Priemysel žiada zachovať jednoduchší režim pre prepravu elektroodpadu v EÚ

Preprava vybraných druhov elektroodpadu medzi členskými štátmi Európskej únie by mala aj po skončení roka 2026 zostať v jednoduchšom režime zeleného zoznamu. Európsku komisiu na to vyzývajú organizácie, ktoré zastupujú technologické firmy, producentov kovov, recyklátorov a odpadové hospodárstvo.

V spoločnom liste z 9. júla 2026 argumentujú, že zavedenie prísnejšieho povoľovacieho režimu aj pre niektoré zásielky elektroodpadu, ktorý nemá nebezpečné vlastnosti, by bolo v rozpore so snahou EÚ podporovať recykláciu, opätovné použitie a domáce získavanie kritických surovín.

Apeluje šesť zainteresovaných organizácií

List je spoločným stanoviskom šiestich signatárskych organizácií:

• DIGITALEUROPE, ktorá zastupuje európsky digitálny a technologický sektor,
• združenie producentov, spracovateľov a recyklátorov neželezných kovov European Metals,
• systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov European Recycling Platform,
• FEAD – European Waste Management Association,
• americko-globálna technologická asociácia Information Technology Industry Council
  
• združenie recyklačného priemyslu Recycling Europe.

Stanovisko na svojom webe publikovala organizácia DIGITALEUROPE, ktorá ho zaradila medzi spoločné listy. Na stránke je dostupné aj úplné sedemstranové znenie dokumentu. Samotné PDF má skôr podobu spoločného pozičného dokumentu ako klasického listu adresovaného konkrétnej osobe.

Od roku 2027 sa má režim zmeniť

Právnym základom cezhraničnej prepravy odpadu je nové nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1157 o preprave odpadu. Nariadenie nadobudlo účinnosť 20. mája 2024 a väčšina jeho ustanovení sa začala uplatňovať 21. mája 2026.

Pravidlá pre elektroodpad ovplyvnila aj zmena Bazilejského dohovoru. Jeho zmluvné strany rozhodli, že režimu kontroly cezhraničnej prepravy bude podliehať nielen nebezpečný, ale aj elektroodpad bez nebezpečných vlastností.

EÚ tieto zmeny premietla do delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2024/3230, ktoré upravilo prílohy nového nariadenia o preprave odpadu. Európska úprava zároveň dočasne zachovala možnosť prepravovať vybrané prúdy elektroodpadu bez nebezpečných vlastností medzi členskými štátmi v režime zeleného zoznamu.Táto možnosť sa má skončiť 1. januára 2027.

Bez ďalšieho zásahu Európskej komisie sa potom na dotknuté zásielky bude vzťahovať postup tzv. predchádzajúceho písomného oznámenia a súhlasu, označovaný skratkou PIC (z angl. Prior Informed Consent, pozn. red.), aj keď pôjde o elektroodpad určený na zhodnotenie medzi dvoma členskými štátmi.

Zelený zoznam neznamená prepravu bez kontroly

Pri odpade zo zeleného zoznamu sa uplatňujú všeobecné informačné požiadavky podľa článku 18 nariadenia o preprave odpadu. Zásielku musia sprevádzať informácie o pôvode, množstve, osobe zabezpečujúcej prepravu, príjemcovi, zariadení a plánovanom spôsobe zhodnotenia.

Preprava však nemusí čakať na individuálne predchádzajúce schválenie príslušných orgánov v štáte odoslania, určenia a prípadne tranzitu.

Postup PIC je administratívne náročnejší. Zahŕňa predloženie oznámenia, získanie súhlasu príslušných orgánov a spravidla aj finančnú záruku, ďalšiu dokumentáciu a poplatky. Preprava sa môže začať až po splnení zákonných podmienok a udelení potrebných súhlasov.

Signatári uznávajú, že PIC je odôvodnený pri nebezpečných odpadoch a zásielkach s vyšším environmentálnym rizikom. Jeho plošné uplatnenie na pravidelné zásielky elektroodpadu bez nebezpečných vlastností však považujú za neprimerané.

Vidia rozpor s priemyselnou politikou EÚ

Autori dokumentu nepredstavujú problém iba ako technickú otázku odpadovej legislatívy. Spájajú ho so širšou priemyselnou a surovinovou politikou Európskej únie.

Odkazujú najmä na Dohodu o čistom priemysle, pripravovaný akt o obehovom hospodárstve a nariadenie (EÚ) 2024/1252 o kritických surovinách.

