http://www.naturpack.sk
MEVA SK
INISOFT

Barometer. Znížili sa poplatky za komunálny odpad po zavedení RZV?

Zavedenie rozšírenej zodpovednosti výrobcu sa neprejavilo pozitívne na peňaženkách občanov.

komunálny odpad

Foto: Fotolia

Od polovice roku 2016 prevzali finančnú zodpovednosť za triedený zber v obciach organizácie zodpovednosti výrobcu, to znamená, že samosprávy už neuhrádzajú žiadne náklady na triedený zber.

Ako sa toto zníženie nákladov na triedený zber, ktoré predtým mohli byť zahrnuté do poplatku za komunálny odpad, prejavilo na výške poplatkov za komunálny odpad a drobný stavebný odpad? Na to sme sa spýtali 135 najväčších miest Slovenska.

Odpoveď nám zaslalo 33 miest. Výsledky exkluzívneho prieskumu prinášame nižšie.

Za čo sa platí poplatok?

Nový zákon o odpadoch priniesol niekoľko významných zmien aj v tom, na aký účel je možné vyberať poplatok. Miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady ukladá obec podľa zákona o miestnych daniach (582/2004, tiež nový zákon o odpadoch v § 81 ods. 10) a platí sa za:

  • činnosti nakladania so zmesovým komunálnym odpadom,

  • činnosti nakladania s biologicky rozložiteľným komunálnym odpadom,

  • triedený zber zložiek komunálneho odpadu, na ktoré sa nevzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov,

  • náklady spôsobené nedôsledným triedením oddelene zbieraných zložiek komunálneho odpadu, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov

  • náklady presahujúce výšku obvyklých nákladov podľa osobitného predpisu.

Do poplatku sa podľa zákona o odpadoch môžu zahrnúť aj náklady na zbernú nádobu na zmesový komunálny odpad a tiež na zberné nádoby na triedený zber zložiek komunálnych odpadov, pri ktorých sa neuplatňuje rozšírená zodpovednosť výrobcov.

V porovnaní so situáciou pred zavedením nového zákona o odpadoch sa tak z poplatku už nehradia náklady na triedený zber zložiek komunálneho odpadu, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov. Pribudli však v ňom náklady spojené so zavedením triedeného zberu biologicky rozložiteľných odpadov.

Zákon totiž zakazuje zneškodňovať skládkovaním biologicky rozložiteľný komunálny odpad zo záhrad a parkov, vrátane biologicky rozložiteľného odpadu z cintorínov, okrem nezhodnotiteľných odpadov po dotriedení. Zakazuje tiež ukladať vytriedený biologicky rozložiteľný komunálny odpad na skládku odpadov.

Kuchynský odpad

Do povinností obcí pribudol nový náklad, ktorý môžu zahrnúť do poplatku. Týka sa najmä kuchynského biologického odpadu.

Obec tiež musí zabezpečiť zavedenie a vykonávanie triedeného zberu

  • biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu (okrem podnikateľov),

  • jedlých olejov a tukov z domácností a

  • biologicky rozložiteľných odpadov zo záhrad a parkov vrátane odpadu z cintorínov.

Zákon však povoľuje mnoho výnimiek, ktoré obciam umožňujú, aby sa tejto povinnosti vyhli.

komunálny odpad

Poplatky nikto neznížil

Napriek tomu, že obce podľa zákona o odpadoch musia pri ustanovení výšky miestneho poplatku za komunálny odpad a drobný stavebný odpad vychádzať zo skutočných nákladov obce na nakladanie s komunálnym odpadom a drobným staveným odpadom, prieskum ukazuje, že výrazná väčšina obcí toto ustanovenie nerešpektuje, ale dotuje nákladovú položku z rozpočtu obce nad rámec vybraného poplatku.

Ani jedna z 33 odpovedajúcich obcí poplatky neznížila.

Až dve tretiny (21) obcí uviedlo, že dôvodom pre nezníženie poplatkov bola práve skutočnosť, že náklady na komunálny odpad dotovali z rozpočtu obce nad rámec vybraných poplatkov, teda, že konali v rozpore so zákonom. Sedem obcí uviedlo ako hlavný dôvod nezníženia poplatku nárast nákladov na biologicky rozložiteľný odpad.

