©
Property&Environment
Všetci vieme, že odpad by sa mal redukovať, znovu použiť,
alebo recyklovať (reduce, reuse, recycle – pozn. red.),
napokon, míňa sa nám už priestor pre jeho skládkovanie. Šetrí však
recyklácia zdroje? Možno ani nie.
Zníženie objemu toho, čo používame, totiž má síce zmysel, ale
odpadky využívame na ďalšie použitie obvykle len vtedy, keď si
uvedomíme, že výnosy prevažujú nad nákladmi. Aj tu však platí, že nie
vždy konáme podľa uvedomenia si nákladov a výnosov.
Opätovné použitie má zmysel vtedy, keď sú náklady na opätovné
použitie nižšie ako náklady na nákup nového výrobku. Môžeme znovu
používať množstvo tašiek, papierových vreciek alebo tašiek z
vianočných darčekov. Ale je veľmi pravdepodobné, že vyčistiť tubu zo
zubnej pasty kvôli tomu, aby mohla byť opätovne použitá, si vyžaduje
viac zdrojov ako vyrobiť novú.
To nás privádza k recyklácii, ďalšej forme použitia výrobku.
Hovoríme o recyklácii ako pretvorení starého produktu na vytvorenie
nového. Pri tejto recyklácii však šetríme zdroje len vtedy, ak celý
proces repasovania využíva menej zdrojov. Lenže porovnať tieto dva
procesy – teda „repasovanie“ výrobku s vytvorením
nového výrobku zo základnej suroviny – je dosť ťažké. Oba
procesy používajú rôzne zdroje a majú rôzne vplyvy na životné
prostredie. Ak žijete v Denveri, potom má zmysel repasovať
fľaše, pretože spracovateľský závod je v blízkosti. Prepravovať
ich však z Montany môže spôsobiť väčšie škody na životnom
prostredí a spotrebovať pri tom viac zdrojov, než vytvoriť sklo
z piesku, ktorý je druhým najhojnejším prvkom na Zemi.
Zatiaľ čo hlboko uvažujete o nakladaní s odpadom, nemali by ste
zabúdať, že morálny imperatív, ktorý často motivuje vašu vernosť
k „3R“ (reduce, reuse, recycle), nemusí vždy viesť
k environmentálne najšetrnejšiemu riešeniu. Nadšenie pre
ekológiu nás môže občas zviesť na opačnú cestu.
„Ja osobne budem využívať obnovené teplo z vianočného
stromčeka, z jeho rozžeravených žiaroviek a ozdôb“,
konštatuje v závere článku Holly Fretwell.