Ako chce Taraba minúť peniaze na envirozáťaže a aké riziká to nesie (KOMENTÁR)

Minister životného prostredia Tomáš Taraba podpísal v júli tohto roku s talianskym ministrom memorandum o porozumení o odstraňovaní envirozáťaží. Chce ho využiť prioritne na spoluprácu pri odstraňovaní tzv. vrakunskej skládky. Začať chcel veľmi rýchlo. V príspevku na sociálnej sieti vtedy uviedol, že „faktická realizácia sanácie” sa začne „v najbližších dňoch”.

Odvtedy však uplynuli štyri mesiace a neudialo sa vôbec nič. Paradoxne je to skôr dobrá správa.

Sľuby a sľuby

Znamená to, že ďalšia jeho plánovaná aktivita skončila tým, že ju ohlásil, podobne ako u pána ministra vo viacero iných prípadoch? Možno áno.

Spomeňme si na vlaňajšiu ministrovu snahu okamžite novelizovať zákon o zálohovaní nápojových obalov, ktorý predložil v skrátenom konaní z dôvodu „hroziacich hospodárskych škôd”. Tá hrozba bola taká veľká, že návrh odvtedy pokojne spí v šuflíku už rok a štvrť.

Alebo na jeho rozhodnutie vytvoriť v spolupráci s vedcami v Košiciach odborný tím pre prípravu analýz v odpadovom hospodárstve, ktoré učinil pred rokom a trištvrte. Zo sľubu zostala len tlačovka.

Milióny na tácke

Vráťme sa však k sanácii tzv. vrakunskej skládky, presnejšie skládky CHZJD na Vrakunskej ceste v Bratislave. Na ňu je z Programu Slovensko vyčlenených približne 94 miliónov eur a celkovo je na riešenie environmentálnych záťaží určených až 239 miliónov eur. To je obrovský balík peňazí. Nejedného úradníka to môže zlákať k tomu, aby nad nimi získal väčšiu kontrolu: síce legálnu, ale aj menej transparentnú.

V tomto prípade tomu nasvedčuje niekoľko udalostí. Minister najprv vlani v apríli zrušil rozbehnutý postup pri sanácii environmentálnej záťaže v bratislavskej Vrakuni a ukončil zmluvu s už vysúťaženými firmami. O ďalšieho pol roka vláda rozhodla, že skládka sa nebude sanovať enkapsuláciou, ale termickou desorpciou - teda začne sa úplne odznova.

Keď štát obchoduje so štátom

Pôvodný projekt bol vraj drahý a nepriniesol by trvalé riešenie. To by bol dobrý dôvod na zrušenie zákazky. Lenže sanovať sa možno nebude po zvyčajnom procese, teda vyhodnotením súťaže na firmy, ktoré spracujú projekt a uskutočnia sanáciu.

Od rozhodnutia vlády totiž prešlo ďalších osem mesiacov bez evidentného pohybu, keď Tomáš Taraba zrazu v lete oznámil, že sa dohodol s talianskou vládou na spolupráci na riešení environmentálnych záťaží. Tá by podľa ministra mala prebiehať medzi Štátnym geologickým ústavom Dionýza Štúra (ŠGÚDŠ) a talianskou štátnou spoločnosťou Sogesid.

Mohlo by to viesť k tomu, že vláda zrealizuje sanáciu bez verejného obstarávania? Legislatíva to v prípade prác štátnych subjektov vo verejnom záujme umožňuje, ale len pri splnení striktných podmienok. Napríklad, ak by sanáciu vykonávala priamo štátna spoločnosť Sogesid. Dostupné zdroje však nasvedčujú viac tomu, že firma takéto veľké sanácie iba obstaráva, ale priamo nerealizuje.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.