Dve obce uviedli ako jeden z dôvodov aj nové náklady na prevádzku zberného dvora.

komunálny odpad

Výsledky

Chceli by sme vedieť, ako sa zmena v nákladoch na komunálny odpad prejavila v odpadovom hospodárstve v mestách. Spýtali sme sa 135 najväčších miest na Slovensku.

Otázky

  1. Znížilo vaše mesto poplatky za komunálny odpad? Ak áno, o koľko? Ak nie, prečo?

  2. Ako sa prejavila úspora finančných nákladov na triedený zber v rozpočte mesta a v rozvoji kvality odpadového hospodárstva?

Odpovede

Všetky mestá uviedli na prvú otázku odpoveď NIE, to znamená, že poplatky neznížili. Nižšie uvádzame reakcie spolu na prvú aj druhú otázku, nakoľko odpovede tematicky úzko súviseli.

Banská Štiavnica | Kamila Lievajová

Mesto Banská Štiavnica neznížilo poplatky za komunálny odpad. Nový zákon o odpadoch 79/2015 Z. z. vďaka zavedeniu nového systému financovania triedeného zberu prostredníctvom OZV od 1.7.2016 síce vytvoril v rozpočte odpadového hospodárstva mesta istú rezervu, tá však bola využitá na pokrytie niektorých prevádzkových nákladov nového zberného dvora mesta, ktoré nesúvisia s vytriedenými zložkami komunálneho odpadu spadajúcimi pod OZV. Ale vďaka tomu, že financovanie podstatnej časti triedeného zberu prevzali OZV, mesto nemuselo poplatok zvýšiť.

Vďaka novému systému financovania triedeného zberu môže mesto viac investovať do prevádzky nového zberného dvora a skvalitniť tak služby pre občanov. Z ušetrených finančných prostriedkov na položke separovaný zber mesto navýšilo rozpočet zberného dvora (prevádzkové náklady) a nakladania so zmesovým komunálnym odpadom.

Nový zákon o odpadoch ukladá mestu nové povinnosti ako napr. zabezpečenie zberu bioodpadu, čo taktiež vyžaduje finančné krytie. Financovanie podstatnej časti triedeného zberu prostredníctvom OZV umožnilo zintenzívniť triedený zber v meste, čo sa prejavilo zvýšením miery recyklácie komunálneho odpadu mesta Banská Štiavnica z 15 % v r. 2015 na 22 % v r. 2016.

Bratislava | Marek Papajčík

Nie je dôvod na znižovanie poplatku zo zákonných dôvodov, kedy obce podľa aktualizovaného zákona o odpadoch majú viac povinností vyplývajúcich z daného zákona a s tým sú aj spojené vyššie náklady v súvislosti so spracovaním odpadu. Poplatok za komunálny odpad ostal na rovnakej úrovni.

Úspory vzniknuté z triedeného zberu mesto použilo na rozvoj služieb a to konkrétne na zber biologicky triedeného odpadu, ktorý mesto zaradilo do služieb poskytovaných občanom a za ktorý mesto nevyberá žiadny ďalší poplatok naviac.

Neprejavila sa úspora v rozpočte práve z dôvodu, že vznikli najmä nové náklady na zabezpečenie nakladania s bioodpadom zo záhrad v individuálnej bytovej výstavbe, čo predstavuje nákup zberných nádob, kompostérov a následné zabezpečovanie vyprázdňovania odpadu zo zberných nádob, ich prepravu do kompostárne v Svätom Jure a úhrada za odovzdanie odpadu na spracovanie. V Bratislave je evidovaných 21 000 rodinných domov.

komunálny odpad

Brezová pod Bradlom | Bohuslav Krippel

Mesto neznížilo poplatky. Zatiaľ prostriedky nepostačujú na všetky výdavky spojené so zberom a triedením.

Kvalita odpadového hospodárstva sa zlepšila, doplnili sme nádoby na separovaný zber: tetrapaky + kovové obaly. Úsporu finančných nákladov zatiaľ nemáme vypočítanú, plánujeme ju robiť polročne, za tento polrok ešte nemáme výsledky.

