http://www.naturpack.sk
INISOFT

Novela zákona o odpadoch: Rozprava v NR SR

Prinášame Vám výťah najzaujímavejších vystúpení poslancov NR SR v rozprave k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch. Rozprava zaznela dňa 30.6.2009.

Novela zákona o odpadoch: Rozprava v NR SR

V. Turský, minister životného prostredia SR (SNS)

Hlavným dôvodom pre vypracovanie návrhu zákona je potrebná transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a Rady o batériách a akumulátoroch a o použitých batériách a akumulátoroch. Návrh zákona reaguje na potrebu zabezpečenia dôslednej transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady o odpade s elektrických a elektronických zariadení a Smernice Európskeho parlamentu a Rady o obmedzení používania určitých nebezpečných látok, elektrických a elektronických zariadeniach v znení zmien a doplnkov, ktoré neboli dostatočne transponované do národnej legislatívy, na čo Slovenskú republiku upozornila Komisia Európskych spoločenstiev.“

T. Lebocký, poslanec (SMER-SD)

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený zaujali k nemu súhlasné stanovisko a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.“

I. Štefanec, poslanec (SDKÚ-DS)

Tento návrh zákona považujem za zlý jednak z formálnej ale aj z obsahovej stránky. Z formálnej stránky aj preto, že najpodstatnejšie zmeny zákona doň vnášali poslanci vo výbore omnoho dôležitejšie zmeny než, ktoré prišli cez vládu a týmto spôsobom obišli pripomienkovací proces, týmto spôsobom ignorovali aj platné pravidlá napríklad Tripartity a k takto dôležitým zmenám sa nemohli vyjadriť ani spoločenské organizácie ani sociálni partneri. Tento návrh zákona považujem aj za zlý aj z obsahového hľadiska práve preto, pretože zvyšuje ceny, pretože vyháňa prácu zo Slovenska a výsledkom tohto zákona bude, že bude aj ešte väčšia diera v štátnej kase. Vláda bojuje proti kríze vyššími cenami. Taký je výsledok tohto návrhu. V čase krízy som si istý, že pre zamestnanosť by sme mali práve robiť všetko, aby sme mali nižšie ceny, aby sme mali nižšie poplatky a práve lepšie podnikateľské prostredie. Ide teda o to, aby sme zabránili plytvaniu, aby sme nerobili také zákony ako sme napríklad schválili v tejto snemovni, ktoré zakazujú zľavy a tým pádom zvyšujú naše ceny v obchodoch, aby sme nezvyšovali poplatky do nezmyselného Recyklačného fondu ako navrhuje táto novela zákona, ale ide o tom, aby sme práve šetrili vo verejných financiách, aby sme podporovali zdravú konkurenciu a aby sme takéto návrhy ako tento zákon odmietli.“

Dopady takto schváleného zákona by sa prejavili tak, že ceny potravín by stúpli o 10 %. To hovoria zamestnávatelia v potravinárskom priemysle. Zamestnávatelia v priemysle elektrospotrebičov hovoria dokonca o 10 až 20 % nárastoch. O náraste ceny za jeden výrobok od 50 do 100 eur. Podstatné, prečo tieto nárasty by mohli byť spôsobené je fakt, že niektoré poplatky sa zvyšujú až päť násobne. Čo je ale najzarážajúcejšie tak nielenže sa zvyšujú poplatky, ale poplatky do recyklačného fondu sa idú do miesta, do inštitútu, ktorý nemá žiadnu, ale vôbec žiadnu zodpovednosť za plnenie limitov recyklácie. Tá zostáva na pleciach výrobcov, na pleciach zamestnávateľov. Recyklačný fond je svetový unikát. Neexistuje nikde na svete a (ako som spomínal) nemá žiadnu zodpovednosť a dokonca funguje tak, že ho financujú len tí poriadni podnikatelia, ktorí dodržujú zákon, ale fond ako taký nemá žiadnu právomoc zabezpečiť, aby mu platili aj tí podnikatelia, ktorí nechcú. Čiže je veľká, je veľké množstvo neplatičov, veľké množstvo neplatiacich subjektov, ktoré parazitujú na tomto systéme, ktorý financujú tí, ktorí sú poriadni. Bohužiaľ, peniaze ľudí z takto zvýšených cien skončia len vo vreckách lobistov. Takýto zákon nepomôže ani životnému prostrediu, pomôže len určitej lobistickej skupine.“

