PS nesúhlasí so spaľovňou v Skalici. Michal Sabo svoje tvrdenia nezdôvodnil (+fact-checking)

Progresívne Slovensko nesúhlasí s výstavbou spaľovne pri Skalici. Tlačovku zorganizovala strana 24. júna pri Baťovom kanáli.

Zariadenie na energetické využitie odpadov (ZEVO), ktoré chce za 150 miliónov eur pri Skalici postaviť firma podnikateľa Ivana Kmotríka, by mala mať kapacitu 135-tisíc ton odpadu ročne a slúžiť širšiemu regiónu. Obe variantné lokality sa nachádzajú na hranici s Českom, medzi Skalicou a Sudoměřicami.

V článku sa dozviete:

• aké je stanovisko Progresívneho Slovenska k návrhu ZEVO v Skalici,
• aké riešenie navrhuje poslanec Michal Sabo (PS),
• aké otázky sme položili Michalovi Sabovi,
• ktoré štúdie sa zaoberajú odhadom kapacít na energetické zhodnocovanie odpadov v SR,
• k akým záverom štúdie dochádzajú a či podporujú jeho tvrdenie (fact-checking).

Poslanec Michal Sabo považuje za jedno z negatív návrhu spaľovne to, že bude odrádzať návštevníkov Slovenska pri vstupe do krajiny: „Obraz, ktorý uvidia pri hraničnom prechode, bude po pravej strane megalomanský, monštruózny projekt spaľovne komunálneho odpadu. Vitajte na Slovensku, po pravej ruke vidíte spaľovňu.”

Podľa neho existuje veľa argumentov proti návrhu, ktorý považuje za škandalózny. „Argumentov proti škandalóznemu projektu je viac než dosť a sme pripravení odborne, ľudsky aj politicky pomôcť.”

Sabo: prepočty hovoria jasne

Poslanec skritizoval mestské zastupiteľstvo v Skalici za to, že podľa neho malo vytvoriť odbornú diskusiu k návrhu, čo neurobilo. Tvrdí tiež, že má informácie o tom, že ľudia, ktorí vyjadrili slobodne svoj občiansky názor, boli z pozície sily zastrašovaní.

Tlačová konferencia Progresívneho Slovenska, 24.6.2025. Screenshot: Odpady-portal.sk.

Michal Sabo je členom parlamentného zahraničného výboru, avšak k odpadom sa vyjadruje dlhodobejšie. Na tlačovke tiež kriticky hodnotil pôsobenie ministra Tomáša Tarabu, ktorý podľa neho pri spaľovniach nevychádza z dát. „Diskusie o nezmyselných spaľovniach na nezmyselných miestach na Slovensku nie sú žiadne nóvum. My to sledujeme dlhoročne a sledujeme to o to viac, odkedy je ministrom životného prostredia Tomáš Taraba, ktorý, bohužiaľ, nemá talent odbornej znalosti a absolútne tápe v číslach a dátach. A práve preto bez čísel dát a analýz je schopný povedať takmer hocičo hocikde. Takto aj priebežne blúzni o tom, že Slovensko potrebuje niečo medzi tromi až štyrmi spaľovňami, čo je absolútny škandál a hlavne totálny odborný nezmysel.”

Podľa Saba Slovensko nepotrebuje spaľovne. Svedčiť o tom majú čísla. „My v Progresívnom Slovensku v tom máme jasno a dlhodobo tvrdíme, že pri spočítaní aktuálnych fungujúcich kapacít a tých, ktoré sú naplánované, žiadne megalomanské projekty nových spaľovní komunálneho odpadu nie sú riešením, ktoré Slovenská republika potrebuje.”

V stanovisku na sociálnej sieti po tlačovke zdôraznil, že projekt je „po odbornej stránke viac než otázny” a „dáta jasne hovoria, že Slovensko ďalšie spaľovne nepotrebuje".

Michal Sabo na rokovaní parlamentu | Foto: Kancelária NR SR / NR SR

Chce preskočiť hierarchiu

Michal Sabo chce dosiahnuť, aby Slovensko preskočilo druhý najhorší (edit. 3.7.) stupeň hierarchie odpadového hospodárstva, teda energeticky nezhodnocovalo odpad, ktorý končí na skládkach. Spôsob, akým to uskutočniť, nepriblížil. 

V závere skritizoval vládu, ktorá podľa neho „potrebujú, aby boli podporené pritom, aby občania a občianky lepšie dostupnejšie, kvalitnejšie a modernejšie triedili svoj odpad”, a ktorá podľa neho zlyháva v podpore rozvoja recyklačných kapacít.