Detva | Zuzana Juhaniaková

Poplatok za KO sa nemenil nakoľko Mestské zastupiteľstvo v Detve nemalo záujem na zmene platného VZN.

Celková úspora za zber a likvidáciu odpadov predstavovala v roku 2016 úsporu cca. 10 % oproti roku 2015

  • celkové náklady za rok 2015: 396 454 €

  • celkové náklady za rok 2016: 357 221 €

Náklady na odvoz komunálneho odpadu (KO) v Detve sú dlhodobo oveľa vyššie, ako príjem z miestneho poplatku za KO. Mesto by malo totiž určiť výšku poplatku za KO nasledovne: Náklady za rok 2016 = 357 221€ : Obyvateľov = 14 845 t.j. výška poplatku na osobu na rok 2017 by mohla byť až 24 €/osoba. Za predchádzajúce roky boli náklady ešte vyššie.

Dobšiná | Jana Šrenkelová

Neznížilo, pretože ani doposiaľ príjem z poplatku nepokryl výdavky na jeho zber a likvidáciu.

Galanta | Peter Paška

Mesto Galanta nezmenilo výšku poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, pretože takto nastavené sadzby poplatku sú postačujúce na krytie s tým súvisiacich výdavkov.

Zmena sa týka iba možnosti zníženia v prípade fyzických osôb s trvalým pobytom v meste Galanta, kde je okrem iného od roku 2016 v platnosti možnosť zníženia poplatku za nasledovných podmienok:

  • o 25 % v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% žiadosť o zníženie poplatku sa uplatňuje predložením potvrdenia Sociálnej poisťovne, ktorá preukazuje nárok na oslobodenie

  • o 25 % občanom, ktorí k 1.januáru zdaňovacieho obdobia dosiahli vek 62 rokov

Podmienkou pre zníženie poplatku je, že poplatník nemá nedoplatky voči mestu Galanta za predchádzajúce zdaňovacie obdobia.

Zákon o odpadoch č. 79/2015 zaviedol do praxe nový pojem - systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov, kde sa o celé množstvo vytriedeného odpadu postarajú výrobcovia, takže mesto Galanta už od 07/2016 nefinancuje triedený zber, táto povinnosť pripadla Organizácii zodpovednosti výrobcov (OZV). Podľa platnej legislatívy zostávajú mestu len náklady na zmesový komunálny odpad a biologicky rozložiteľný odpad. OZV financuje triedený zber na základe predpokladaných nákladov, ktoré nepostačujú na rozšírenie a rozvíjanie triedeného zberu. Úspora finančných prostriedkov z pohľadu krátkeho pôsobenia OZV nie je až tak badateľná. Predpokladáme, že po 01.07.2017, čiže po roku spolupráce s OZV sa bude dať objektívnejšie posúdiť efektivita a úspora vzhľadom na rozpočet mesta.

komunálny odpad

Holíč | Zdenko Čambal

Mesto Holíč neznížilo poplatky za komunálny odpad, nakoľko po rozpočítaní všetkých nákladov spojených s likvidáciou odpadu na jedného obyvateľa by bol poplatok za komunálny odpad a drobný stavebný odpad vo výške 50 eur. Poplatok na jedného obyvateľa je v zmysle VZN schválený vo výške 25,36 eur.

Úspora v rozpočte mesta za triedený zber je vo výške 33 000 eur ročne. To je čiastka, ktorú mesto vynakladalo na separovaný zber pred 1.7.2016. Ušetrené finančné prostriedky sú vynakladané stále na odpadové hospodárstvo – likvidácia čiernych skládok, zberný dvor odpadov, odvoz biologicky rozložiteľného odpadu /čo predtým rozpočet mesta neriešil/.

Humenné | Milan Kuruc

Mesto Humenné patrí k mestám s najnižšími miestnymi daňami a poplatkami za komunálny odpad na Slovensku. Výšku poplatkov za komunálny odpad sme nemenili, našich 13,50 eura na obyvateľa je najmenej na celom Zemplíne a pre porovnanie v Michalovciach je takmer dvojnásobok tejto sumy. Ak by sme napr. odpad vôbec neseparovali, podľa našich prepočtov by sme museli zvýšiť cenu až k 18 eurám na obyvateľa.