J. Čech, poslanec (SMER-SD)

Čo sa týka Recyklačného fondu, neviem, či viete o tom, ale za koho vlády bol tento fond zriadený v tejto podobe v akej funguje dodnes? Takže tie vyjadrenia na adresu Recyklačného fondu smerujte do vlastných radov. Myslím si, že to bolo schválne za vlády pána Mikuláša Dzurindu.“

I. Štefanec, poslanec (SDKÚ-DS)

Recyklačný fond bol za minulej vlády založený a môj názor na Recyklačný fond sa nezmenil. Bol taký istý za minulej vlády ako za súčasnej. Recyklačný fond je chorý prvok na slovenskej scéne, Recyklačný fond treba zrušiť. Recyklačný fond je svetový unikát.

Ak schválite návrh zákona taký ako je predložený z výborov tak ceny potravín pôjdu o 10 % hore na Slovensku. Investori nebudú toľko investovať, ľudia budú mať menej práce a bude ešte väčšia diera v štátnej kase. To sú všetko fakty, to je všetko realita. Som hlboko presvedčený, že tento zákon je škodlivý aj obsahom, aj formou a považujem za škandál, že tento zákon neprešiel v tripartite v takejto forme.“

Pokiaľ by ste doňho nerobili poslanecké návrhy tak my by sme ten zákon podporili. Ale ten zákon tak ako je postavený s tými lobistickými návrhmi, ktoré prešli cez výbor tak sú doslova pre našich zamestnávateľov likvidačné, pre našich občanov škodlivé. Ďakujem.“

J. Tkáčová, poslankyňa (SDKÚ-DS)

Ešte sa mi v mojej poslaneckej práci hádam nestalo, aby som pri hlasovaniach vo výbore alebo v pléne cítila taký silný lobistický nátlak ako je to v prípade návrhu zákona o odpadoch.

Po skončení pripomienkového konania a po predložení návrhu zákona do Národnej rady sa tu zrazu vyrojilo nespočetné množstvo všelijakých pozmeňujúcich návrhov obsahujúcich čo najširšiu škálu rôznych záujmov. Ale tou najzávažnejšou zmenou je snaha napumpovať peniaze do Recyklačného fondu. Tento fond rozdeľuje veľké peniaze, ale v podstate nenesie zodpovednosť za výsledný stav v zbere, triedení a recyklovaní odpadu. ZMOS si robí nádeje, že sa mu z tohto nárastu podarí profitovať a vyrieši si rastúce problémy so zberom a separovaním odpadu, o ktorých my veľmi dobre vieme. Ja, ale osobne, neverím, že sa im do podarí, mám dokonca obavy, že im zostanú oči len pre plač. Takto navrhovaná zmena iba finančne podporí vybraných konečných adresátov, ktorí sú kamaráti s Recyklačným fondom. Veľmi trefne to vystihol v poslednom Trende publicista Dominik Orfánus, dovolím si tu jeho vetu jednu zacitovať: Takéto hry o mecenáša ekológie na Slovensku udržujú nezdravý trh s odpadom. V čom ja vidím najväčší problém vo fungovaní Recyklačného fondu je v tom, že všade, kde sa prerozdeľujú cudzie peniaze dochádza k plytvaniu a ku korupcii. Napríklad v prípade agrodotácií odhaduje OECD, že cestou od daňových poplatníkov ku konečným adresátom sa vsiakne, vstrebe, stratí v systéme až 50 % financií. Ako chceme hovoriť o efektivite takto vynaložených peňazí daňových poplatníkov.“

