Eversheds Sutherland
REDOX
INISOFT

Náklady samospráv na odpadové hospodárstvo

Aké sú náklady všetkých obcí a miest v SR na zabezpečenie nakladania s komunálnymi odpadmi? Podrobnými a dostatočne presnými údajmi Slovensko nedisponuje. To je škoda, lebo by boli dobrými pomôckami pre obce a mestá o tom, aké sú priemerné hodnoty nakladania s odpadmi.

Náklady samospráv na odpadové hospodárstvo

redakcia (ilustračné)

  • Publicistika |  21.02.2013 |  Ing. Tomáš Schabjuk | Odpadový hospodár s.r.o.

Umožnili by porovnávať, prečo niektoré samosprávy platia jednotkovo za odpady viac a iné menej. Taktiež, koľko ich stojí jedna tona odpadov, koľko  separovaný zber, či  koľko zdrojov je potrebné získať na zabezpečenie fungovania nakladania s odpadmi danej obce či mesta.

Na tieto otázky by si zrejme po dôkladnejšej analýze vedeli odpovedať mestá a obce jednotlivo, avšak z celoslovenského prehľadu čísla zrejme tak ľahko nezískame.

Prieskum

Ako vstup do problematiky vnímame čiastočný prieskum nakladania s komunálnymi odpadmi v sedemnástich obciach a mestách SR. Cieľom je odhadnúť, aké náklady vynaložili na 1 tonu odpadov, aké v prepočte na obyvateľa, či porovnanie s percentom zhodnocovania odpadov. Všetko za rok 2011.

Obce a mestá z prieskumu vyprodukovali spolu takmer 88,5 tis. ton komunálnych odpadov. Na nakladanie s týmto množstvom odpadov bolo vynaložených 10,37 mil. €. Táto suma by mala zahŕňať všetky náklady na zber,  prepravu, zhodnocovanie, zneškodňovanie a iné náklady spojené s odpadovým hospodárstvom - napríklad prenájom nádob, investície do techniky  a pod. Priemerne vyzbieraný miestny poplatok za komunálne odpady na jedného obyvateľa predstavoval sumu 18,39 €.

Na území sledovaných miest a obcí žilo spolu 265 tis. obyvateľov. V prepočte produkcie komunálnych odpadov na 1 obyvateľa  to bolo 333,4 kg odpadov, teda približne o 7 kg viac ako celoslovenský priemer.

Rozptyl produkcie odpadov na 1 obyvateľa je značný, a to od 82 kg/rok v obci Markušovce (problém s odpadmi z rómskej osady) až po 584,6 kg v obci Kolta.

Veľký rozdiel je viditeľný  aj pri  množstve separovaných zložiek v prepočte na obyvateľa. Priemer bol 44,7 kg/obyvateľa, no hodnoty sa pohybovali od 1,9 kg v obci Chudá lehota, či 2,1 kg v meste Tornaľa, až po 48,1 kg v obci Veľká Paka a najmä 83,6 kg v meste Banská Bystrica, ktorá vďaka počtu svojich občanov vytiahla vážený priemer obcí a miest prieskumu smerom nahor.

Celkovo bolo zhodnotených 13,4 % a zneškodnených 86,6 % odpadov.

Výsledky obcí a miest je možné porovnávať aj podľa nákladov na odpadové hospodárstvo v prepočte na jedného obyvateľa, či jednu tonu odpadov. Prepočet nákladov na jedného obyvateľa predstavoval  39,1 €/obyvateľa. Hodnota sa pohybovala od veľmi nízkych čísel 5,6 a 8,4 € až po 45,5 € v meste Čadca.

Toto porovnanie však nemožno považovať za celkom korektné. V tomto prepočte mali vysoké čísla takmer všetky veľké mestá. To môže byť spôsobené tým, že je na ich územiach viac podnikateľských subjektov, ktoré zamestnávajú viac ľudí, tí následne tvoria aj viac komunálneho odpadu, ktorý sa započítava do množstva odpadov daného mesta. Môže to však byť spôsobené aj vysokými cenami za služby nakladania s odpadom, teda najmä za zber a zneškodňovanie odpadov, či vyššou kúpyschopnosťou obyvateľov miest.

Prepočet na jednu tonu

Ako vhodnejšie sa ukazuje porovnanie nákladov v prepočte na 1 tonu všetkých komunálnych odpadov. Tieto hodnoty sa pohybovali od 36,4 €/t až po 158,2 €/t v meste Čadca, či 188,9 €/t v meste Veľký Krtíš.  Tento prepočet hovorí o tom, koľko financií dané obce a mestá vynaložili na jednu tonu ich odpadov.