Finančné úspory zatiaľ pre krátkosť času nedokážeme odhadnúť, predpokladáme, že tak budeme vedieť urobiť niekedy koncom roka. Pre vašu informáciu, mesto Humenné pre všetkých obyvateľov, ktorí riadne platia poplatky za odpad ako zrejme prvé mesto na Slovensku nakúpilo sety tašiek určených na vybrané druhy separovaného odpadu. Tento rok obyvateľom bezplatne rozdáme 3000 setov týchto tašiek, resp. kuchynských roliek podľa ich záujmu, pričom v ďalších rokoch v tom chceme pokračovať. Našim cieľom je, aby každá domácnosť, ktorá o to prejaví záujem, mohla separovať komunálny odpad do takýchto setov tašiek.

Jelšava | Milan Kolesár

Mesto Jelšava neznížilo poplatky za komunálny odpad. Náklady na separovaný odpad tvorili cca. 5% celkovej sumy faktúry za zber a likvidáciu komunálneho odpadu.

Poplatok za komunálny odpad je vo výške 14,60eur/obyv./rok. Vzhľadom na demografické zloženie obyvateľstva je výber poplatkov za komunálny odpad od obyvateľov cca 60 %. Z uvedeného výberu nie je možné pokryť náklady spojené s poskytovaním predmetnej komunálnej služby aj napriek tomu, že mesto neuhrádza náklady spojené so separovaným odpadom.

Komárno | Kristína Burgelová

Nakoľko mesto doplácalo za každého obyvateľa cca. 6 €, a aj po prevzatí uhrádzania nákladov za separovaný zber zo strany OZV mesto naďalej "dotuje" z iných zdrojov nakladanie s komunálnymi odpadmi (t.j. predpis nedosahuje výdavky), nie je dôvod na zníženie poplatku za komunálne odpady.

komunálny odpad

Kremnica | Peter Grosch

Mesto navýšilo poplatok z 19,94€ na 20,98€ dôvodom bolo,že mesto dlhodobo dofinancovávalo zber komunálneho odpadu v meste Kremnica.

Mesto Kremnica z prostriedkov OZV prijalo 2 zamestnancov na separovaný odpad k triediacej linke a dokúpilo staršie vozidlo Multicar na jeho zber.

Kysucké Nové Mesto | Lucia Moravčíková

Kysucké Nové Mesto neznížilo poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady na rok 2017, nakoľko poplatok v meste je dosť nízky, sadzba za osobu a deň je 0,0465 € a pri množstvovom zbere 0,0106 € za jeden liter.

Mesto Kysucké Nové Mesto z úspory finančných nákladov za triedený zber, bude platiť náklady spojené so zavedením a prevádzkovaním zberu biologicky rozložiteľného odpadu od rodinných domov, uvedený zber Mesto Kysucké Nové Mesto začalo realizovať od apríla 2017.

komunálny odpad

Levice | Adriana Macáková

Nakoľko sme sa snažili pokrývať náklady na separovaný zber z prostriedkov získaných z Recyklačného fondu, a nie z miestneho poplatku za komunálne odpady a DSO, nebolo možné zníženie tohto poplatku.

Podstatná zmena nenastala, zberová organizácia ako aj OZV si plnia svoje zazmluvnené povinnosti. Nakoľko sme vhodne vybavení zbernými nádobami, zatiaľ nie je potrebná investícia ani do tejto oblasti. Vhodné by bolo zamerať sa na riešenie obalových materiálov od firiem, s ktorými sú problémy.

Liptovský Hrádok | Zuzana Strapoňová

Mesto Liptovský Hrádok pre rok 2017 neznížilo poplatok za KO a DSO. Výsledok hospodárenia odpadového hospodárstva sme vyhodnotili po zaúčtovaní všetkých dokladov k 31.12.2016 ako prebytkový vo výške 17 600,01 eur. Náklady na činnosť nakladania s KO a DSO hradí mesto z miestneho poplatku a výnos môže byť použitý výlučne na úhradu nákladov spojených s nakladaním s KO a DSO.

