http://www.naturpack.sk
MEVA SK
INISOFT

Michal Sebíň: Výrobcom pomôže, ak sa stabilizujú pravidlá

"Bez spoločného záujmu o to, aby bol systém transparentný, úroveň triedeného zberu nezvýšime," hovorí Michal Sebíň, riaditeľ organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly NATUR-PACK, a.s.

Michal Sebíň

Michal Sebíň | Foto: odpady-portal.sk

Ako hodnotíte fungovanie nového zákona v oblasti odpadov z obalov v praxi po roku a pol od jeho začiatku platnosti?

Nie je tajomstvom, že sme boli jednými z odporcov nového zákona o odpadoch, no nakoniec sme akceptovali stav, v akom bol zákon schválený.

Napriek tomu však považujeme princíp „jedna obec = jedna zmluva“ za neustály zdroj rôznych problémov.

Hovorí sa tu o problémoch organizácií zodpovednosti výrobcov (OZV – pozn. red.), ktoré si neplnia povinnosti, o odoberaní autorizácií, o umelom znižovaní zberových podielov cez priemyselné obaly a tak ďalej. Podľa nás to všetko vychádza z problematického princípu "jedna obec = jedna zmluva".

Čo to spôsobilo?

Zo začiatku to vyvolalo u OZV súťaž o obce. Obce boli hlavným aktérom, ktorý si vyberal niektorú organizáciu.

Tento princíp však mohol fungovať iba vtedy, ak by obsahoval silný systém bŕzd a protiváh a tiež zodpovednosť aktérov na trhu. To však zásadne absentuje.

Čím sa to prejavuje?

Počet obcí, ktorý sa OZV-čkam podaril zazmluvniť, v konečnom dôsledku určuje ich trhový podiel aj na strane výrobcov.

OZV totiž musí zabezpečiť súhrnný zberový podiel zo zastúpených výrobcov, to znamená, že nesmie mať viac výrobcov než objem odpadu, ktorý vie z obcí získať.

Prvá nerovnováha nastala v tom, že niektoré OZV si začali zmluvne zabezpečovať plnenia pre viac výrobcov než obcí. Presnejšie povedané, zaviazali sa výrobcom zabezpečiť plnenia vo vzťahu k obalom, o ktorých však vedeli, že im ich nemôžu splniť, nakoľko tie nemali v rovnakom rozsahu zabezpečené od obcí, resp. zberových spoločností.

Dnes sa však kritika paradoxne presunula na tých, ktorí pravidlá dodržujú. Niektoré OZV pripúšťajú, že nemajú dosť obci, ale kritizujú systém v tom zmysle, že tie OZV, ktoré mali obce navyše, im mali poskytnúť presahujúce množstvá, z ktorých by si splnili zberový podiel.

Zákon však nijako nezaväzoval OZV, aby presahujúce množstvá poskytla iným organizáciám.

OZV si skrátka nemali zazmluvňovať výrobcov, ktorých nevedeli obslúžiť, pretože zákon im negarantoval, že tie presahujúce množstvá dostanú. Potvrdzuje to aj samotný zákon, podľa ktorého OZV môže odmietnuť zmluvu s výrobcom podpísať, ak nemá dostatočný počet zazmluvnených obcí.

MIchal Sebíň

Takže je možné, že nie všetci výrobcovia majú za rok 2016 splnené svoje zákonné povinnosti?

Vzhľadom na to, že došlo k odobratiu autorizácií viacerým OZV z dôvodu nesplnenia zberových podielov, tak je vysoko pravdepodobné, že aj ich výrobcovia tieto povinnosti splnené nemajú.

Ak OZV nemohli zabezpečiť plnenie súhrnného zberového podielu pre svojich výrobcov, nemali uzatvárať ďalšie zmluvy alebo mali výrobcov „pustiť“. Lenže to neurobili.

Celý čas tak niektoré OZV fakturovali klientom službu, ktorú im pravdepodobne nevykonali.

Zmenilo sa to v novele zákona?

Čiastočne áno. Jednak budú OZV povinné ponúkať presahujúce množstvá cez koordinačné centrum a ostatné OZV ich budú povinné prijať. Okrem toho bude OZV oprávnená písomne vypovedať zmluvu s obcou aj na základe výzvy ministerstva.

Tomu však nerozumieme. Týmto sa popiera súčasne nastavený princíp súťaže o obce a v súvislosti s povinným poskytovaním presahujúcich množstiev nám nedáva zmysel. Akoby nebolo jasné, akým smerom sa má celý systém uberať a kto a ako bude nastavovať rovnováhu.

Pre Slovensko platia aj záväzné limity zhodnotenia odpadov, napríklad v prípade obalov musí zhodnotiť najmenej 60 % hmotnosti odpadov z obalov. Zabezpečuje súčasný systém plnenie tohto cieľa?

Limity spôsobujú ďalšie problémy, pretože množstvo, ktoré vyzbierame z obcí, nám na ich splnenie nestačí. Preto musíme množstvá dopĺňať buď objemami získanými z priemyslu, alebo si zabezpečiť väčší počet obcí.

Súčasný systém nás k tomu de facto núti. Plnenie limitov prenáša smernica o obaloch na členské štáty, preto dlhodobo presadzujeme, aby OZV financovali náklady na triedený zber v obciach a mestách a limity zostali v zodpovednosti štátu.

Ministerstvo rozhodlo o odňatí autorizácie trom OZV, avšak zároveň začalo ďalšie konania. Naďalej môžu vznikať OZV, ktoré na krátky čas systém deštruujú. Čo navrhujete vy?