Ceny likvidovania zbytočne rastú práve začlenením medzičlánku ako je Recyklačný fond. Dotovaním investícií na likvidáciu odpadov sa vytvoril na Slovensku odpadový priemysel, ktorý je momentálne v dôsledku dramatického poklesu cien surovín v kríze a nedokáže likvidovať tak efektívne a lacno ako to vedia napríklad spoločnosti v Maďarsku alebo v Rakúsku. Tak naťahujú ruky späť k svojmu tvorcovi, k Recyklačnému fondu. A riešenie sa v Recyklačnom fonde našlo. Vytiahnuť z nich ďalšie peniaze, vytiahnuť peniaze zo subjektov, ktorých výrobky sa stávajú odpadom po opotrebovaní alebo ktorých výrobky sú do budúceho odpadu zabalené. V konečnom dôsledku to všetko aj tak zaplatia koneční spotrebitelia, ale tí majú dostatok rozumu na to, aby si z ponuky na trhu vybrali tie cenovo prístupnejšie výrobky. A keďže žijeme v rámci vnútorného trhu Európskej únie, nie je žiadny problém, aby si náš zákazník vybral v rámci tohto veľkého trhu. Čo to znamená pre štátny rozpočet? Výpadok z príjmov na dani z pridanej hodnoty. A to nie je len hrozba do budúcna, to už je stav dnes, kedy si naši občania v hraničných oblastiach odchádzajú na kupovať do Maďarska alebo do Poľska k lacnejším susedom.“

Dávam do pozornosť bod číslo 21 spoločnej správy, v ktorom je zakódované zvyšovanie cien potravín a výrobkov dennej spotreby. Hlasovať za tento návrh Recyklačného fondu a ZMOS znamená hlasovať za zdražovanie potravín a tovaru dennej spotreby. Doplatia na to domáci výrobcovia, domáci dovozcovia, ktorých sa prísnejšie platby budú týkať a ktorí sú týmto návrhom diskriminovaní. Už vo výbore sme upozorňovali na hroziace žaloby, na ktoré tieto subjekty dotknuté nerovnakým prístupom, majú v zmysle všeobecných ustanovení európskeho práva nárok a pýtam sa vás, kto zaplatí tieto súdne spory? No predsa občania Slovenskej republiky.“

Odhlasujme iba to, čo predložila vláda. Ja za to zdvihnem prvá ruku. Všetky ostatné návrhy, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe nech idú do riadneho pripomienkového konania, k novému zákonu o odpadoch, ktorý sa pripravuje. Pán minister mi to iste potvrdí. Nech sa stanú súčasťou verejnej diskusie, v ktorej by sme si mali odpovedať na niektoré otázky, ktoré tu visia vo vzduchu a na ktoré odpovedané nebolo. Či má občan platiť za likvidáciu dvakrát. Prvýkrát v obligatórnom poplatku za likvidáciu komunálneho odpadu a druhýkrát v každom výrobku. Ľudí nezaujíma neschopnosť úradov alebo samosprávy zorganizovať a dobre zaplatiť spratanie smetia. Celý dnešný systém je prešpekulovaný, drahý a neúčinný.“

Odpovedajme si na otázku, či je vydávanie potvrdenia k recyklácii a spracovanie odpadu, s ktorými existuje čulý čierny trh, tou správnou formou kontroly obehu odpadu. Povedzme si, či je existencia Recyklačného fondu v prospech zberu, triedenia a likvidácie odpadu, alebo ho zbytočne predražuje. Povedzme si, odpoveď na otázku, či nie je alibizmom hodiť celú zodpovednosť za odpad na plecia samosprávy, vrátane jej fungovania. Ale tou základnou a legitímnou otázkou, na ktorú by sme si mali odpovedať úplne na začiatku je, či chceme lacné výrobky a špinavé ulice alebo sme si ochotní za čisté životné prostredie priplatiť. Nazvala by som to takou odpadkovou solidaritou.“

Cítim sa pred týmto hlasovaním pod tlakom a tento tlak odmietam, preto zo spoločnej správy nepodporím ani jeden pozmeňujúci návrh. Pán spravodajca, navrhujem v rámci procedúry vyňať na osobitné hlasovanie bod 21. Myslím, že už kolega Štefanec ho vyňal a hlasovať o ňom samostatne, pretože tento bod je najviac škodlivý. Tento bod znamená zdražovanie a hlavne neprešiel riadnym pripomienkovým konaním.“

Pán spravodajca, ešte vás poprosím na úvod hlasovania, hlasovať o mojom návrhu, aby sa návrh zákona vrátil predkladateľovi na dopracovanie. Ak tento návrh v hlasovaní neprejde, budem odporúčať kolegom v poslaneckom klube SDKÚ-DS, aby návrh zákona nepodporili ako celok. Ďakujem vám kolegovia a kolegyne.

