Dvořák Hager & Partners
www.redox.sk
INISOFT

Mnoho obcí s návrhom nového zákona o odpadoch nesúhlasí

Parlament tento týždeň hlasuje o schválení návrhu nového zákona o odpadoch. Zisťovali sme, ako vnímajú jeho znenie samosprávy.

Mnoho obcí s návrhom nového zákona o odpadoch nesúhlasí

Fotolia

Pre obce a mestá prináša návrh nového zákona o odpadoch nové nové povinnosti vo vzťahu k triedenému zberu, stavebnému odpadu, poplatkom za komunálny odpad a ďalším prúdom odpadov. Návrh zákona nemení povinnosti obcí k nelegálnym skládkam odpadu, ktoré boli najvážnejšou výhradou aj Združenia miest a obcí Slovenska.

OTÁZKA

Obciam a mestám sme položili otázku: Súhlasíte s ustanoveniami návrhu nového zákona o odpadoch, ktoré sa týkajú pôsobenia a kompetencií miest a obcí?

Z odpovedí vyplýva, že výrazná väčšina odpovedajúcich nesúhlasí so znením zákona o odpadoch. Zo 48 odpovedí bolo až 35 respondentov proti, 6 za, 7 odpovedalo „???“, čo znamená, že odpoveď považujú za zložitejšiu, alebo otázku za nejasnú.

Keďže otázku sme položili viac ako 1 500 obciam, neznamená to, že výsledok prieskumu je reprezentatívny, alebo významovo záväzný. Mnoho obcí mohlo využiť inštitút „hlasovania nohami“, teda ankety sa nezúčastniť, čo v tomto prípade znamená, že môžu s návrhom zákona súhlasiť, alebo ho nepovažujú za významný.

Najviac proti čiernym skládkam

Oveľa podstatnejšie sú však niektoré podrobnejšie odpovede, z ktorých vyplýva, že samosprávam prekáža najmä to, že vláda naďalej ponecháva na nich zodpovednosť za tzv. čierne skládky.

O likvidáciu čiernych skládok pri ktorých nie je pôvodca odpadu zistiteľný by sa mal starať vlastník pozemku, nie obec,“ hovorí Ivor Husár (NEKA), starosta obce Kanianka. Podobný názor má aj starosta obe Nedožery – Brezany Martin Mokrý (KDH + SDKÚ-DS + SMER-SD). Očakávali sme, že pri riešení nelegálnych skládok bude zodpovednosť presunutá aspoň čiastočne na aj vlastníkov nehnuteľnosti, hovorí Jana Tomešová z oddelenia životného prostredia zo Senice. Podľa prednostky Hnúšte Oľgy Maciakovej to môže spôsobiť aj finančný kolaps mesta. „Obce a už vôbec nie mestá nemôžu niesť zodpovednosť a finančné náklady za a na všetky odpady, ktoré na ich území vzniknú. Ak to budú napríklad opustené skládky od fabrík s environmentálnou záťažou, potom to zruinuje rozpočet samosprávy,“ hovorí.

Igor Petrik, starosta Margecian za SMER-SD + SIEŤ: „Nie je možné, aby obec likvidovala na vlastné náklady opustený odpad nachádzajúci sa v katastri obce na pozemkoch, ktoré nie sú vo vlastníctva obce, teda aby obec sa s vlastnými prostriedkami starala o cudzí, teda aj o štátny majetok (vodné toky, odpočívadlá pri štátnych cestách, železničné koridory).“

Starostka obce Dúbravica Janka Slobodníková (SMER-SD) nesúhlasí so zrušením Recyklačného fondu, no súhlasí so sprísnením podmienok pre výkup kovového odpadu od fyzických osôb – nepodnikateľov.

