Potravinový
odpad.
Čím menej ho bude, tým budú ľudia
chudobnejší.
© Flickr.com
Na prostej brnkačke na emócie založil Výbor pre
poľnohospodárstvo minulú stredu svoju výzvu, v ktorej nalieha na
vykonanie zásadných opatrení, ktoré by mali do roku 2025 znížiť
o polovicu vznik potravinového odpadu.
„Keďže jedlo je vyhadzované vo všetkých fázach – teda
u výrobcov, spracovateľov, maloobchodníkov, dodávateľov
i spotrebiteľov“, výbor vyzval k opatreniam na
zlepšenie efektívnosti poskytovania potravín a spotreby
reťazcov, napríklad podporou priamych vzťahov medzi výrobcami
a spotrebiteľmi.
Emočné vydieranie zaberá veľmi často a preto nečudo, že
úradníci vo výbore sa nenamáhajú uvažovať nad príčinami vyhadzovania
potravín. K poznaniu, že potraviny sú komoditou, s ktorou ľudia
nakladajú podobne ako s každými iným tovarom – teda podľa
preferencií vzácnosti – netreba mať špeciálne ekonomické
vzdelanie. Jednoducho povedané, potravín je na trhu dosť
a k vyhodeniu potravín sa ľudia rozhodujú preto, lebo
osobný blahobyt z alternatívneho riešenia (napríklad zníženia
objemu nákupov alebo iného nakladania s potravinovým odpadom) je
nižší ako z vyhodenia potravín.
V domácnostiach s hospodárskymi zvieratami potravinový
odpad dozaista nie je takmer takmer žiadnym problémom. Problémom je,
ak sa znižovanie vzniku potravinového odpadu stane vládnou
donucovacou politikou pre všetkých, pretože to je cesta, ktorá
povedie k ďalšiemu rastu cien potravín – a teda opäť len
k ďalšiemu prehlbovaniu chudoby. Teda presne k tomu, proti
čomu títo citoví vydierači formálne bojujú.
Výbor EP navrhuje totiž presne to: nové informačné kampane z daní
občanov (to sú tie peniaze, za ktoré si chudobný človek nemôže kúpiť
potraviny, lebo ich odovzdáva vláde), alebo sprísnenie
štandardov pre správne označovanie a balenie, takže označovanie by sa
malo rozšíriť o „sell-by date“ (dokedy majú byť
potraviny predané) a „use-by date“ (dokedy môžu byť
skonzumované).
Urgent
call to reduce food waste in the EU
Označovanie potravín ďalším číslom možno nebude až tak nákladné, nuž
nech. Oveľa horšie je to s požiadavkou, aby verejné inštitúcie
uprednostňovali zodpovedné stravovanie, teda preferovali takých
poskytovateľov verejného stravovania, ktorí používajú miestne
produkty a zvyšky jedla distribuujú chudobnejším ľuďom alebo
potravinovým bankám. Čo to znamená v praxi? Zrejme nejaký stupeň
verejnej správy bude musieť zaviesť motivačné dotácie, aby
z vyhodených potravín „urobil“ tovar aspoň takej
hodnoty, aby ju zjedli chudobní ľudia. Dosť nechutná predstava už len
z etického hľadiska.
O tom, že takéto potraviny budú v konečnom dôsledku drahšie
a menej kvalitné ako strava poskytovaná charitatívnymi
organizáciami, netreba pochybovať. Recyklačný biznis sa rozbehne
veľmi rýchlo.
Množstvo vyhodených potravín je dôkazom, že tí najchudobnejší majú
dostatok lepších potravín, ako nezjedených zbytkov po bohatších
ľuďoch, lenže existujú aj komodity oveľa vzácnejšie, ako je jedlo –
napríklad múdrosť.
Z jej deficitu istý pán Salvatore Caronna, reportér výboru parlamentu,
navrhol uznesenie, ktoré schválilo 38 hlasov proti jednému.
Hlasovanie v pléne je naplánované na najbližšie zasadnutie v
Štrasburgu (12 - 15. decembra 2011). Za vyššiu chudobu sa podľa
parlamentu bojovať oplatí, zjavne nepretržite.