http://www.ifat.de/
RECOBAL

Zámer zákona o odpadoch má viacero kontroverzných návrhov

Vláda SR schválila Legislatívny zámer zákona o odpadoch. Viacero dôležitých bodov zámeru však môže mať negatívne dopady na efektívnosť trhu s odpadmi. Niektoré návrhy nič neriešia, iné premeškali príležitosť k vytvoreniu kvalitnejších podmienok na trhu. Zopár návrhov však vzbudzuje nádeje.

Zámer zákona o odpadoch má viacero kontroverzných návrhov

Dreamstime.com

  • Publicistika
  • 17.07.2013
  • Ing. Tomáš Schabjuk | Odpadový hospodár s.r.o.

Obmedzenie skládkovania

Zníženie množstva odpadov, ktoré sa zneškodňujú skládkovaním, prezentuje rezort ako jeden z hlavných cieľov nového zákona. Zámer však okrem prevzatia zodpovednosti za separovaný odpad kolektívnymi organizáciami neprináša takmer žiadne riešenie, akým spôsobom to zabezpečiť.

Prenesenie zodpovednosti za separovaný zber na kolektívne organizácie je dobrý krok, ktorý však môže odkloniť od skládkovania len malú časť komunálnych odpadov. Zvyšok sa bude aj naďalej dominantne skládkovať. Separácia odpadov priamo u občanov má totiž svoje hranice. Hranice, ktoré sa manuálnym triedením nedajú prekonať.

Predchádzanie vzniku odpadov

Ďalším z hlavných cieľov je predchádzanie vzniku odpadov, ktoré má byť riešené v pripravovanom Programe predchádzania vzniku odpadov. Zmysluplnosť takéhoto dokumentu vo vzťahu k reálnemu predchádzaniu vzniku odpadov však môže byť sporná. Reálny prínos bude takmer žiadny.

Program bude teda len splnenie si povinností voči EÚ. Na prevenciu vzniku odpadov totiž nemá vplyv štát, či štátom napísaný dokument. Odpady produkujú občania, či podnikateľské subjekty a ich nákupy tovarov ovplyvňuje trh, hospodárska situácia štátu a najmä obyvateľov.

V našich podmienkach nie je ani predpoklad na obmedzovanie vzniku odpadov, práve naopak, s rastúcou životnou úrovňou je možné očakávať nárast odpadov. Jednou z mála možností ako predchádzať vzniku odpadov, je podpora domáceho kompostovania bioodpadov, čo však nie je principiálne predchádzanie vzniku odpadov, ide len o odklon odpadov, ktoré sa prestanú evidovať, nakoľko nebudú vystupovať v oficiálnych číslach samospráv.

Energetické zhodnocovanie

Popri cieli na znižovanie množstiev odpadov zneškodňovaných skládkovaním, má byť ďalším cieľom zákona podpora energetického zhodnotenia. Je to správny krok. Otázne však ostáva, ako si to MŽP predstavuje. Skládkovanie odpadov je v súčasnosti veľmi lacné a nepomôže tomu ani nesystematické zvýšenie poplatkov za zneškodňovanie odpadov podľa navrhnutých zmien v zákone č. 17/2004 o poplatkoch za uloženie odpadov na skládkach.

Systémové zmeny

Zámer vlády navrhuje tri zásadné zmeny vo fungovaní odpadového hospodárstva SR. Prvým je zrušenie Recyklačného fondu. Pre jeho zachovanie sa v súčasnosti  usilujú najmä podporovaní spracovatelia odpadov a samosprávy.

Snahy spracovateľov o jeho zachovanie sú pochopiteľné. Postoj samospráv je v podstate taktiež pochopiteľný, no z iného dôvodu. Samosprávy nechápu zmenu celého systému. V Recyklačnom fonde vidia organizáciu, ktorá im platí aspoň niečo za ich snahu separovať odpad. Nechápu, že zmena systému im má zabezpečiť separovaný zber zadarmo, ktorý by mali financovať kolektívne organizácie. Ak sa samosprávam vysvetlí podstata zmeny a princíp separovaného zberu pre obce „grátis“, je možné predpokladať, že sa na Recyklačný fond rýchlo zabudne, čo by bola dobrá správa.

Autorizácia kolektívnych organizácií vs. monopol

Autorizácia kolektívnych organizácií je ďalšia zásadná zmena. Aká je však jeho zmysluplnosť? V súčasnosti sa autorizujú štyri druhy zhodnocovania resp. spracovávania odpadov. K nim by mali po novom pribudnúť aj staré vozidlá, či obaly. Prečo však – v zmysle tohto postupu – len tieto komodity? Prečo nie napríklad nakladanie s PCB, spaľovanie nebezpečných odpadov, skládkovanie odpadov, prípadne, ad absurdum, lisovanie druhotných surovín.

