http://www.naturpack.sk
MEVA SK
INISOFT

Riešenie skládky vo Vrakuni sa podľa MŽP pohlo ďalej ako za celé desaťročia

Ministerstvi tvrdí, že obyvatelia Rovinky, Dunajskej Lužnej, Mostu pri Bratislave a Miloslavova nie sú ohrození kontaminovanou podzemnou vodou.

Riešenie skládky vo Vrakuni sa podľa MŽP pohlo ďalej ako za celé desaťročia

Foto: MŽP SR

Obyvatelia Rovinky, Dunajskej Lužnej, Mostu pri Bratislave a Miloslavova nie sú ohrození kontaminovanou podzemnou vodou z toxickej skládky vo Vrakuni. Na tlačovej konferencii to vyhlásil minister životného prostredia László Sólymos.

Minister zároveň informoval, že zdroje pitnej vody na Žitnom ostrove nie sú ohrozené.

Rezort životného prostredia intenzívne pracuje na eliminácii vplyvu skládky na životné prostredie. Predpokladá, že so sanáciou skládky sa začne po úspešnom ukončení verejného obstarávania. Minister zároveň vyzval politikov zapojených do kampane v župných voľbách, aby z témy nevytĺkali politický kapitál a nešírili medzi obyvateľmi paniku.

„Za necelý rok toho rezort životného prostredia stihol pre obyvateľov Vrakune a ďalších kontaminovaných oblastí vykonať viac, ako generácia politikov pred nami,“ vyhlásil minister životného prostredia László Sólymos.

Ministerstvo životného prostredia koncom mája adresovalo list bratislavským mestským častiam Vrakuňa, Podunajské Biskupice a Ružinov. V liste ich vyzvalo, aby zabezpečili konkrétne kroky na informovanie verejnosti v súvislosti s kontamináciou podzemnej vody v tejto časti Bratislavy.

„Opätovne sme ich vyzvali, aby zabezpečili informovanie verejnosti o tom, aby obyvatelia nepoužívali vodu zo studní na polievanie koreňovej a listovej zeleniny, kúpanie, sprchovanie či napúšťanie bazénov,“ vyhlásil minister Sólymos. Ako doplnil, nie je pravda, že rovnako je kontaminovaná podzemná voda aj obciach susediacich s týmito mestskými časťami.

„Chcem podotknúť, že kontaminácia sa týka len spomínaných mestských častí, nie priľahlých obcí, teda Rovinky, Dunajskej Lužnej, Mostu pri Bratislave a Miloslavova,“ podotkol minister s tým, že obce sa síce nachádzajú v smere možného šírenia kontaminácie, avšak nie sú zasiahnuté. Ako ďalej uviedol, ministerstvo životného prostredia je prvou inštitúciou, ktorá začala problém skládky vo Vrakuni reálne riešiť.

Za posledný rok sa urobilo viac krokov na elimináciu skládky ako za posledných 20 rokov,“ uviedol Sólymos.

Ministerstvo minulý rok zabezpečilo vypracovanie projektu sanácie environmentálnej záťaže a jeho posúdenie nezávislými oponentmi. V súčasnosti disponuje vypracovaným plánom prác a čaká na jeho schválenie a vydanie rozhodnutia okresným úradom. Od 24. apríla je vyhlásené verejné obstarávanie na zhotoviteľa.

V rámci vysvetľovania súťažných podkladov rezort podľa ministrových slov obdržal 36 otázok. Termín na predkladanie ponúk bol stanovený na 6. júla 2017.

„Predpokladáme, že po ukončení zákonom stanoveného procesu, začneme so sanáciou na budúci rok,“ doplnil Sólymos.

Na sanáciu skládky bude použitá metóda enkapsulácie, ktorou sa obsah skládky zaizoluje od okolitého prostredia. Ide o zhruba 2 km dlhú, 22 m hlbokú a 80 cm širokú podzemnú tesniacu stenu a nepriepustné prekrytie povrchu skládky.

