromadiť miliardy. Otázka znie:
prečo táto prax nevadí výrobcom elektroodpadov?“,
uzatvárajú svoj príspevok autori.
Odkazy