L. Miklós, poslanec (SMK)

Súhlasím s mojimi predrečníkmi vo všetkých tých bodoch, keď hovorili o procesných problémoch okolo tohto zákona. Ja tak isto cítim určitý tlak a necítim sa úplne komfortne pri akým spôsobom sa tento zákon postupne prerokovával, ako pribúdali pro a kontra návrhy na tie isté paragrafy, akým spôsobom sa vysvetľovali tieto jednotlivé paragrafy. Samozrejme jednotliví poslanci boli pod tlakom z najrôznejších stránok. Dovoľte mi ale povedať, že nie celkom súhlasím s tým, čo ste povedali a naozaj je to názor jednej skupiny zainteresovaných do odpadového hospodárstva.“

My nemáme určené, že kto to (odpad – pozn. red.) má zlikvidovať, kto má na to dať peniaze, lebo samo sa to nezlikviduje. A keď nič s tým neurobíme, tak to bude platiť občan. Tak to bude platiť občan. Toto je úplne alfa omega z toho, že sa musí vytvoriť nejaký právno-finančný mechanizmus na to, aby sme túto situáciu riešili.

Životné prostredie nemôžeme úplne nechať na trhový mechanizmus.“ ... „Máme na to x a x príkladov, či sa počnúc od rybolovu až po zabíjanie tuleňov a likvidáciu čistiarenských kalov. Takže s tým musíme počítať.“

Niekoľko základných ideí ako vznikol a ako funguje, teda mal fungovať, Recyklačný fond. Potom budem hovoriť o problémoch. Predovšetkým, predovšetkým bolo treba vytvoriť finančný zdroj na zber a recykláciu, na recykláciu a rozložiť ťarchu na separáciu a recykláciu na rôzne subjekty, pretože pred tým to platilo len obyvateľstvo. To bolo prvé. Druhý veľmi dôležitý moment bol, že sme vytvorili neštátny fond. Síce zo zákona, ale neštátny fond, aby do toho politika nezasahovala, ani minister. ... To, že je tam jeden človek za ministerstvo životného prostredia v 16-člennej rade, v riadiacej rade a jeden v dozornej rade, tak to je skutočne to minimum, čo by predsa len, keď ide o zákon, mal štát zachovať. Ale v zásade fond neriadi politika, ale riadi politika jednotlivých sektorov, práve tých, ktorí platia do Recyklačného fondu. Sú tam zástupcovia jednotlivých sektorov. Keď si vybrali zlých zástupcov – a dnes tu odznelo, to nebude z mojich úst, že sú korumpovaní – tak prosím. To je ich maslo na hlave. Treba do toho ísť, keď je to naozaj tak. Sú aj orgány činné v trestnom konaní, ktorými to treba riešiť.“

Ja som sa niekoľkokrát vyjadril, že ja by som bol najradšej, keby recyklačný fond mal prázdnu kasu, aby tam bolo nula korún. Prečo? Lebo tak bol postavený zákon o Recyklačnom fonde, že ten, kto si sám vyseparuje a zrecykluje svoj odpad, tak nemusí zaplatiť do Recyklačného fondu a platí len za to, čo nerecykluje sám. A keď zistí, že jemu je výhodnejšie zaplatiť do Recyklačného fondu, z ktorého pôjdu nejaké projekty a idú peniaze na separovaný zber do obcí a on zaplatí len za toľko, koľko nevládze spraviť. Toto je mimoriadne dôležitý moment.“

Ja by som bol najšťastnejší naozaj, keby každý výrobca, dovozca si všetko, o všetko postaral sám, nenechal nič na obyvateľstvo a platil a do Recyklačného fondu by platil nula korún.“

Recyklačný fond nefunguje a postupne sa okrem tých ideí, recyklácie, separácie a recyklácie vytvoril celý rad všelijakých problémov. To čo ste spomenuli s potvrdenkami, čo ja neznášam, ja o tom ani nechcem rozprávať, že akým spôsobom kto švindľuje s potvrdenkami, lebo to nie je ani o živote.“

