Právo v EÚ. Ryba nemôže ísť na súd

„Ryba nemôže ísť na súd?^[i] ani slovenský medveď hnedý alebo vlk, naproti tomu však môže VLK.^[ii] Prístup k spravodlivosti v práve životného prostredia je špecifický najmä postavením a právami účastníkov konania. Nakoľko príroda sa sama na súd brániť nepôjde, priznali určité práva verejnosti a organizáciám, aby sa zabezpečila aplikácia noriem na ochranu životného prostredia v čo najširšej možnej miere.

S ohľadom na tieto špecifiká, Európska únia a jej členské štáty sa rozhodli v roku 1998 upraviť prístup verejnosti k súdom v oblasti práva životného prostredia a prijali Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, tzv. Aarhuský dohovor.

Aarhuský dohovor deklaruje právo verejnosti na prístup k informáciám o životnom prostredí, účasť verejnosti na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. Práve prístup k spravodlivosti má zabezpečiť, aby každé porušenie environmentálnych práv mohlo byť preskúmané nezávislými orgánmi. Toto právo zahŕňa porušenie environmentálnych práv nielen orgánmi verejnej správy (vertikálny prístup), ale zároveň aj porušenia fyzickými a súkromnými osobami (horizontálny prístup).

Právo na prístup k spravodlivosti nebolo žiadnym predpisom bližšie špecifikované. Zatiaľ čo Európsky parlament a Rada prijali na zabezpečenie uplatňovania práva verejnosti na prístup k informáciám o životnom prostredí a na zabezpečenie účasti verejnosti na rozhodovacom procese samostatné smernice, s absenciou bližšej legislatívy zahŕňajúcej právo na prístup k spravodlivosti sa vysporiadal Súdny dvor Európskej únie vo svojej rozhodovacej činnosti, a prispel tak výraznou mierou k aplikácii tohto práva.

Smernica o prístupe k spravodlivosti

Európska komisia pripravuje smernicu, ktorá bude zahŕňať prístup k spravodlivosti vo veciach práva životného prostredia. Momentálne k nej uverejnila dôvodovú správu, ktorej obsah je čiastočne zhrnutý v tomto článku.

Súdny dvor EÚ vo svojom poslednom rozhodnutí z oblasti environmentálneho práva rozsudkom z 11. apríla 2013 opäť potvrdil svoj zásadný postoj, že verejnosť a asociácie sú oprávnené k aktívnej účasti pri ochrane životného prostredia.

Rozsudky Súdneho dvora EÚ

Vec C-237/07^[iii], prípad Janecek

Svojím rozhodnutím priznal Súdny dvor EÚ práva jednotlivcovi tak, že v prípade rizika prekročenia limitných hodnôt alebo výstražných prahov musia mať jednotlivci, ktorých sa to priamo týka, možnosť vymôcť od príslušných vnútroštátnych orgánov vypracovanie akčného plánu, a to aj ak v zmysle vnútroštátneho práva majú k dispozícii iné prostriedky, na základe ktorých môžu konať s cieľom vymôcť od týchto orgánov prijatie opatrení na boj proti znečisteniu ovzdušia.

Vec C-240/09^[iv], prípad slovenské medvede

V prípade neexistencie právnej úpravy Únie v danej oblasti prináleží právnemu poriadku každého členského štátu upraviť procesné podmienky žalôb určených na zabezpečenie ochrany práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie, v predmetnom prípade zo smernice o biotopoch, pričom členské štáty nesú v každom prípade zodpovednosť za zabezpečenie účinnej ochrany týchto práv.

V tejto súvislosti, ako vyplýva z ustálenej judikatúry, procesné podmienky žalôb určených na zabezpečenie ochrany práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie, nesmú byť menej výhodné ako procesné podmienky týkajúce sa podobných žalôb vnútroštátnej povahy (zásada ekvivalencie) a nesmú prakticky znemožniť alebo nadmerne sťažiť výkon práv, ktoré priznáva právny poriadok Únie (zásada efektivity).