My sme už pri príprave tohto zákona presadzovali systém vychádzajúci z nemeckého modelu. Aj on spočíva v tom, že výrobcovia uhrádzajú všetky náklady na triedený zber, no na rozdiel od princípu „jedna obec = jedna zmluva“ je postavený presne naopak, teda na tom, že každá OZV má zmluvu s každou obcou.

Každá OZV sa teda podieľa na nákladoch každej obce cez svoj trhový podiel.

V čom je praktická výhoda nemeckého systému?

Sú lokality, v ktorých budú náklady na zber objektívne vždy nižšie alebo vyššie. V tomto modeli sa každá OZV podieľa na nákladoch všetkých obcí, drahších i lacnejších, cez svoj trhový podiel. Tým pádom OZV nebojujú o obce, majú garantovaný prístup k vyzbieranému odpadu a obec má garanciu odobratia odpadu.

Michal Sebíň

Spoločný postup OZV-čiek však obmedzuje súťaž.

Niektoré činnosti, akou je napríklad výber zberovej spoločnosti, sa konajú na úrovni koordinačného centra, teda spoločne. Výrobcovia sú stopercentným vlastníkom vyzbieraného odpadu. Takže na tejto úrovni neexistuje súťaž medzi OZV, ale na ostatných úrovniach, teda od dotriedenia cez recykláciu až po samotný predaj suroviny, ostáva neporušená.

Podobne tak prebieha nerušená súťaž o výrobcu.

Pokiaľ viem, tak Európska komisia riešila porušovanie protisúťažných pravidiel vo viacerých členských štátoch. Ale vždy v súvislosti s existenciou monopolu OZV. Nikdy nie z vyššie spomínaných dôvodov.

Znamená to, že by ste prijali zásadnejšiu zmenu legislatívy na Slovensku?

Bezpochyby by sme takúto zmenu privítali. Sme však realisti, a preto oceníme aj to, ak ministerstvo začne aktívnejšie zasahovať proti porušovaniu pravidiel a v legislatíve stabilizuje rámec pôsobnosti v tejto oblasti.

Každá z noviel zákonov nám spôsobuje obrovské problémy a náklady s prestavovaním pravidiel, evidencie aj zmlúv.

Výrobcovia zdužení v rôznych asociáciách začali v ostatných mesiacoch k problematike nákladov na triedený zber prejavovať svoje názory hlasnejšie. Niektorí hodnotia zavedenie rozšírenej zodpovednosti pozitívne, iní sa sťažujú na enormný nárast výdavkov.

Náklady pre výrobcov skutočne výrazne stúpli, čo súvisí s tým, že sme jedna z mála krajín, kde funguje tzv. full cost systém.

Teda výrobcovia mestám a obciam uhrádzajú všetky náklady na triedený zber. To znamená náklady na nákup zberných nádob, manipuláciu s nimi, prepravu odpadu, jeho dotriedenie a recykláciu.

Do akej miery vie výrobca posúdiť, či sú náklady efektívne vynaložené?

K 1. 7. 2016 OZV prebrali existujúce systémy zberu, ktoré postupne spoločne s mestami a obcami optimalizujú. Práve aktuálna novela zákona umožňuje OZV-čkam vykonať overenie funkčnosti triedeného zberu a v prípade neefektívnych systémov navrhovať zmeny, ktoré musí obec a zberová spoločnosť akceptovať, v opačnom prípade uhradí OZV iba tzv. obvyklé náklady.

Preto by si výrobcovia mali vyberať také OZV, ktoré tieto nástroje efektívne využívajú, čo bude zárukou, že ich finančné prostriedky budú vynaložené efektívne.

Využije NATUR-PACK tieto nástroje?

Máme za sebou ako OZV už rok a pol praktických skúseností. Vieme, kde má systém rezervy a kam sa môže rozvíjať. Preto vítame, že máme v tomto smere aj podporu v legislatíve a v roku 2018 bude overovanie efektivity systémov zberu popri zabezpečovaní povinností pre výrobcov našou nosnou činnosťou.

Ak chceme, aby úroveň triedeného zberu rástla, musia mať všetky subjekty v systéme, teda výrobcovia, OZV, samosprávy a zberové spoločnosti záujem aby bol systém transparentný a efektívny. Potom ho môžeme rozvíjať a posúvať ďalej.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Objem elektroodpadu rastie. Štúdia odhalila, koľko cenných kovov s ním vyhadzujeme

Objem elektroodpadu rastie. Štúdia odhalila, koľko cenných kovov s ním vyhadzujeme

Staré počítače, mobily, solárne panely či chladničky. Na celom svete v minulom roku vzniklo 45 miliónov ton elektroodpadu. Hodnota cenných kovov, ktoré sú v tomto objeme obsiahnuté, sa pohybuje v desiatkach miliárd eur.

Aplikačná novela zákona o odpadoch – zmeny v povinnostiach výrobcov

Aplikačná novela zákona o odpadoch – zmeny v povinnostiach výrobcov

Veľká aplikačná novela mení niektoré definície a prinesie úľavu pre malých výrobcov obalov a neobalov. Článok vyšiel v mesačníku Odpadové hospodárstvo 2017/12.

Editoriál. Išlo to z nich ako z chlpatej deky

Editoriál. Išlo to z nich ako z chlpatej deky

Komentár vyšiel v mesačníku Odpadové hospodárstvo 2017/12.