Dôvody nevysvetlil

Michala Saba sme oslovili s otázkou, z akých vychádza dát, alebo analýz, ktoré podľa neho dokazujú, že Slovensko nepotrebuje ďalšie kapacity na energetické zhodnocovanie odpadov. Spýtali sme sa aj na to, ktoré odborné výhrady, ktoré podľa neho existujú voči projektu spaľovne, má na mysli. Na otázky denníka Odpady-potal.sk nereagoval.

Ilustračné foto: Odpady-portal.sk

Fact-checking: odborníci spochybňujú tvrdenia M. Saba

Tvrdenie Michala Saba, že potreba troch až štyroch nových spaľovní je odborný nezmysel, nemá oporu vo faktoch. Za ostatných päť rokov vyšlo na Slovensku niekoľko štúdií, ktoré sa zaoberali otázkou kapacít na „neskládkové” nakladanie s odpadom. Analýzy sa líšia v predikcii produkcie odpadov a odhadoch chýbajúcich kapacít, ale všetky dospievajú k záveru, že na Slovensku je nedostatok kapacít na energetické zhodnotenie niekoľkých stoviek tisíc ton komunálnych odpadov, čo zodpovedá odhadu prinajmenšom troch bežných zariadení s kapacitou stotisíc ton ročne.

Všetky teda tvrdia opak záveru Michala Saba.

Prinášame prehľad záverov piatich známych štúdií, ktoré sa od roku 2020 zaoberali touto problematikou, z pozície „potreby" nových kapacít na zhodnocovanie odpadov.

Biela kniha - ÁNO

V roku 2020 vydal kolektív autorov publikáciu „Biela kniha energetického zhodnocovania odpadov v Slovenskej republike” (pdf). Jej vznik zastrešovala spoločnosť ewia zo skupiny KOSIT, ktorá prevádzkuje ZEVO v Košiciach.

Autori dospievajú k záveru, že pri predpokladanom vzniku 3,2 mil. ton komunálneho odpadu v roku 2035 bude potrebné dobudovať, alebo rozšíriť existujúce domáce spracovateľské kapacity pre viac ako jeden milión ton odpadov ročne.

Ostatné dva roky zaznamenáva Slovensko, ako aj mnohé krajiny EÚ,  Ak by sa súčasná produkcia komunálneho odpadu (2,6 mil. ton) nezvyšovala, tak by potreba dobudovania bola na úrovni približne 400-tisíc ton.

Košická analýza - ÁNO

V roku 2021 vydala Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií na Košickej univerzite odbornú prácu s názvom “Analýza stavu odpadového hospodárstva a potenciál modelu cirkulárnej ekonomiky na Slovensku” (pdf). 

Vedci predpokladajú v konzervatívnom odhade nižší nárast produkcie komunálneho odpadu, v roku 2035 by mal dosiahnuť 2,82 miliónov ton. Aj pri ňom však vidia potenciál pre energetické zhodnocovanie odpadov v roku 2035 na úrovni takmer jeden milión ton (989 046 ton, str. 75).

Žilinská štúdia - ÁNO

V roku 2021 vyšla aj ďalšia analýza, ktorú zadalo ministerstvo životného prostredia Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity (pdf).

Autori považujú energetické zhodnocovanie odpadov za opatrenie, ktoré pomôže zabezpečiť environmentálnu udržateľnosť Slovenska. Poukazujú na to, že palivo vyrobené z odpadov je domácim zdrojom energie, ktorý odľahčuje takmer stopercentnú energetickú závislosť SR na jadrovom palice, rope a uhlí. Konštatujú, že zariadení na energetické využitie odpadov je na Slovensku málo a na zverenú úlohu (splniť cieľ neskládkovania v roku 2035, pozn. red.) nestačia.

„Pre dosiahnutie cieľov v oblasti OZE je nevyhnutné využiť všetky dostupné možnosti, pričom jeden z najväčších potenciálov je v rozvoji zhodnocovania odpadov pri výrobe biometánu a energetického zhodnocovania odpadu, ktorý nemožno recyklovať, a teda by skončil na skládke.“

Status Michala Saba na sociálnej sieti Facebook | Screenshot: Odpady-portal.sk

IEP MŽP - ÁNO

V roku 2021 pripravil ministerský Inštitút environmentálnej politiky analýzu, ktorú však rezort vydal až v roku 2023. V publikácii “Ako von zo smetiska”, ktorej autorkou je analytička Stella Košíková (Slučiaková), na podkladoch sa podieľalo viacero expertov a recenzentmi sú traja odborníci, sa významná časť venuje avizovaným novým kapacitám na energetické zhodnotenie odpadov. Autorka konštatuje, že ak by sa všetky ohlásené projekty zrealizovali, tak na Slovensku vzniknú nadmerné kapacity.

Autorka však konštatuje, že v súčasnosti chýba na Slovensku 375-tisíc ton kapacít pre energetické využitie odpadu.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.