Z toho vyplýva, že keď ide o druh chránený právom Únie a najmä smernicou o biotopoch, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby s cieľom zabezpečiť účinnú súdnu ochranu v oblastiach, ktoré patria do práva Únie týkajúceho sa životného prostredia, poskytol taký výklad vnútroštátneho práva, ktorý bude v čo najväčšej možnej miere v súlade s cieľmi stanovenými v článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru.

Prináleží preto vnútroštátnemu súdu, aby poskytol taký výklad procesného práva týkajúceho sa podmienok, ktoré je potrebné splniť na podanie správneho opravného prostriedku alebo žaloby, ktorý v čo najväčšej možnej miere zohľadní ciele článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ako aj cieľ účinnej súdnej ochrany práv poskytovaných právom Únie, aby mohla organizácia na ochranu životného prostredia, akou je zoskupenie VLK, napadnúť na súde rozhodnutie prijaté v rámci správneho konania, ktoré by mohlo byť v rozpore s právom Únie v oblasti životného prostredia.

Rozhodnutia slovenských súdov

Greenpeace proti ÚJD SR^[v]

Vo svojom rozhodnutí Najvyšší súd SR potvrdil, že pri zisťovaní okruhu účastníkov správneho konania nemožno reštriktívne vychádzať z vymedzenia okruhu osôb ustanovených v osobitnom zákone, ale je potrebné prihliadať aj na osoby, ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Okruh účastníkov vymedzený v osobitnom zákone predstavuje subjekty, u ktorých zákonodarca predpokladá reálnu možnosť zásahu do práv a povinností, a považuje za potrebné menovite ich do správneho konania zahrnúť.

S ohľadom na odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy (87) 16, ktoré pojednáva o veľkom počte konaní, kde správne orgány čelia výzve na ochranu kolektívnych záujmov pri ochrane krajiny, prírody (tzn. prvkov nenahraditeľným spôsobom spojených so životným prostredím), a ktorá zároveň kladie jasný dôraz na úlohu združení (asociácií) zastupujúcich osoby pri ich práve na ochranu záujmov, Najvyšší súd SR rozhodnutím potvrdil, že združenie malo byť považované za účastníka konania a rozhodnutie žalovaného zrušil pre nezákonnosť a vec vrátil na ďalšie konanie.

V odôvodnení súd uviedol, že Aarhuský dohovor sa týka nielen povoľovania nových činností, ale aj relevantných zmien už povolených činností. Podstatou a cieľom Aarhuského dohovoru je zabezpečiť širokú účasť verejnosti, osobitne združení, ktorých cieľom je ochrana životného prostredia, na rozhodovacích procesoch a zároveň, že účasť verejnosti má byť zabezpečená tak, aby bola včasná a efektívna.

Zároveň Najvyšší súd SR upozorňuje, že zo žiadneho zákona Slovenskej republiky a ani z Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok občianskych združení a zainteresovanej verejnosti, aby ich pripomienkam, ktoré podávajú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, bolo vyhovené.

Účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom procese, ako aj prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zaručených týmto dohovorom je, aby sa verejnosť mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti životného prostredia predložiť kvalifikované pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol na odbornej vecnej rovine vzhľadom na cieľ.

Záver

„Klasické? staré slovenské správne právo bolo veľmi reštriktívne pri priznávaní postavenia účastníka konania. Keďže iba účastníci konania mali možnosť využiť právne prostriedky a mali prístup k súdu, bol v minulosti prístup k spravodlivosti vo veciach práva životného prostredia značne obmedzený. Rozličnými dohodami, najmä Aarhuským dohovorom a právnymi normami EÚ, sa okruh dotknutých rozšíril, a nielen dotknutí, ale aj „zainteresovaní?, ktorí nie sú dotknutí, majú mať prístup k súdu.

Aby nebola dotknutá efektívna právna ochrana, náklady konania nesmú byť neprimerane vysoké a tak predstavovať obmedzenie prístupu k súdu.

Rozsah súdneho preskúmania má byť rozsiahly a má zahŕňať obsah napádaného rozhodnutia, ako aj samotné konanie. Oprávnenia súdov musia zahŕňať účinné opatrenia, aby sa zaistilo, že súdne konanie poskytne účinnú ochranu prírode a aby sa zároveň zabránilo, že až do súdneho rozhodnutia nastanú „konečné skutočnosti?.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.