Výšku tejto hodnoty môže ovplyvniť viacero faktorov. Môže ísť o vysoké ceny služieb za nakladanie s odpadmi, riedku zástavbu osídlenia, nízku efektívnosť využívania zberovej techniky, vysokú zamestnanosť pracovníkov technických služieb, no môže ísť napr. aj o komfort služieb pre občanov, či množstvo zbieraných komodít.

Ak však do týchto údajov vnoríme percento zhodnotenia odpadov, môžeme si prezrieť to, či pri danej výške nákladov za jednu tonu odpadov existuje adekvátne percento zhodnotenia odpadov.

Rovnaké náklady, nepomery v zhodnotení

Z Grafu je možné vidieť, že pri približne rovnakých nákladoch na tonu odpadov mesta Banská Bystrica a Žilina má mesto Banská Bystrica percento zhodnotenia 23,5 %, no Žilina len 6,5 %. Pri porovnateľných nákladoch obce Livinské Opatovce a mesta Tornaľa, zhodnocujú Livinské Opatovce odpad na 6,5 %, no Tornaľa len 0,7 %.

Veľký nepomer medzi nákladmi na dané množstvo odpadov a percenta zhodnotenia vykazuje najmä obec Chudá Lehota. Náklady tejto obce na odpadové hospodárstvo boli 4 137 €, na poplatku za ukladanie odpadov obec obdržala viac ako 178 tis. €, no percento zhodnotenia predstavovalo len 0,6 %.

Hlbšia analýza

Keďže všetky tieto čísla mohli ovplyvniť vyššie spomenuté faktory, nie je možné bez hlbšej analýzy povedať, či napríklad mestá Čadca, či Veľký Krtíš nakladajú s odpadmi neefektívne, majú vysoké ceny za služby, alebo len investovali v danom roku do infraštruktúry odpadového hospodárstva oveľa viac, či zbierajú iné zložky odpadov, ktoré sa zatiaľ všade nezbierajú, tak ako je napríklad bioodpad v meste Banská Bystrica.

Výsledky nemôžu slúžiť ako vzorové. Môžu však slúžiť ako pomôcka, či prehľad. Samozrejme, že by bolo vhodné rozsah sledovaných obcí a miest rozšíriť, ako aj sledovať trend vývoja týchto ukazovateľov.

Graf : Porovnanie nákladov na OH na 1 tonu a percenta zhodnotenia odpadov

Tabuľka 1: Náklady na odpadové hospodárstvo v prepočte na obyvateľa a tonu

Obec/mesto

Počet obyvateľov

Celkové množstvo odpadov obce

Z toho zhodnotené

Náklady obce na OH

Poplatok na obyvateľa za odpady

Náklady €/t

Náklady €/ob.

Počet kg KO/ob.

% zhodnotenia

Množstvo SZ kg/ob.

Banská Bystrica

78 327

27 896,00

6 545,98

3 525 706

21,17

126,40

45,00

356,10

0,24

83,60

Čadca

25 249

7 260,33

916,93

1 148 618

9,44

158,20

45,50

287,50

0,13

36,30

Dubová

946

276,70

31,86

20 184

18,43

72,90

21,30

292,50

0,12

33,70

Chudá Lehota

206

68,28

0,39

4 137

3,65

60,60

20,10

331,50

0,01

1,90

Kolta

1 429

835,46

20,12

36 226

6,64

43,40

25,40

584,60

0,02

14,10

Kráľovský Chlmec

7 774

1 788,36

253,68

170 863

14,67

95,50

22,00

230,00

0,14

32,60

Krásny Brod

440

50,44

1,17

3 685

2,99

73,10

8,40

114,60

0,02

2,70

Livinské Opatovce

240

90,93

5,95

5 562

20,56

61,20

23,20

378,90

0,07

24,80

Markušovce

3 999

327,78

51,77

22 289

5,64

68,00

5,60

82,00

0,16

12,90

Spišská Nová Ves

36 959

11 777,97

1 601,55

1 012 368

15,51

86,00

27,40

318,70

0,14

43,30

Tornaľa

7 485

2 366,51

15,75

146 056

20,11

61,70

19,50

316,20

0,01

2,10

Veľká Paka

867

438,67

41,70

15 980

4,39

36,40

18,40

506,00

0,10

48,10

Veľký Krtíš

12 499

2 708,37

275,11

511 477

18,25

188,90

40,90

216,70

0,10

22,00

Veterná Poruba

358

57,27

7,85

7 041

5,48

122,90

19,70

160,00

0,14

21,90

Zohor

3 275

1 284,54

54,00

72 039

 

56,10

22,00

392,20

0,04

16,50

Žakovce

832

244,18

10,71

13 584

7,30

55,60

16,30

293,50

0,04

12,90

Žilina

84 514

31 007,00

2 027,45

3 655 908

21,90

117,90

43,30

366,90

0,07

24,00

 Spolu

265 399

88 478,79

11 861,97

10 371 725

18,39

117,20

39,10

333,40

0,13

44,70


Diskusia (5)

