Európsky súdny dvor: nakladanie s odpadmi treba obstarávať

Tento článok vznikol v spolupráci so spoločnosťou NH Hager Niederhuber Advokáti, zaoberajúcou sa právom odpadového hospodárstva a životného prostredia.

V rozsudku z 21.1.2010 vo veci C17/09 Európska komisia proti Nemecku Európsky súdny dvor (ďalej ESD) objasnil, že aj v oblasti odpadového obstarávania platí bez obmedzení povinnosť dodržiavať postupy verejného obstarávania. Uchádzač, ktorý sa z akéhokoľvek dôvodov neuplatnil svoje práva v rámci vnútroštátneho mechanizmu námietok a opravných prostriedkov, má vždy ešte možnosť obrátiť sa na Európsku komisiu.

nemalo viesť k neefektívnemu a ekologicky nevýhodnému využitiu kapacít na likvidáciu odpadu.

Nemecko tiež tvrdilo, že sťažnosť, na základe ktorej komisia zakročila, bola podaná až desať rokov od začiatku platnosti spornej zmluvy, hoci sťažovateľ o tejto zmluve a vadách pri jej uzatvorení vedel už dlho a vedome upustil od vnútroštátneho konania o preskúmaní zmluvy. Ak by takýto postup mal úspech, bolo by možné vnútroštátne mechanizmy námietok a opravných prostriedkov, ktoré majú slúžiť na zabezpečenie právnej istoty, obchádzať a tým zmariť legitímne potreby účastníkov.

Výrok ESD

Právo odpadového hospodárstva a právo verejného obstarávania nie sú v protiklade. Námietka, že zákon o verejnom obstarávaní je v rozpore s niektorými zásadami právnych predpisov o odpadoch, preto nemôže uspieť.

Zadanie zákazky na poskytovanie služieb likvidácie biologického a rastlinného odpadu bez uskutočnenia verejného obstarávania na celoeurópskej úrovni je v rozpore s právom verejného obstarávania.

Nesprávne je tvrdenie, že medzi právom verejného obstarávania a právom odpadového hospodárstva je napätie a že použitie verejného obstarávania by nemalo viesť k neefektívnemu a ekologicky nevýhodnému využitiu kapacít na likvidáciu odpadu.

Ako v rozsudku z 9. júla 1992, Komisia/Belgicko (C?2/90, Zb. 1992, I?4431, bod 34) skonštatoval ESD, charakter odpadov a zásada, že poškodzovaniu životného prostredia treba podľa možnosti predchádzať už od zdroja, síce znamenajú, že je vecou každého regiónu, obce alebo iného územného celku, prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie prijatia, spracovania a likvidácie vlastných odpadov, aby sa dali podľa možnosti likvidovať v blízkosti miesta ich pôvodu, nech sa čo najviac obmedzí cezhraničná preprava odpadov.

Napriek tomu nemôžu takéto úvahy zbaviť Nemecko záväzku, ktorý mu vyplýva zo smernice. Smernica ako taká totiž nebráni verejným obstarávateľom, aby uzatvorili zmluvu s uchádzačom, ktorý je schopný likvidovať odpady v blízkosti miesta ich pôvodu. Stanovenie primeraných prekluzívnych lehôt na podávanie opravných prostriedkov v zásade postačuje na splnenie príkazu efektívnosti, ktorý vyplýva zo smernice, nakoľko je aplikáciou základného princípu právnej istoty (rozsudok z 12. decembra 2002, Universale-Bau a. i., C?470/99, Zb. 2002, I?11617, bod 76).

Smerniciam o postupoch verejného obstarávania pritom neodporuje vnútroštátna úprava, podľa ktorej musí byť návrh na preskúmanie rozhodnutia verejného obstarávateľa podaný v určitej lehote, pričom všetky vady verejného obstarávania, na ktoré návrh poukazuje, musia byť napadnuté v priebehu tejto prekluzívnej lehoty. Napriek tomu však má neúspešný uchádzač možnosť obísť lehoty predpokladané vo vnútroštátnych prieskumných konaniach tým, že sa na Európsku komisiu obráti so sťažnosťou zameranou na podanie žaloby podľa článku 226 ZES (rozsudok z 15. októbra 2009, Komisia/Nemecko, bod 38).

SÚVISIACE ČLÁNKY