Z palív nepalivá a z odpadov neodpady?

Podľa Ministerstva hospodárstva SR v prípade ich úplného zákazu ide o tvrdý zásah do podnikateľského prostredia. Ministerstvo životného prostredia SR má opačný názor a je presvedčené, že je to správne riešenie vzniknutého stavu¹. O čo presne ide, čo je TDP a v čom je problém?

Stav konca odpadu

Stav konca odpadu je moment, keď odpad prestane byť považovaný za odpad a získa status „neodpadu“, čím sa dostane mimo legislatívy odpadového hospodárstva, t. j. stane sa bežným výrobkom. Aby prišlo k zmene tohto statusu, je nutné dodržať viaceré legislatívne podmienky a postupy.

Hlavný následok zmeny stavu z odpadu na „neodpad“ je v následnom používaní daného materiálu. Zariadenie, ktoré takýto výrobok – „neodpad“, prevezme, už nenakladá s odpadom, a teda ani nepotrebuje povolenie podľa zákona o odpadoch a nemusí dodržiavať osobitné podmienky ustanovené pre odpady.

Ako sa dá dosiahnuť stav konca odpadu?

Aby odpad mohol dosiahnuť stav svojho konca, musí prejsť činnosťou recyklácie alebo zhodnotenia, pričom musia byť dodržané viaceré podmienky podľa zákona o odpadoch². Okrem toho musí takto vzniknutý materiál splniť osobitné kritériá, ktoré môžu byť určené v súlade s rámcovou smernicou o odpade³ buď na úrovni Európskej únie nariadením, alebo na úrovni členského štátu osobitným predpisom, prípadne rozhodnutím.⁴

Stav konca odpadov platí len v danej krajine

Dosiahnutie stavu konca odpadov podľa národnej legislatívy, teda v prípade, že neboli stanovené jednotné európske kritériá, ale len tie na úrovni niektorého členského štátu, vedie k dosiahnutiu stavu konca odpadu len v danej krajine. Znamená to, že v rámci hraníc danej krajiny sa s materiálom nakladá ako s výrobkom, nie však za nimi. Prechodom cez štátnu hranicu sa z výrobku stane opäť odpad.

Ako príklad možno uviesť vysokopecnú trosku, ktorá dosiahla stav konca odpadu v zahraničí, a dokonca spĺňa aj technické normy platné v Slovenskej republike. Napriek tomu nemôže byť táto vysokopecná troska dovezená bez súhlasu príslušných orgánov na Slovensko a tu použitá ako stavebný materiál, keďže Slovenská republika nemá stanovené osobitné kritériá na dosiahnutie stavu konca odpadu pre danú látku. Tento materiál by sa na Slovensku považoval za odpad a na jeho použitie je nutné postupovať v súlade so zákonom o odpadoch.

Čo sú druhotné palivá?

Jeden z mála slovenských osobitných predpisov, ktorý ustanovuje stav konca odpadu, je vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 228/2014 Z. z., ktorou sa ustanovujú požiadavky na kvalitu palív (ďalej len „vyhláška“).

Táto vyhláška presne a detailne stanovuje všetky postupy a kritériá, ktoré je potrebné splniť počas zhodnocovania, odberu vzoriek, uskutočňovania kontrol, ako aj hraničné hodnoty látok vo výslednom palive, aby bol stav konca odpadu dosiahnutý.

Vyhláška rozlišuje medzi odpadovými palivami, teda palivami vyrobenými z odpadu zodpovedajúceho technickým normám alebo iným špecifikáciám, ak sú ustanovené, ktoré sú určené pre zariadenia na spoluspaľovanie odpadov alebo spaľovne odpadov⁵.

Kvalitatívne parametre týchto palív, ako veľkosť zrna, výhrevnosť, prípustné zloženie alebo maximálny obsah niektorých látok, sú často upravené aj v povoleniach a prevádzkových poriadkoch daných zariadení na (spolu-)spaľovanie odpadov. Napriek dodržiavaniu takto stanovených, často aj veľmi prísnych parametrov, neprichádza k dosiahnutiu stavu konca odpadov a vzniknuté napr. tuhé alternatívne palivo je stále odpadom.