  1. Marek Hrabčák22.02.2013 (08:18)
    Zaujímavý príspevok, ktorý napomôže ozrejmiť ekonomické súvislosti odpadového hospodárstva slovenských samospráv. Dovolím si len pripomenúť dve poznámky:

    1. aj keď súbor dát je veľmi malý, bolo by vhodnejšie ho rozdeliť na dve skupiny - napr.  malé obce do 1000 obyvateľov  a mestá nad  10 000. Je totiž zrejme, že v malých obciach  bude všetok KOMUNALNY odpad tvoriť DOMOVY odpad z domácnosti. Naopak vo väčších mestách bude podstatnú časť komunálu tvoriť odpad z infraštruktúry. Preto sú zásadne rozdiely v produkcii a samozrejme aj v nákladoch medzi obcami s 300-600 obyv. a mestom s 20-30 000 obyv.
    2. bolo by potrebne v šetrení dôsledne rozlišovať KAPITALOVE a PREVADZKOVE náklady. Porovnanie s podobnými prácami (EKO-KOM v ČR alebo naše šetrenie spred dvoch rokov) bude totiž zaťažené systematickou chybou, kde jednotkové náklady na tonu resp. obyvateľa budú skreslené jednorázovou investíciou či dotáciou z Eurofondov.    
  2. oto26.02.2013 (16:19)
    Ako je možný taký veľký rozdiel v množstve vyseparovaných komodít na obyvateľa oproti štatistikám v tomto článku?
    44,7 kg/obyv./rok vs. max. 13,90 kg/obyv./rok
    http://www.odpady-portal.sk/Dokument/100960/bez-zasadnej-zmeny-slovensko-nesplni-ciele-stanovene-v-smernici-o-odpadoch.aspx

  3. Ing. Tomáš Schabjuk27.02.2013 (09:38)

    Prezrel som si daný odkaz na článok, ktorý ste priložili. Nikde som tam však nenašie údaj o množstve vyseparovaných komodít max. 13,9 kg/obyvateľa/rok, resp. číslo som našiel, no to sa vzťahuje na reálnu vyseparovanosť papiera v Trnavskom a Nitrianskom kraji.

    Číslo 44,7 kg/obyvateľa/rok, je číslo z nášho prieskumu, no nezahŕňa len papier, plasty, či sklo ako v spomenutom článku. V tomto čísle sú všetky vyseparované odpady, teda napr. elektroodpady, kovy, bio odpad ...

  4. Katka04.04.2013 (11:16)
    Dobrý deň,
    mohli by ste mi prosím povedať, odkiaľ ste čerpali informácie o množstvách komunálneho odpadu na osobu pre jednotlivé mestá a obce, resp. ci existuje nejaká pre mňa prístupná evidencia týchto čísel (okrem osobnej návštevy každého obecného úradu)? Využila by som to len vo svojej diplomovej práci. Ďakujem za odpoveď.
    katarina.pikuliakova@gmail.com
  5. Katka04.04.2013 (11:16)
    Dobrý deň,
    mohli by ste mi prosím povedať, odkiaľ ste čerpali informácie o množstvách komunálneho odpadu na osobu pre jednotlivé mestá a obce, resp. ci existuje nejaká pre mňa prístupná evidencia týchto čísel (okrem osobnej návštevy každého obecného úradu)? Využila by som to len vo svojej diplomovej práci. Ďakujem za odpoveď.
    katarina.pikuliakova@gmail.com

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Jacob Simonsen: Zatvárať ZEVO? Nie je to dobrý nápad, nerecyklovateľný odpad nezmizne

Jacob Simonsen: Zatvárať ZEVO? Nie je to dobrý nápad, nerecyklovateľný odpad nezmizne

Energetické zhodnocovanie odpadu bude aj v budúcnosti dôležitou súčasťou cirkulárnej ekonomiky, hovorí šéf dánskeho ZEVO Copenhill, presláveného aj zjazdovkou na streche.

Čo by vám nemalo ujsť. ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO, 2021/04

Čo by vám nemalo ujsť. ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO, 2021/04

Čo obsahuje aprílové vydanie mesačníka o odpadovom hospodárstve s prílohou pre energetiku ENERGO?

Miroslav Jakuš: Po 20 rokoch je na čom stavať, ISOH 2 treba budovať s rozvahou

Miroslav Jakuš: Po 20 rokoch je na čom stavať, ISOH 2 treba budovať s rozvahou

Ministerstvo nenavrhlo koncepciu ISOH 2 správne, nový systém sa do roku 2023 zrejme vybudovať nestihne, hovorí riaditeľ spoločnosti INISOFT, ktorá český ISOH vytvorila a dodnes celý systém spravuje.