A Recyklačný fond bol práve preto takto vytvorený ako bol, veď to nie je by som povedal, že nejaký imaginárny poplatok, to, tie čísla boli vypočítané tak, boli tam jednotlivé sektory, aby bolo teoreticky dosť peňazí na likvidáciu 100% odpadov, nie na plnenie (limitov – pozn. red.) Európskej únie.“

Našim cieľom nie je plniť úlohy Európskej únie, našim cieľom je likvidovať odpady v našej republike a postarať sa o odpady a tak, aby to neniesol na chrbte len obyvateľstvo.“

Poplatky do Recyklačného fondu jednoducho idú zo zisku. Nie zo straty, ale zo zisku.“

Aký je podiel recyklačného poplatku na cene: to nikde nie je predpísané a nikto to ani nevie presne. Ja som aj ochotný veriť, že je to 16%, alebo že je to 20% z ceny, no ale v niektorých prípadoch, napríklad v obaloch potravín. Však to sú halierové množstvá, ja som presvedčený, že v niektorých prípadoch to zvýšenie nie je väčšie ako rozdiel medzi Lidlom a Billou, ten rozdiel poplatku.“

Teraz ale musím povedať inú vec. Napríklad elektroodpady, to je úplne iná kategória, to sú veľké veci, to sa nedá pozbierať, to sa nerozsype, takže tam by som ináč pristupoval. Ako u k obyčajných tetrapakov, ktoré ten občan nevie čo s ním a jednoducho proste musí sa zabezpečiť kolektívnymi systémami zberu, alebo systémami zberu čo organizujú obce.“

Čiže toto sú také veci, ktoré naozaj, naozaj asi nie je možné vždycky nechať len na trh. Takže, priatelia, ja by som len to chcel povedať, v žiadnom prípade som nechcel povedať, že nie je žiaden problém okolo recyklačného fondu nie je. Ja som len trošku chcel vyrovnať informácie, ktoré možno keby ste vy neboli vystúpili v tomto smere, možno že ja by som vystúpil v tom smere ako vy, že by som naznačil aj tie problémy, ktoré ste vy spomínali, ale treba to vyrovnať.“

J. Tkáčová, poslankyňa (SDKÚ-DS)

Pán kolega, krízou chceme ospravedlňovať to, že podvádzame občana a to čo on vyseparuje zosypeme dokopy? Takto chcem naučiť ľudí citlivo pristupovať k zaobchádzaniu s odpadkami? Toto naučíme naše deti? Potom vám chcem povedať, hovoríte o halierových množstvách, ale to sú halierové množstvá platené každý deň.“

Keď vstupuje na trh neprirodzený inštrument a to je napríklad obchodovanie s emisnými kvótami, potom máme ako výsledok neprirodzené správanie a to je uzatvorenie tejto škandalóznej zmluvy o predaji emisných kvót a to isté je v Recyklačnom fonde, je to neprirodzený prvok, ktorý generuje neprirodzené správanie, to znamená správanie, ktoré vygeneruje korupciu.“

I. Štefanec, poslanec (SDKÚ-DS)

Pán poslanec Miklós, v čom sa nezhodneme, to je existencia Recyklačného fondu, ja pokladám Recyklačný fond za umelý nástroj, za zbytočný nástroj, za priestor pre korupciu a klientelizmus, pretože je to fond, ktorý nemá žiadnu zodpovednosť.“

Recyklačný fond podporil menej než 10% svojich prostriedkov práve mestá a obce, ktoré separujú. Z veľkej väčšiny tieto prostriedky išli na súkromné projekty, súkromné projekty lobistov, ktorí mali tam širšie lakte, to považujem za veľmi nebezpečný jav, preto si myslím, že ten fond je zbytočný a najlepšie by bolo, keby bol zrušený.“

L. Miklós, poslanec (SMK)

Pán Štefanec, skoro ste odhadli, nie 10%, ale 12% ide na obce a preto som povedal, že podporím každý návrh, ktorý bude o tom, že treba zvýšiť podiel peňazí, ktorý ide práve na separovaný zber v obci.“

