http://www.ifat.de/
RECOBAL

Kto klame? Je to Recyklačný fond, ktorý od začiatku zavádza verejnosť

Tlačová správa výrobcov a dovozcov tovarov, z ktorých vznikajú odpady z obalov.

Kto klame? Je to Recyklačný fond, ktorý od začiatku zavádza verejnosť

Kto klame? Je to Recyklačný fond, ktorý od začiatku zavádza verejnosť

Výrobcovia a dovozcovia sa ostro ohradzujú proti tvrdeniam Recyklačného fondu, podľa ktorých sa obohacujú o recyklačné poplatky, ktoré „patria“ fondu. Výrobcovia a dovozcovia sú firmy, ktoré už pri samom začiatku výrobku zápasia s každodennou podnikateľskou realitou a je ich záujmom, aby do cien svojich výrobkov zahŕňali výlučne reálne náklady. Medzi takéto náklady patria aj náklady súvisiace so zabezpečením zberu a zhodnotenia odpadov z obalov, v opačnom prípade by sa stali ich výrobky nepredajné.

To však nie je možné povedať o Recyklačnom fonde, ktorý ako neštátny účelový fond (jeho príjmy nie sú príjmami štátneho rozpočtu ani inej štátnej inštitúcie) zhŕňa každoročne vyše polmiliardové príjmy bez akejkoľvek možnosti kontroly efektívnosti a transparentnosti ich využitia zo strany Najvyššieho kontrolného úradu. Oprávnenosť výšky nákladov a teda cien výrobkov každodenne preveruje trh a samotní spotrebitelia a preto výrobcovia a dovozcovia trvajú na svojich výrokoch, že duplicitné zavedenie poplatkov do Recyklačného fondu bude mať dopad na ich konkurencieschopnosť  a v konečnom dôsledku na spotrebiteľov.

Výrobcovia a dovozcovia zabalených výrobkov zverejnili otvorený list, prostredníctvom ktorého vyzvali poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby nepodporili iniciatívu Recyklačného fondu zaviesť nové recyklačné poplatky za obaly. Výrobcovia a dovozcovia tvrdia, že v priemere príde k zvýšeniu recyklačných poplatkov o 1000% (najmenej pri sklených obaloch o 210%, najviac pri viacvrstvových kombinovaných obaloch, v ktorých je balené napr. mlieko o 3564%).

Recyklačný fond sa snaží  zahmliť finančný dopad svojho pozmeňujúceho návrhu rôznymi zjednodušenými výpočtami, aby presvedčil o „neškodnosti“ svojho zámeru. Pritom sa zámerne vyhýba podstate problému, ktorý prinášajú jeho nové požiadavky:

1. Zavedenie duplicitného spoplatňovania obalov z dôvodu zberu a recyklácie odpadov. Spotrebiteľ  v cene výrobku bude musieť zaplatiť nielen náklady na vyzbieranie a recykláciu obalov, ale aj poplatok do Recyklačného fondu, ktorý je mnohonásobne vyšší ako sú reálne náklady na zber a zhodnotenie odpadov. Pritom je každému jasné, že žiadny obal sa nedá vyzbierať a zrecyklovať dvakrát.

2. Firmy dovážajúce výrobky na Slovensko budú  znevýhodnené, pretože budú musieť počas roka nielen plniť limity v zmysle zákona o obaloch, ale zároveň platiť do Recyklačného fondu, čím pre nich počas roka vznikne dvojitá finančná záťaž, čo bude mať pre nich katastrofálne dôsledky z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov.

3. Ceny výrobkov slovenských výrobcov, ktorí balia slovenské výrobky do prázdnych obalov, sa zvýšia oproti cenám dovážaných tovarov, pretože budú v sebe zahrňovať duplicitné náklady na zber a zhodnocovanie.

 Recyklačný fond tvrdí, že sa „strácajú“ peniaze, lebo sa plnia „len“ limity na obaly. Limity predsa stanovuje EU na celom svojom území, nie je to výmysel slovenských výrobcov a dovozcov. EU pritom vychádza z reálnej praxe (ktorá však Recyklačnému fondu chýba), že nikdy nie je možné splniť 100% limit zberu a zhodnotenia odpadov z obalov. To by firmy v celej Európe každoročne  platili pokuty za nedosiahnutie utopistického cieľa.  Treba však zdôrazniť, že európske limity sú minimálne a každý kolektívny systém sa ich snaží splniť v omnoho vyššej miere. Nepochopenie princípu plnenia limitov dokazuje Recyklačný fond aj tvrdením o „strácaní“ sa peňazí. Všetky finančné prostriedky, ktoré výrobcovia a dovozcovia zaplatia, sa využívajú na zabezpečenie zberu odpadov, ich zhodnotenia, projektov na obciach, na osvetu a vzdelávanie obyvateľov v separovaní – to znamená, že všetky prostriedky slúžia jedinému cieľu, aby sa čo najviac a najefektívnejšie rozvíjal a realizoval separovaný zber a dosiahli sa limity v čo najvyššej miere.