Nesprávne nastavenými kritériami pre vznik autorizovanej kolektívnej organizácie, je možné veľmi jednoducho zabezpečiť monopolné postavenie niektorých subjektov na trhu. Monopolizáciu trhu môže veľmi jednoducho podporovať aj potrebné relatívne subjektívne odborné stanovisko komisie zriedenej ministrom životného prostredia. Takéto kritéria môžu ovplyvniť podnikateľské prostredie, konkurenciu a zdravú súťaživosť.

Zákaz výkupu kovov

Veľmi podstatnou zmenou, ktorú ministerstvo navrhuje v legislatívnom zámere, je zákaz výkupu farebných kovov i iných kovových odpadov od fyzických osôb. Takto striktne to bolo stanovené v prvom návrhu zámeru, pred medzirezortným pripomienkovým konaním. Po jeho ukončení MŽP zrejme vypočulo tlak odbornej verejnosti, podnikateľov, ktorí vykupujú tieto odpady a občanov. V schválenom znení zámeru totiž MŽP doplnilo za znením tohto zákazu aj podstatnú časť vety a tá znie: zákaz, resp. sprísnenie podmienok a kontroly výkupu odpadu z farebných kovov a iného kovového odpadu od fyzických osôb.

Ministerstvo si teda ponecháva alternatívu súčasného systému výkupu kovov, po sprísnení ich odberu. Zákaz výkupu kovov nesplní očakávania, preto zmena v návrhu je pozitívnym krokom.

Zákaz skládkovania obalov

Ministerstvo plánuje striktne zakázať skládkovanie separovaných zložiek komunálneho odpadu: papier, plasty, sklo a kovy. Prakticky je to však nepotrebné riešenie. Ak si dá niekto námahu a vynaloží nemalé finančné prostriedky na zber odpadov, vytvára to dostatočný predpoklad, že má aj snahu ho vytriediť a čo najlepšie finančne zužitkovať.

Skládkovanie separovaného zberu sa vykonávalo najviac najmä v rokoch najväčšej krízy v rokoch 2008-2009. Ak sa tak deje aj v súčasnosti, je potrebné hľadať problém a  riešenie inde. Štát takto počas obdobia veľmi nízkych cien výkupu druhotných surovín docieli to, že sa budú musieť vytriedené odpady uskladňovať vo voľných priestoroch. To môže byť napríklad aj uskladňovanie pod holým nebom.

Stačí niekoľko mesačné postávanie papiera alebo kartónov na daždi či snehu a takýto odpad je vhodný akurát tak na skládku odpadov, nakoľko pre papierne nemá cenu. Má to však stále hodnotu pre energetické zhodnotenie. Že by sa našlo ďalšie opatrenie na podporu tohto zhodnocovania?

Podpora držiteľov ISO

V pripravovanom zákone by sa mali podporovať v niektorých smeroch viac tie spoločnosti, ktoré sú držiteľom ISO certifikátu 14 000 alebo EMAS. Je to dobrá možnosť ako tieto byrokratické certifikáty konečne zapojiť do praxe aj iným spôsobom, ako pre účasť vo verejných obstarávaniach.

Čierne skládky

Zámer sa venuje aj opusteným odpadom, teda čiernym skládkam. Rieši však len platenie, resp. neplatenie poplatku za uloženie odpadov na skládke odpadov. Principiálne zmeny v riešení tejto problematiky, ako ani zmeny vo financovaní týchto odpadov však neprináša. Túto problematiku však bude nevyhnutné vyriešiť.

Navrhovaný Integrovaný systém je v dnešnej dobe nevyhnutný a je najvyšší čas ho spustiť do prevádzky. Správny krok. Tým je aj možnosť štátnych úradníkov požiadať o účasť policajného zboru na  ochrane pri vykonávaní štátneho dozoru.


Diskusia (1)

  1. Sliacka25.07.2013 (13:44)

    Nový zákon o odpadoch by mal riešiť aj  pojem priemerná produkcia  KO /na občana/ rok  t.j. pri paragrafoch, ktoré sa dotýkajú KO  zapracovať  odkaz na  údaje  Štatistického úradu, aby sa  predchádzalo tomu, že obec  s 500 obyvateľmi   podľa  evidencie  zneškodní oficiálne  40 t  komunálneho odpadu  za rok  a ďalšie  3/4 odpadu  nelegálne zneškodní (zahrabe do zeme  resp. spáli ). 

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.



Mohlo by vás zaujímať

Nový zákon o odpadoch a nové súhlasy

Nový zákon o odpadoch a nové súhlasy

Niekoľko nových dôležitých kompetencií orgánov štátnej správy v odpadovom hospodárstve. Článok vyšiel v mesačníku Odpadové hospodárstvo, 2016/05.

„Zmena“ právneho predpisu usmernením

„Zmena“ právneho predpisu usmernením

Postup ministerstva životného prostredia nie je korektný. Komentár vyšiel v mesačníku Odpadové hospodárstvo, 2016/05.

Kam kráča odpadové hospodárstvo v EÚ?

Kam kráča odpadové hospodárstvo v EÚ?

Ako sa máme s odstupom času pozerať na oficiálne predpovede, prognózy či dokonca záväzné ciele, limity a kvóty, ktoré neustále chrlia bruselské orgány?