V našom prípade bol prebytok hospodárenia účelovo viazaný v rozpočte na rok 2017 a to konkrétne na nákup zberných nádob na KO, ktoré je potrebné v meste povymieňať. V tomto roku pripravíme VZN o miestnych daniach a miestnom poplatku za TKO a DSO s účinnosťou od 1.1.2018 kde uvažujeme so znížením poplatku.

Liptovský Mikuláš | Viktória Čapčíková

Mesto Liptovský Mikuláš neznížilo výšku miestneho poplatku za komunálny odpad a drobný stavebný odpad z dôvodu zmeny financovania triedeného zberu, ktorý zaviedol zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o odpadoch).

Podľa tohto zákona od 01.07.2016 všetky finančné náklady spojené s nakladaním oddelene vyzbieraného odpadu patriaceho do vyhradeného prúdu odpadu znáša výrobca vyhradeného výrobku v rámci stanovenej rozšírenej zodpovednosti výrobcov.

Výrobcom vyhradeného výrobku je výrobca elektrozariadení, batérií a akumulátorov, obalov a neobalových výrobkov, pneumatík, starých vozidiel.

Podľa vyššie uvedeného výrobcovia financujú len triedený zber odpadov z týchto výrobkov, nie triedený zber všetkých zložiek komunálneho odpadu. Náklady na činnosti spojené s nakladaním so zmesovým komunálnym odpadom, biologicky rozložiteľným komunálnym odpadom, náklady na triedeného zberu zložiek komunálneho odpadu, na ktoré sa nevzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, hradí mesto z miestneho poplatku.

Z vyššie uvedeného dôvodu, že ani prevádzka zberných dvorov nie je 100 % financovaná zo zdrojov výrobcov. Podľa podielu vyzbieraných odpadov z obalov a neobalových výrobkov z celkového množstva vyzbieraných odpadov v nich je to len 29.1 %. V plnej výške sú hradené výdavky na prevádzku triediacej haly.

Medzi činnosti, ktoré sú financované z miestneho poplatku za komunálny odpad je aj prevádzka kompostárne (zariadenia na zhodnocovanie biologicky rozložiteľných odpadov), prekládkovej stanice.

Výdavky mesta Liptovský Mikuláš na nakladanie s komunálnym odpadom v roku 2016: 1 549 771,50 eur. Výška príjmov finančných prostriedkov v roku 2016 je 956 451,44 eur, z toho 841 715, 49 eur z poplatkov za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Rozdiel hradilo mesto. "

K zvýšeniu kvality odpadového hospodárstva prispelo:

  • výstavba troch hniezd podzemných kontajnerov na lokalite Podbreziny s monitorovacím systémom so zabudovaním troch kontajnerov na triedený zber a jedného na zmesový komunálny odpad,

  • skvalitnenie technického vybavenia vozidiel určených na zber triedeného odpadu – nákup hydraulickej ruky,

  • dobudovanie a sprevádzkovanie kompostovania na kompostovacej ploche,

  • zlepšenie podmienok prevádzky triediacej haly a zberných dvorov údržbou objektov.

Okrem nákupu podzemných kontajnerov na triedený zber, ktoré boli financované z Recyklačného fondu, všetky ostatné aktivity financovalo mesto.

Lučenec | Michaela Hrnčiarová

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933) na 1 rok
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Verejnosť ako účastník konania z pohľadu Súdneho dvora EÚ

Verejnosť ako účastník konania z pohľadu Súdneho dvora EÚ

V súvislosti so Slovenskou republikou (ďalej ako „SR“) vydal Súdny dvor EÚ tri rozsudky týkajúce sa Aarhuského dohovoru[i] a postavenia verejnosti ako účastníka konania v rámci správnych konaní pri povoľovaní projektov s vplyvom na životné prostredie a to konkrétne pre Slovenskú republiku.

Čo by vám nemalo ujsť. ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO, 2017/08

Čo by vám nemalo ujsť. ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO, 2017/08

Čo vás čaká v augustovom vydaní mesačníka ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO s prílohou ENERGO? Prinášame Vám výber z jeho článkov.

Dizajn obalov v slovenskej praxi

Dizajn obalov v slovenskej praxi

Malý prieskum zloženia odpadov z triedeného zberu z hľadiska toho, ako vyhovujú podmienke jednoduchej recyklácie.