Položme však zrkadlo pred Recyklačný fond. Jeho úloha v tejto oblasti je už dávno skončená. Dokazuje to aj jeho „archaicky“ formulovaná úloha  v § 55 zákona o odpadoch „sústreďovať peňažné prostriedky“ bez stanovenia akýchkoľvek kritérií na vyhodnotenie jeho „úloh a úspechov“. Na rozdiel od kolektívnych systémov nemá tento neštátny fond ani tie minimálne limity na realizáciu zberu a zhodnotenia odpadov, ktoré sám napáda. Absencia akýchkoľvek exaktných cieľov spôsobila, že Recyklačný fond namiesto zreálnenia svojich oprávnených príjmov a výdajov na skutočný zber a podporu recyklácie , dosiahol za 8 rokov svojej existencie stav na svojich  bankových účtoch až 1,243 mld.  Sk (Výročná správa RF 2008)! Heslo „Radšej nechať zarobiť súkromné banky ako podporiť obce a recyklátorov“ dokazuje aj fakt, že prijaté úroky z uložených vkladov  dosiahli za rok 2008  až 63,58 mil. Sk (každoročne kumulatívne narastajú). Pre kolektívne systémy  to znamená ich celoročné rozpočty, ktoré by mohli investovať do systému separácie a recyklácie. Ako je možné, že fond, ktorý má podporovať rozvoj separovaného zberu a recyklácie dosiahol kumulatívny zisk k 31. 12. 2008 až 94 mil. Sk? Načo sú fondu ďalšie finančné prostriedky na úkor spotrebiteľov, ak nedokáže efektívne použiť ani tie zdroje, ktoré má k dispozícii a „živí“ nimi banky namiesto reálnej podpory zberu?

Zosumarizujme nepravdy Recyklačného fondu, ktorými verejnosť zavádza od začiatku svojej legislatívnej kampane:

1. Recyklačný fond zavádzal verejnosť i zákonodarcov, keď  pod pozmeňovací návrh k zákonu o odpadoch podpísali  Asociáciu zamestnávateľských zväzov a združení, ktorá sa od tejto iniciatívy verejne dištancovala.

2. Recyklačný fond zavádza verejnosť, keď  ako reakciu na otvorený list výrobcov a dovozcov, vytvoril Memorandum Správnej a Dozornej rady Recyklačného fondu, pod ktoré podpísali osoby, ktoré sa na predmetnom zasadnutí ani nezúčastnili. V každom prípade všetkým členom Správnej a Dozornej rady plynú nemalé výhody z ich pôsobenia a preto je otázne, do akej miery sú tí „skutočne podpísaní“ nezaujatí a nechránia len vidinu svojich ďalších príjmov.

3. Recyklačný fond zavádza verejnosť  aj v odôvodnení svojho pozmeňovacieho návrhu. Podľa Recyklačného fondu by mali jeho zvýšené príjmy pomôcť obciam v ich separovaní. Ako je teda možné, že jediný garantovaný príjem pre obce z Recyklačného fondu tzv. obligatórny príspevok uvedený v § 64 ods. 1 pozmenili tak, že tento nárok budú mať namiesto obcí recyklátori resp. zariadenia na zhodnocovanie? A za týmto účelom (podľa pozmeňovacieho návrhu) je Recyklačný fond povinný uzatvoriť s týmito subjektmi zmluvu! Zámerne vypustili z požiadaviek na preukazovanie recyklácie  preukazovanie materiálového toku – t.j. pôvodcu odpadu, čím umožnia vyplácať dotácie z Recyklačného fondu aj za dovezený odpad zo zahraničia. A to bez toho, že slovenská obec alebo mesto uvidí čo len cent z týchto peňazí. Naozaj sa chceme stať odpadovou skládkou celej Európy a ešte na to aj finančne prispieť?

Akú má teda iniciatíva Recyklačného fondu dôveryhodnosť, keď jej skutočným  cieľom je  bezodne zvýšiť príjmy fondu a ktorá zároveň zabráni samosprávam prístup k týmto peniazom?

Kto je potom v tejto kauze dôveryhodný?

Kontaktná osoba:

Mgr. Miroslav Jurkovič – výkonný riaditeľ SLICPEN, Mobil: 0911 333 010, jurkovic@slicpen.sk


UPOZORNENIE: Tento text je tlačová správa. Prehľad tlačových správ je služba Odpady-Portal.sk, ktorá sprostredkúva tlačový servis médií. Stanoviská sa môžu, ale nemusia líšiť od názorov spravodajského portálu Odpady-Portal.sk.



Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.



Mohlo by vás zaujímať

Do Recyklačného fondu treba platiť aj za druhý štvrťrok

Do Recyklačného fondu treba platiť aj za druhý štvrťrok

Nový zákon o odpadoch vytvára priestor na nejasnosti vo výklade, či majú výrobcovia a dovozcovia komodít spadajúcich pod pôsobnosť Recyklačného fondu platiť príspevok aj za druhý kvartál.

Ministerstvo ešte nemá plán legislatívnych úloh na tento rok

Ministerstvo ešte nemá plán legislatívnych úloh na tento rok

Ministerstvo životného prostredia pripravovalo každoročne Plán legislatívnych úloh ministerstva životného prostredia na najbližší rok. Aktuálny plán zatiaľ nie je predložený.

Ministerstvo zrušilo súťaž na ISOH

Ministerstvo zrušilo súťaž na ISOH

Ministerstvo životného prostredia zrušilo súťaž na Informačný systém odpadového hospodárstva.