Pozrite si, kto u vás financuje triedený zber odpadu. Ako si OZV delia mestá a obce (+mapa)

Vyprázdniť kontajnery, pozvážať vrecia od rodinných domov, dotriediť na linke, previesť do koncového zariadenia a čo sa dá, to zrecyklovať. Kým pre bežného človeka cestou k odpadovej nádobe celý príbeh končí, cesta odpadu sa v skutočnosti iba začína.

Odpadové hospodárstvo je komplexný reťazec a žiaden z jeho článkov nie je zadarmo. Ba ako ukazujú analýzy, náklady z roka na rok rastú.

Viaceré mestá a obce v uplynulých rokoch viackrát zvýšili poplatky za odpad. Ako ukázalo nedávne porovnanie Odpady-portal.sk, paušálny poplatok v mnohých mestách prevyšuje aj 50 eur na hlavu.

Poplatky, ktoré samosprávy vyberajú od občanov, však v skutočnosti slúžia iba na pokrytie časti nákladov. Mestá a obce sa podľa zákona o odpadoch musia postarať hlavne o zmesový komunálny odpad, teda nevytriedené smeti, ktoré sa typicky zbierajú do čiernych nádob. A k ich úlohám patrí aj to, aby zaistili triedenie bioodpadov (hnedé nádoby), zber objemného odpadu, prípadne prevádzku zberného dvora.

Na druhej strane triedený zber plastov, papiera, skla, kovových obalov či nápojových kartónov samosprávy nefinancujú. Za zber a spracovanie vybraných odpadov, ktoré typicky končia vo vreciach alebo kontajneroch žltej, modrej či zelenej farby, zberovým spoločnostiam platia organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV).

Foto: Odpady-portal.sk

Ako to funguje

Výrobcovia a predajcovia, ktorí uvádzajú svoje výrobky na slovenský trh, majú podľa zákona rôzne povinnosti v rámci tzv. rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Pointou je, že za svoje výrobky a obaly svojich výrobkov majú zodpovedať aj po tom, ako sa stanú odpadom. A v každom roku musia zaistiť, aby sa v podobe odpadu vyzbieralo určité minimálne percento z toho, čo na Slovensku predajú.

Svoje povinnosti si výrobcovia spravidla plnia práve cez OZV. Tým odvádzajú „recyklačné poplatky,“ z ktorých tieto organizácie následne financujú hlavne triedený zber odpadu, ale napríklad aj vzdelávanie verejnosti o správnom triedení.

Pôsobnosť jednotlivých OZV sa však rôzni. Kým v jednom meste môže za triedený zber odpadu zodpovedať jedna organizácia, v susednej obci to môže byť iná. V súčasnosti pritom existuje celkovo deväť rôznych OZV pre obaly a každá z nich „združuje“ iných výrobcov. Z toho, aký podiel má daná OZV na strane výrobcov, sa následne vyvodzuje, koľko musí mať zazmluvnených obcí.

Napríklad za minulý rok 2025 podľa dát MŽP SR výrobcovia uviedli na slovenský trh celkovo 522-tisíc ton obalov a neobalových výrobkov, z čoho vychádza výpočet trhových podielov OZV na rok. Každá organizácia zároveň musí plniť aj konkrétne „ciele zberu“ - zaistiť vytriedenie určitého počtu ton odpadov.

Foto: Depositphotos

Ako je to v roku 2026

Keďže výrobcovia môžu každý rok na jeseň medzi jednotlivými OZV „prechádzať,“ trhové podiely organizácií sa každý rok menia. Tomu potom zodpovedá aj to, koľko miest a obcí (podľa počtu obyvateľov) musí mať daná OZV zazmluvnených.

Ak napríklad niektorá OZV začne plniť povinnosti pre nových výrobcov alebo ak jej klienti zvýšia predaje, podiel tejto OZV stúpne. Primerane tomu musí daná organizácia „pribrať“ nové obce, v ktorých sa bude starať o triedený zber odpadu.

Pozreli sme sa, ako sú v novom roku 2026 jednotlivé samosprávy rozdelené medzi OZV. Na interaktívnej mape nižšie kliknutím na konkrétne mesto či obec zistíte, kto v danej správe aktuálne financuje náklady na triedený zber odpadu.

Do prehľadu je zaradených takmer 2 900 miest a obcí, pričom pri každej samospráve je uvedená partnerská OZV z deviatich autorizovaných organizácií. Tými sú (poradie podľa tržieb): NATUR-PACK, ENVI – PAK, ELEKOS, SEWA, ASEKOL SK, Reclay Systems, E-cycling, NOWAS a 1. východoslovenská OZV. Každá samospráva má pritom zmluvu s jednou OZV, pričom mapa zachytáva aktuálny stav zo začiatku roka 2026, a teda aj najnovšie „preskupenie síl.“

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.