Prekáža aj rozšírená zodpovednosť výrobcu

Viacero starostov nesúhlasí s novým postavením organizácií zodpovednosti výrobcu. Podľa starostu obce Zábiedovo Jána Banovčana (NEKA) zákon prináša bezprecedentný zásah do právomoci obecného zastupiteľstva a obecnej samosprávy ako takej, keď náklady obcí má „auditovať“ zaujatý súkromný subjekt, ktorý bude naviac na neuznanie časti nákladov mať priamy finančný profit. „Nerieši riziká monopolizácie tak, ako na ne upozornila aj EK a teda v konečnom dôsledku na nový systém môžu obce a ich občania doplatiť,“ doplnil.

Nesúhlasíme s monopolizáciou a koncentrovaním toku odpadov a nakladaniu s odpadmi len cez jednu organizáciu. Máme informáciu, že v stredu na rokovaní Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie bolo k návrhu zákona o odpadoch predložených poslancami SMER-u až 163 pozmeňovacích návrhov na 35 stranách. Ťažko je orientovať sa v tak rozsiahlom zákone,“ uviedla starostka Žabokrekov Zuzana Valocká (NEKA).

Odborníci proti

Veľmi negatívne názory prezentovali dvaja odborníci priamo z referátov pre komunálny odpad. Podľa Jána Profanta z mesta Revúca je neprípustný najmä hroziaci diktát zo strany navrhovaných organizácií zodpovednosti výrobcov. „Legislatíva vo všeobecnosti je čím ďalej, tým horšia a zákon o odpadoch (ale aj o obaloch) je toho žiarivým príkladom. Miesto toho, aby sa problémy riešili, takto sa ďalej len viac zamotávajú, ale niekomu to očividne vyhovuje,“ uviedol.

Irena Fodorová z obce Jabloňové: „Prosím pánov poslancov, našich zákonodarcov, nech si zákon prečítajú najmenej desaťkrát a to poriadne nahlas ako detičky v prvej triede a dúfam, že sami opravia protirečenia a nebudú zákon novelizovať po jeho schválení o mesiac, či dva.“

Súhlasí väčšina starostov za vládnu stranu

Zaujímavú štatistiku prináša pohľad na názory starostov a primátorov podľa politických nominácií. Zo šiestich obcí, ktoré súhlasia s navrhovaným zákonom, štyri majú starostu za vládnu SMER-SD a dve za NEKA. Až trinásť miest a obcí, ktoré s návrhom zákona nesúhlasia, však má starostu alebo primátora, ktorý tiež kandidoval (alebo spolukandidoval) za SMER-SD.

Všetky odpovede samospráv

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924) na 1 rok
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné
Značky
samosprávy

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Návrh envirostratégie do roku 2030 je na svete. Pozrite si, o akých zmenách štát uvažuje

Návrh envirostratégie do roku 2030 je na svete. Pozrite si, o akých zmenách štát uvažuje

Odpadové hospodárstvo je podľa rezortu životného prostredia oblasťou, v ktorej Slovensko zaostáva oproti priemeru EÚ najviac. Pomôcť by mali výrazne vyššie poplatky za skládkovanie či zavádzanie motivačného množstvového zberu.

Recyklátori plastov: cieľ recyklovať 65% plastových obalov je dosiahnuteľný

Recyklátori plastov: cieľ recyklovať 65% plastových obalov je dosiahnuteľný

Podľa štúdie, ktorú publikovalo združenie recyklátorov plastového odpadu, je realistické, že v roku 2025 sa budú recyklovať až dve tretiny plastových obalov. Slovensko v súčasnosti patrí k štyrom štátom, kde sa väčšina plastových obalov už recykluje.

Obyvatelia Trnavského kraja produkujú najviac odpadu na Slovensku

Obyvatelia Trnavského kraja produkujú najviac odpadu na Slovensku

Všetky obce Trnavského kraja v minulom roku vyprodukovali 268.070 ton komunálnych a drobných stavebných odpadov. Oproti predchádzajúcemu roku sa množstvo odpadu zvýšilo o 20 588 ton.