Firmy majú s evidenciou priemyselných obalov problém. Slovensko tiež

Zhodli sa na tom aj panelisti diskusie počas konferencie Poradcu podnikateľa Odpadové hospodárstvo 2019, ktorá sa uskutočnila 21.-22. marca 2019 v Demänovskej doline.

Ako kontrolovať priemyselné obaly?

Najväčšie problémy pre financovanie triedeného zberu spôsobujú tzv. priemyselné obaly. Mnoho firiem nevie, ktoré obaly a ako majú evidovať.

Jarmila Ďurďovičová, ktorá je riaditeľkou Útvaru inšpekcie odpadového hospodárstva SIŽP, vysvetlila, že pri kontrolách samotných výrobcov preverujú aj to, aké druhy obalov uvádzajú na trh a tiež ich evidenciu. „V takýchto prípadoch verifikujeme, či nie je výrobcom aj iných obalov, o ktorých sa výrobca nazdáva, že nie je.“

Pozornosť venujú aj stanoveniu hmotnosti ohlasovaných objemov obalov.

„Chceme vedieť ako konkrétne výrobca stanovil gramáž konkrétneho obalu,“ zdôraznila J. Ďurďovičová.

Jarmila Ďurďovičová, SIŽP | Foto: Odpady-portal.sk

Každý výrobok uvádzaný na trh je spravidla balený, často aj viacerými obalmi. Inšpektorka spomenula pozitívne prípady firiem ako sú Tesco alebo Volkswagen, ktoré u každého jedného obalu majú správne vykázanú hmotnosť.

Presnosť zapísanej hmotnosti však podľa nej nikdy nie je stopercentná. „Samozrejme, že nechodíme s váhou, ale približne vieme odhadnúť pri prepočte veľa kusov obalov o akú hmotnosť ide.“

Ďurďovičová si však nemyslí, že by sa takýto odhad veľmi líšil od reality. „U výrobcov, ktorých sme kontrolovali, boli tieto hmotnosti stanovené objektívne“.

Slovenská inšpekcia životného prostredia zatiaľ ohľadom obalových povinností nekontrolovala firmy, ktoré nie sú zapísané v registri. „Primárne sme kontrolovali v rámci našich kapacitných možností tie subjekty, na ktoré sme dostali podnet. Musíme sa zaoberať každým podnetom.“

V ohlasovaných údajoch panuje chaos

Na konferencii rezonovala problematika evidencie a ohlasovania tzv. priemyselných obalov, teda obalov, ktoré uvádzajú na trh zväčša firmy.

Podľa moderátora diskusie Petra Galloviča bude musieť byť novelizovaný § 58 zákona o odpadoch, aby bolo zjavné, v ktorom prípade je výrobca výrobcom a pre ktoré obaly nie je výrobcom. Bez toho nebude vykazovanie kompatibilné. Po zavedení informačného systému by malo byť zjavné, s koľkými obalmi (katalógové číslo 15 01) má výrobca počítať.

Peter Gallovič | Foto: Odpady-portal.sk

Musí byť exaktne určené, ktoré obaly patria do kompetencie výrobcu, teda či majú domáceho dodávateľa, takže výrobcom nie je, alebo majú zahraničného dodávateľa, kedy sa výrobcom stáva.

Zjednodušenie definície toho, kto je výrobcom, tak, aby sa posunula späť k prvovýrobcom obalov, by zlepšilo presnosť dát aj podľa Jozefa Kozáka, riaditeľa OZV SEWA.

Michal Sebíň z OZV NATUR-PACK pripomenul, že čo sa týka počtov výrobcov, máme na Slovensku aj netypických výrobcov, špecifických pre slovenských výrobcov neobalových výrobkov, kedy je zodpovednosť vždy na poslednom subjekte, ktorý vie určiť, či ten výrobok skončí, alebo neskončí v komunálnom odpade.

„Výrobcom neobalových výrobkov je vlastne každá firma, pretože každá firma si dá vytlačiť aspoň vizitky, alebo propagačný leták. Preto sa to nedá porovnávať s počtom výrobcov registrovaných v Česku alebo iných krajinách.“

Výrobcovia (ne)platia dvakrát

Aktuálny systém triedeného zberu je kritizovaný aj z dôvodov, že sa vyskytujú prípady, kedy výrobca platí za zhodnotenie toho istého odpadu dvakrát, „zberovke“ aj OZV.

Michal Sebíň však oponuje, že výraz „duplicitné platby“, ktorý sa v tejto súvislosti používa, nie je celkom presný, nakoľko evokuje predstavu, že ide o podobný prípad ako keď výrobca platil v minulosti za obaly dvakrát – raz do Recyklačného fondu a druhýkrát oprávnenej organizácii.

Michal Sebíň, NATUR-PACK | Foto: Odpady-portal.sk

„V tomto prípade však výrobcovia platia za všetky obaly do OZV a vzťah na úrovni pôvodcu odpadu je komerčným vzťahom so zberovou spoločnosťou. Ide teda o iný typ platby. Ide skôr o evidenčný problém,“ vysvetlil M. Sebíň.

Z pohľadu OZV je podľa riaditeľa spoločnosti NATUR-PACK hlavnou úlohou organizácií zodpovednosti výrobcov prefinancovať triedený zber v obciach. Pre splnenie limitov však OZV vie z triedeného zberu získať z obcí v dostatočnom objeme iba sklo.

Pri ostatných komoditách však každá OZV spotrebováva veľké množstvo úsilia a nákladov iba na to, aby sa dostala k nejakým zdrojovým komoditám, aby dostali do evidencie objemy, ktoré však nie sú v obciach, teda sú mimo hlavného cieľa pôsobenia OZV. Preto M. Sebíň považuje za kľúčovú úlohu dostať všetky dáta do evidencie.

Tomáš Schabjuk zo spoločnosti Odpadový hospodár pripomenul, že ministerstvo ustanovilo v zákone povinnosť pre OZV sledovať množstvo obalov, ktoré neskončia v komunálnom odpade. Následne bolo navrhnuté, že tieto údaje mal sledovať aj samotný výrobca, no tento návrh bol napokon stiahnutý.

Čierni pasažieri produkujú veľkú časť obalov

V diskusii sa panelisti dotkli aj problému tzv. free riderov, teda výrobcov, ktorí nie sú zapísaní v registri a neplnia si svoje povinnosti, hoci sú výrobcom.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.