P. Gabura, poslanec (kandidoval za KDH)

Recyklačný fond nemá zákonnú zodpovednosť. Je to neštátna firma, narába so zákonom schválenými prostriedkami a nemá zákonnú zodpovednosť.“

Prihováram sa za to, aby sme na najbližšej schôdzi veľmi vážne zaoberali problémom samotného Recyklačného fondu. Lebo je to problém. Zbytočne vytvárame medzičlánok kade pretekajú peniaze, ktoré by mohli tiecť priamo a mohli by tiecť adresne.“

S. Janiš, poslanec (SDKÚ-DS)

Zhodneme sa na tom, že Recyklačný fond je chorý prvok a treba ho zrušiť čím skôr, tým lepšie. A už dnes je neskoro, alebo včera už je neskoro. V celom zákone nemá recyklačný fond žiadne povinnosti a jedinou úlohou je prerozdeliť peniaze ktoré podľa zákona dá, podľa pravidiel vlastných. Nikomu sa nezodpovedá, keď si pozriete jeho výročné správy, tak zistíte, že v roku 2008 rozdelil 796 miliónov korún na 72 projektov pre privátne firmy. Išlo 617 miliónov. Obciam dal 111 miliónov a na likvidáciu vozidiel 68 miliónov. Zo správy sa nedozviete, ktoré firmy sa neustále točia v recyklačnom fonde, ktoré to dostávajú. Zo správy sa nedozviete ktoré obce dostali, ktoré požiadali a ktoré dostali. Toto sa zo správy nedozviete. Zo správy sa dozviete, že príspevky do Recyklačného fondu klesli medziročne o 36 miliónov korún oproti roku 2007 a 2008 a dozviete sa to, že správne náklady fondu sú priamo závislé od príspevkov do fondu a dozvieme sa aj to, že v roku 2008 napriek tomu, že príspevku do fondu boli nižšie, správne náklady fondu stúpli v osobných nákladoch o 5 miliónov korún. Kladiem si otázku, že v čom sa zmení dnešná situácia na poly zberu likvidácie napríklad elektroodpadu? Ak prejde tento pozmeňovák. Zruší sa systém súčasnej likvidácie elektroodpadu? Nezruší. Jedine čo je, že občania si priplatia za do Recyklačného fondu a Recyklačný fond bude naďalej svojim spôsobom na základe svojich pravidiel bez kontroly Národnej rady, bez kontroly vlády, bez kontroly NKÚ rozdeľovať ťažké stovky miliónov korún dookola, pravdepodobne nejakým firmám, ktoré keď zverejnia za roky dozadu, tak možno budeme všetci prekvapení, ako sa tie peniažky točia. Pokiaľ nedostane sa , keď ho nezrušíme a nedostane sa pod našu kontrolu, ani cent.“

Celú rozpravu v plnom znení si môžete prečítať a vypočuť na internetovej stránke NR SR tu.
[15.7.2009, rak]

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.



Mohlo by vás zaujímať

Obalovú šikanu firiem možno riešiť. Stačí preniesť zodpovednosť na pôvodných výrobcov

Obalovú šikanu firiem možno riešiť. Stačí preniesť zodpovednosť na pôvodných výrobcov

Štát kladie na firmy alebo živnostníkov, ktorí balia čokoľvek do obalov, veľa povinností zo zákona o odpadoch. Celkom zbytočne, tvrdí Tomáš Schabjuk.

Svitá na lepšie časy pre výrobu alternatívnych palív?

Svitá na lepšie časy pre výrobu alternatívnych palív?

Odporúčania Európskej komisie pre Slovensko treba brať vážne. Článok vyšiel v mesačníku Odpadové hospodárstvo, 2016/09.

Vypĺňanie vyťažených priestorov vs Súdny dvor EÚ

Vypĺňanie vyťažených priestorov vs Súdny dvor EÚ

Súdny dvor EÚ vydal rozsudok týkajúci sa vypĺňania vyťažených priestorov z pohľadu zneškodňovania a zhodnocovania odpadov. Článok vyšiel v septembrovom vydaní mesačníka Odpadové hospodárstvo 2016/09.