Druhou kategóriou palív, ktoré vyhláška upravuje, sú druhotné palivá⁶. To sú práve tie palivá, ktoré už odpadom nie sú, ak splnia rozsiahle, detailne upravené a veľmi prísne kritériá. Vyhláška v prípade druhotných palív tiež stanovuje, v ktorých zariadeniach môže prísť k ich spaľovaniu⁷.

V médiách sa tiež často používa skratka TDP, keďže sa javí, že tieto palivá spôsobujú najväčšie problémy. Uvedená skratka znamená tuhé druhotné palivo. Vyhláška však upravuje a pozná viaceré druhotné palivá, nielen toto konkrétne:

• druhotné palivá z odpadového dreva, pre ktoré sú stanovené osobitné parametre,
• ostatné druhotné palivá, ktoré rozdeľuje na tuhé druhotné palivá a kvapalné druhotné palivá,
• plynné druhotné palivá.

Čo sa má zakázať a v čom je problém?

Momentálne sa v legislatívnom procese nachádza zákon o ochrane ovzdušia vrátane viacerých vykonávacích predpisov⁸, ktorý navrhuje úplný zákaz výroby a dovozu druhotných palív od 1. 1. 2024.

Z dôvodovej správy k návrhu zákona vyplýva, že spracovanie odpadov na druhotné palivá a ich používanie neprinieslo očakávaný pozitívny environmentálny efekt, hoci požiadavky sú z hľadiska ochrany ovzdušia pomerne prísne a jednoznačne nastavené.

Z vyjadrení ministerstva životného prostredia vyplýva, že sa inštitút predovšetkým tuhých druhotných palív na Slovensku zneužíva, a tiež sa podľa jeho názoru nedodržiava zásada, že stav konca odpadu bol dosiahnutý a platí len v tej krajine, ktorej legislatíva bola splnená. Znamená to, že napr. druhotné palivá vyrobené v Taliansku alebo v Rakúsku nie sú automaticky druhotnými palivami na Slovensku.

Zastávame názor, že ak by bola vykonávaná pravidelná kontrola dodržiavania „odpadovej a ovzdušiarskej legislatívy“ vrátane predpisov týkajúcich sa cezhraničnej prepravy odpadov a boli by subjektom ukladané pokuty za zistené porušenia, znížil by sa aj rozsah ich zneužívania. Samotný zákaz druhotných palív, navyše všetkých bez rozdielu, v žiadnom prípade nebude viesť k ukončeniu nezákonných prepráv odpadov.

Paradoxom je, že práve, keď Slovensko dospelo k záveru, že druhotné palivá zakáže, Česká republika pravidlá pre druhotné palivá zavádza.

1https://www.odpady-portal.sk/Dokument/106858/zakaz-druhotnych-paliv-je-to-tvrdy-zasah-do-podnikatelskeho-prostredia-tvrdi-mh-sr.aspx
2§ 2 ods. 5 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch v platnom znení
3Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES o odpade
4Bližšie informácie k téme pozri napr. TÓTHOVÁ, A.: Kedy je dosiahnutý stav konca odpadu? Odpadové hospodárstvo č. 2/2022
5§ 6a Vyhlášky MŽP SR č. 228/2014 Z. z., ktorou sa ustanovujú požiadavky na kvalitu palív
6§ 6b Vyhlášky MŽP SR č. 228/2014 Z. z., ktorou sa ustanovujú požiadavky na kvalitu palív
7Príloha 3a, časť II Vyhlášky MŽP SR č. 228/2014 Z. z., ktorou sa ustanovujú požiadavky na kvalitu palív
8https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy?p_p_id=processDetail_WAR_portletsel&p_p_lifecycle=0&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_col_id=column-2&p_p_col_count=1&_processDetail_WAR_portletsel_idact=1&_processDetail_WAR_portletsel_action=files&_processDetail_WAR_portletsel_cisloLP=LP%2F2022%2F27&_processDetail_WAR_portletsel_startact=1647817200000

Mag. Annamária Tóthová, partnerka
Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s. r. o.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.