Súčasťou sanácie bude aj čerpanie a čistenie kontaminovaných podzemných vôd v okolí skládky. Pri výbere metódy sme spolupracovali s hlavným mestom Bratislava a mestskou časťou Vrakuňa. Odhadované náklady na odstránenie environmentálnej záťaže predstavujú vyše 30 miliónov EUR.

Podľa ministra Sólymosa je prvoradé, aby sa do problém sanácie skládky nevnášali emócie a vyzval politikov k zodpovednosti a k tomu, aby v otázkach ochrany životného prostredia zbytočne nepolitikárčili.

„Pomaly každú hodinu sa postaví jeden kandidát na poslanca, alebo župana, aby túto tému využil, resp. zneužil vo svojej kampani,“ povedal Sólymos. Ide tu podľa neho o zdravie obyvateľov a zabráneniu ďalšieho šírenia kontaminácie podzemných vôd, nie o získavanie politických bodov.

Minister zároveň označil informáciu o tom, že rezort po prvýkrát priznal, že skládka vo Vrakuni spôsobila kontamináciu podzemných vôd za nepravdivú a politicky účelovú.

Výber niektorých aktivít rezortu životného prostredia SR v oblasti informovania verejnosti v súvislosti so skládkou vo Vrakuni od nástupu L.Sólymosa do funkcie ministra životného prostredia

  1. MŽP SR dňa 6.9. 2016 informovalo o kontaminácii podzemnej vody Úrad verejného zdravotníctva.
  2. 13. 10. 2016 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie OU Bratislava o zastavení konania o určení povinnej osoby za environmentálnu záťaž (Bratislava - Vrakuňa - Vrakunská cesta - skládka CHZJD).
  3. 16. 10. 2016 vláda Slovenskej republiky určila svojim uznesením za povinnú osobu za environmentálnu záťaž „Bratislava - Vrakuňa - Vrakunská cesta - skládka CHZJD“ ministerstvo životného prostredia. Až týmto momentom prešli povinnosti za sanáciu na MŽP SR.
  4. 1. 2. 2017 sa konala tlačová konferencia na MŽP SR, na ktorej minister životného prostredia László Sólymos informoval verejnosť o projekte sanácie Vrakunskej skládky a o rizikách používania podzemnej vody.
  5. 31.5. 2017 MŽP SR opätovne požiadalo listom mestské časti Vrakuňa, Podunajské Biskupice, Ružinov, ktoré sú zasiahnuté kontaminačným mrakom a obce Rovinka, Dunajská Lužná, Most pri Bratislave a Miloslavov, ktoré nie sú kontaminačným mrakom zasiahnuté, ale sú situované v smere možného šírenia sa kontaminačného mraku. Súčasťou listov sú aj mapy s vykresleným dosahom najvýznamnejších kontaminantov, aby obyvatelia získali konkrétne informácie týkajúce sa ich nehnuteľností.

Zdroj: MŽP SR, redakčne upravené

Značky
MŽP

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Parlament schválil veľkú novelu zákona o odpadoch

Parlament schválil veľkú novelu zákona o odpadoch

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky dnes schválili novelu zákona o odpadoch. Za hlasovalo 88 zo 139 poslancov.

Obrovská čierna skládka, alebo iba zberný dvor v Podunajských Biskupiciach?

Obrovská čierna skládka, alebo iba zberný dvor v Podunajských Biskupiciach?

Spoločnosť Ančeta chce skladovať stavebný a výkopový odpad v objeme 264-tisíc m3. Skutočná kapacita pozemkov je podľa úradov niekoľko miliónov kubíkov.

Stavebný odpad by sa mal využívať lepšie. Čo si o tom myslí Komisia?

Stavebný odpad by sa mal využívať lepšie. Čo si o tom myslí Komisia?

Do roku 2020 by malo Slovensko recyklovať 70 % stavebného odpadu a odpadu z demolácie. Európska komisia predstavila návrhy opatrení, ako to dosiahnuť.