Podľa signatárov vzniká medzi týmito politikami a smerovaním pravidiel prepravy odpadu nesúlad. EÚ chce rozvíjať domáce recyklačné, spracovateľské a repasovacie kapacity, ale súčasne môže skomplikovať pohyb druhotných surovín, od ktorých sú tieto kapacity závislé.

Prísnejší režim by podľa dokumentu spôsobil, že druhotné suroviny sa budú v rámci jednotného trhu presúvať pomalšie, komplikovanejšie a drahšie. To by mohlo oslabiť konkurencieschopnosť európskych podnikov aj odolnosť dodávateľských reťazcov.

Elektroodpadu pribúda, ale veľká časť sa nevyužije

Podľa údajov Eurostatu sa množstvo elektrických a elektronických zariadení uvedených na trh EÚ medzi rokmi 2012 a 2023 zvýšilo o 89 %.

V roku 2023 sa v Únii uviedlo na trh približne 14,4 milióna ton elektrických a elektronických zariadení. Vyzbieralo a spracovalo sa približne 5,2 milióna ton elektroodpadu, z čoho sa 4,8 milióna ton zhodnotilo a približne 4,3 milióna ton zrecyklovalo alebo pripravilo na opätovné použitie.

Dokument pridáva aj globálny kontext. Podľa správy Global E-waste Monitor 2024 vzniklo vo svete v roku 2022 približne 62 miliónov ton elektroodpadu. Zdokumentovane sa vyzbieralo a zrecyklovalo iba 22,3 % z tohto množstva.

Nevyužitá hodnota prírodných zdrojov obsiahnutých v nespracovanom elektroodpade mala podľa správy dosahovať približne 62 miliárd amerických dolárov.

Špecializované zariadenia potrebujú materiál z viacerých krajín

Signatári zdôrazňujú, že problémom nie je iba množstvo vyzbieraného elektroodpadu. Materiál sa po zbere musí dostať do zariadenia, ktoré ho dokáže najvhodnejšie spracovať a získať z neho čo najväčšiu hodnotu.

Špecializované kapacity na recykláciu, repasovanie a opätovnú výrobu nie sú rovnomerne rozmiestnené vo všetkých členských štátoch. Mnohé zariadenia preto fungujú na európskej, nie iba národnej úrovni. Aby boli ekonomicky životaschopné, potrebujú dostatočné objemy vstupného materiálu z viacerých krajín.

Obmedzenie cezhraničných tokov by podľa dokumentu roztrieštilo jednotný trh s druhotnými surovinami, znížilo využitie špecializovaných kapacít a obmedzilo úspory z rozsahu pri pokročilejších recyklačných technológiách.

Podľa odhadu odvetvia uvedeného v dokumente sa dnes približne 75 % komponentov elektroodpadu prepravovaných do špecializovaných recyklačných zariadení presúva v režime zeleného zoznamu. Nejde o oficiálnu štatistiku Európskej komisie, ale o údaj signatárov.

Autori stanoviska zároveň tvrdia, že nebezpečné súčasti sa pred prepravou odstraňujú v rámci povinnej dekontaminácie podľa smernice 2012/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení. Po odstránení nebezpečných častí podľa nich dotknuté frakcie nepredstavujú riziká spojené s nebezpečnými odpadmi.

Elektroodpad označujú za mestskú baňu

Elektroodpad obsahuje meď, zlato, striebro, platinové kovy aj niektoré prvky vzácnych zemín. Tieto suroviny sa využívajú v elektronike, batériách, polovodičoch, energetických technológiách, digitálnej infraštruktúre aj obrannom priemysle.

Signatári preto elektroodpad označujú za jeden z najbezprostrednejšie dostupných a rozšíriteľných zdrojov kritických surovín v Európe – za takzvanú mestskú, resp. urbánnu baňu (urban mines).

Svoju požiadavku spájajú s nariadením o kritických surovinách. EÚ si v ňom stanovila referenčný cieľ, aby do roku 2030 jej recyklačné kapacity dokázali pokryť najmenej 25 % ročnej spotreby strategických surovín. Zároveň by z jednej tretej krajiny nemalo pochádzať viac než 65 % ročnej spotreby konkrétnej strategickej suroviny v príslušnej fáze spracovania.

Tieto ciele podľa stanoviska nebude možné dosahovať, ak sa bude druhotná surovina k európskym spracovateľom presúvať pomalšie a s vyššími nákladmi.

Prísnejší režim by nezvýhodnil spracovanie v EÚ

Signatári upozorňujú aj na vzťah medzi vnútorným trhom a vývozom odpadu. Cezhraničná preprava elektroodpadu a jeho frakcií mimo EÚ už podlieha oznamovaciemu režimu.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.