Prečo ubúda komunálny odpad? Jeden dôvod je jasný, zhodujú sa odborníci

Na Slovensku už dva roky po sebe klesá produkcia komunálnych odpadov, teda odpadov, ktoré produkujú najmä domácnosti. Vyplýva to z najnovších dát Štatistického úradu SR za rok 2023, podľa ktorých vlani vzniklo celkovo 2 560 970 ton komunálnych odpadov.

V porovnaní s predošlým rokom 2022 to bolo o 1,4 % menej, pričom ešte výraznejší medziročný pokles o štyri percentá štatistika zachytila aj rok predtým.

Celkový údaj pritom zachytáva všetky komunálne odpady, nie iba nevytriedený zmesový odpad (ZKO), ale aj triedené zložky, akými sú plasty či papier. Pokles celkovej produkcie komunálnych odpadov sa teda nedá vysvetliť iba tým, že sa zlepšilo triedenie odpadu. Množstvo komunálnych odpadov sa znížilo celkovo.

Čo je za tým? Prečo sa zastavil trend posledných rokov a komunálnych odpadov ubúda? Pýtali sme sa odborníkov z prostredia odpadového hospodárstva aj samospráv.

Klesla spotreba domácností

Po tom, čo produkcia komunálnych odpadov po rokoch kontinuálneho rastu poklesla už v roku 2022, generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu (ZOP) Ján Chovanec pri interpretácii dát vlani poukazoval hlavne na oslabenú kúpyschopnosť ľudí. Nižšia spotreba domácnosti, pod ktorú sa podpísala inflácia spojená so spomalením ekonomiky, podľa neho priniesla menšie množstvo vyprodukovaných odpadov.

Rovnaké dôvody odborník vidí aj za pokračovaním poklesu v nasledujúcom roku. „Produkcia komunálneho odpadu je vo všeobecnosti asi najviac ovplyvňovaná spotrebou domácnosti. Tento trend potvrdzuje aj štatistický úrad pri dátach o konečnej spotrebe domácnosti, alebo celkovej konečnej spotrebe, ktorá klesá od roku 2021,“ poukazuje J. Chovanec.

Ekonomický vývoj podľa neho teraz potvrdzujú aj odpadové štatistiky. „Medzi rokmi 2021 a 2023 bol zaznamenaný najvýraznejší prepad pri separovanom zbere ako obaly z kovov, plasty, sklo, ale aj v zmesovovom komunálnom odpade.“

Šéf ZOP zároveň poukazuje i na štatistiky ostatných krajín. To, že komunálne odpady sú odrazom správania spotrebiteľov a ich aktuálnej ekonomickej situácie, totiž badať aj u susedov, kde bol podobne ako na Slovensku zaznamenaný pokles v tvorbe komunálneho odpadu.

„V susedkom Česku klesla produkcia medzi rokmi 2021 a 2022 o 100-tisíc ton, v Poľsku a Rakúsku o približne 200-tisíc ton,“ sumarizuje J. Chovanec.

Foto: Odpady-portal.sk

Nižšiu spotrebu domácností vníma ako faktor, ktorý sa podpísal pod nižšiu produkciu odpadov, aj riaditeľ organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) NATUR-PACK Michal Sebíň. Pripomína, že produkcia komunálnych odpadov do roku 2021 rástla, čo dáva takisto do spojitosti s rastom životnej úrovne a príjmov.

„Pokles sa objavil v rokoch 2022 a 2023, čo súviselo so situáciou po pandémii COVID-19, konfliktom na Ukrajine a následnou infláciou, teda udalosťami, ktoré vyústili do nižšej spotreby domácností,“ hovorí M. Sebíň a podobne ako J. Chovanec pripomína pobdobný vývoj v okolitých krajinách.

Pomôcť mohol aj dizajn obalov a kompostovanie

Pokles životnej úrovne a menšiu spotrebu domácností spomínajú ako dôvod nižšej produkcie odpadov aj ďalšie dve oslovené expertky. Za tým, že domácnosti v posledných rokoch vyhadzujú menej smetí, však podľa nich môžu byť i ďalšie faktory.

„Už viaceré roky zaznamenávame snahu výrobcov o znižovanie hmotnosti obalov, používajú nové technológie, ktoré zabezpečia všetky funkcie obalu aj pri použití nižšieho množstva surovín,“ hovorí riaditeľka komunikácie OZV ENVI - PAK Katarína Kretter.

Zlepšenia v dizajne obalov pritom ENVI - PAK vyzdvihuje už dlhšie. „Zodpovednosť výrobcov sa prejavuje aj v znižovaní objemu obalov uvedených na trh. V roku 2022 bolo na trh uvedených o takmer 8 % obalov menej a o takmer 5 % výrobkov z papiera, skla a plastov menej ako v predchádzajúcom roku,“ priblížila napríklad vo vlaňajšom rozhovore generálna riaditeľka OZV ENVI - PAK Hana Nováková.

Celkový pokles produkcie komunálnych odpadov však podľa K. Kretter určite treba pripísať aj ďalším dôvodom. „Mnohé obce na Slovensku sa vysporiadali s povinnosťou zberu kuchynského odpadu tak, že poskytli obyvateľom kompostéry a darí sa im odkláňať zelenú zložku odpadu, ktorú kompostujú individuálne,“ vysvetľuje.

Domáce kompostovanie je v súčasnosti jedinou výnimkou zo zákona, uplatnením ktorej sa obce môžu vyhnúť povinnosti zaviesť triedený zber kuchynského odpadu z domácností. Musia však preukázať, že 100 % bioodpadu na ich území smeruje do domácich kompostérov. Ak sa im to darí, tieto odpady nevstupujú do celkovej štatistiky o produkcii komunálnych odpadov. Tá zahŕňa iba bioodpady vyzbierané prostredníctvom systému zberu. 

Na predchádzanie vzniku odpadu a jeho vplyv poukazuje tiež Daniela Piršelová, hovorkyňa Únie miest Slovenska (ÚMS), ktorá združuje najväčšie slovenské mestá.

„Štandardne sa v odborných kruhoch predpokladá skôr rast celkového množstva komunálnych odpadov a preto nás opačný výsledok prekvapuje,“ tlmočila postoj ÚMS. „Za potenciálne príčiny poklesu množstva odpadu možno považovať napríklad znižujúcu sa životnú úroveň v niektorých regiónoch, energetickú krízu, či vysokú infláciu, ktorá, za posledné roky, stlmila spotrebu tovarov.“

K poklesu v produkcii komunálnych odpadov však podľa D. Piršelovej prispeli aj ďalšie faktory, ako rozšírená zodpovednosť výrobcov, zmenšovanie obalov a ekomodulácia či opatrenia na predchádzanie odpadu. K pravdepodobným vysvetleniam však pridáva aj vysoké poplatky za odpad, osvetu a komunikáciu, ako aj informácie o potrebe riešenia klimatickej krízy.

„To, samozrejme, považujeme za pozitívny trend. Veríme tiež, že trend, ktorého výsledkom má byť nižšia produkcia odpadov, bude ďalej pokračovať,“ uzatvára D. Piršelová v stanovisku za samosprávy. Pre tie má pokles v prípade zmesového komunálneho odpadu aj ekonomický prínos: s jeho klesajúcim množstvom klesajú náklady miest a obcí. 

Kleslo skládkovanie, ale aj recyklácia

Okrem produkcie komunálnych odpadov štatistika za rok 2023 priniesla aj najnovšie dáta o tom, ako sa so vzniknutým odpadom nakladá. 

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.