Dron – Sklady idú po nevyšliapanej ceste

Nájsť areál prevádzky spracovateľa v Mliečanoch pri Dunajskej Strede nám uľahčuje prichádzajúce nákladné vozidlo, plne naložené pneumatikami, ktoré nasledujeme. Po príchode do areálu čakáme na konateľa spoločnosti, ktorý sa práve zhovára s klientmi pred administratívnou budovou. Čas preto využívame na obhliadku vonkajších priestorov prevádzky.

Už prvý pohľad naznačuje, že nejde o komfortné pracovisko postavené na kľúč, s akými sa môžeme stretnúť v mnohých podnikoch podporených štedrými štátnymi subvenciami. Všetko sa buduje za chodu. Zdrojový materiál výroby – teda najmä opotrebované pneumatiky, ale aj hnacie remene, hadice, gumové a plastové výlisky – je uskladnený na viacerých miestach. Podobným spôsobom parkujú aj osobné autá zamestnancov. Riadiace stredisko jadra technológie tvorí len malá kancelária.

Celkový dojem je však napriek tomu pozitívny – zdá sa, že majitelia si potrpia na poriadok a účelné využitie každého štvorcového metra.

László Farkas nám v kancelárii objasňuje genézu vzniku prevádzky. Firma pôsobí na trhu už od roku 2001 v priestoroch, ktoré odkúpili v konkurze od bývalého mäsospracujúceho podniku. Spočiatku sa orientovali na podnikanie v iných oblastiach, napríklad prenajímali sklady a uskladňovali obilie (z toho pramení názov spoločnosti Dron – Sklady, pozn. aut.), dnes sa orientujú najmä na tento projekt.

Úvahy o zhodnocovaní opotrebovaných pneumatík vo firme začali v roku 2003, keď László Farkas dostal od svojho priateľa k nahliadnutiu projekt tzv. vsádzkového spracovania pneumatík. Po počiatočných pochybnostiach sa nakoniec rozhodli do projektu ísť. Skontaktovali sa aj s Prof. Ing. Martinom Bajusom, DrSc. z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave, s ktorým zrealizovali prvé laboratórne pokusy s minimálnymi množstvami gumy.

Reportáž vyšila v januárovom čísle časopisu Odpadové hospodárstvo. Celý text, ako aj mesačník Odpadové hospodárstvo, je dostupný predplatiteľom služby BALÍK SLUŽIEB PREDPLATNÉ.

„Princíp technológie je založený na termickom štiepení. Teoretických prác o využití termického štiepenia na zhodnocovanie odpadov nájdete mnoho, ale praktických realizácií je oveľa menej. Väčšina zrealizovaných technológií je tzv. vsádzkových“, vysvetľuje konateľ.