http://www.naturpack.sk
INISOFT

Skládkovanie odpadov, I. časť. Mýty a fakty

Možnosť skládkovať odpady je často považovaná za hlavnú príčinu toho, že podiel recyklácie a zhodnocovania odpadov rastie veľmi pomaly. Mnohí politici, laická, ale i odborná verejnosť považuje zákaz skládkovania odpadov za najdôležitejšie opatrenie, v dôsledku ktorého budú zrazu všetci recyklovať až po úroveň zero waste a problémy s odpadom bude mať Slovensko na veky vyriešené.

Skládkovanie odpadov, I. časť. Mýty a fakty

Dreamstime.com

  • Publicistika
  • 04.11.2012
  • Ing. Marek Hrabčák, Geosofting Prešov

Tak jednoducho to však nefunguje. Skúsenosti zo zahraničia poukazujú na to, že úroveň odpadového hospodárstva je možné zlepšiť aj inými spôsobmi: najmä skvalitnením infraštruktúry OH, výchovy obyvateľstva a zvýšením konkurencie odpadových firiem.

Ekonomická výkonnosť predpokladom kvality

Zásadným a determinujúcim faktorom pre zlepšenie kvality nakladania s odpadmi sa však javí byť ekonomická vyspelosť krajiny.

Zvyšujúca sa miera neskládkovania odpadov koreluje so zvyšujúcim sa HDP na obyvateľa. Čím bohatšia krajina, tým vyššia úroveň nakladania s odpadmi.

Graf závislosti skládkovania/recyklácie na výške HDP krajiny zostrojený z údajov EUROSTAT-u jednoznačne poukazuje na to, že bez ekonomického „istenia“ sú direktívne určené recyklačné kvóty len nesplniteľnými populistickými frázami.

Toto ekonomické zabezpečenie odpadového hospodárstva priamo vyplýva z hospodárskeho stavu krajiny – buď rastie HDP a krajina si môže dovoliť investovať aj do nadstavby, akou je odpadové hospodárstvo, alebo je krajina „v kríze“ a „ratuje“ svoj deficit a sociálne účty. Na infraštruktúru odpadového hospodárstva potom už nie sú prostriedky.


Čítajte: Čo prináša októbrové vydanie mesačníka Odpadové hospodárstvo?


Ak by bola platná závislosť „drahé skládkovanie = vysoká recyklácia“, narážala by na niektoré fakty, ktoré ju spochybňujú. Napríklad, v Írsku sú už dlho relatívne vysoké skládkovacie poplatky (130 - 210 €/t), napriek tomu sa úroveň recyklácie domového odpadu pohybuje len okolo 23 %. Naopak, štáty USA sú známe svojimi nízkymi skládkovacími cenami (14,7 – 66,8 €/t), napriek tomu je celoštátny priemer recyklácie až 34 %.

Skúsenosti zo Švédska či Nemecka poukazujú na to, že ani zvýšenie poplatkov za skládkovanie – bez dostatočnej infraštruktúry – nepovedie k odklonu od skládkovania. Navyše, k úplnému odklonu od skládkovania nedošlo podnes ani v týchto „vzorových“ krajinách EU.

Keďže jedno staré príslovie hovorí: „žaba v studni nikdy nepochopí, čo je more“, poukážeme postupne v nasledujúcich príspevkoch predstaviť niektoré FAKTY zo zahraničia, ako to v súčasnosti funguje v odpadovom hospodárstve vo svete.

Najbližší susedia

Pozoruhodné zistenia vychádzajú z porovnania reálií slovenského, českého a poľského odpadového hospodárstva, na základe údajov zo SAŽP, CENIA a poľského MŽP (tabuľka na konci textu).

Počty skládok sú v týchto krajinách rozdielne: od 106 na Slovensku až po 729 v Poľsku, ale v prepočte na počet obyvateľov alebo rozlohu jednotlivých krajov sú rozdiely prekvapujúco nízke. Priemerná hustota skládok nie nebezpečného odpadu je skoro rovnaká = jedna skládka na 465 km2, pričom aj rozdiely po jednotlivých krajoch sú vzácne zhodné: od 230 po 680 km2. Podobne obslužnosť týchto skládok je v jednotlivých krajinách veľmi vyrovnaná – každá skládka slúži pre cca 56 400 obyvateľov a teoretický zvozový rajón predstavuje kruh s polomerom 12 km.

Slovensko preto rozhodne nepatrí medzi krajiny s najväčším počtom skládok v EÚ. Minimálne ďalší dvaja geografickí susedia Slovenska majú podobnú hustotu skládok v prepočte na plochu aj na počet obyvateľov. Zdá sa, že skládkovacie návyky v týchto troch krajinách sú napriek ich rozdielnemu vývoju určitou „železnou košeľou“ a podliehajú zrejme všeobecným ekonomickým zákonitostiam odpadového hospodárstva.

Poznámka: Britský magazín EU-infrastructure priniesol v lete článok „The Dustbin of Europe", (Popolnica Európy), kde prirovnáva Spojené Kráľovstvo k odpadkovému košu Európy s najväčším počtom skládok a najvyššou produkciou odpadov. Prinášať katastrofické správy je zrejme národným športom novinárov každej krajiny. A populistickí politici ešte rozdúchavajú oheň z pahreby.

Zelené Švédsko

O Švédsku sa zvykne tvrdiť, že je environmentálnym vzorom rozvinutej spoločnosti. Vývoj produkcie komunálnych odpadov v tejto krajine však odhaľuje neustály rast produkcie domového odpadu, aj keď sa nakladanie s ním postupne mení.

Zavedenie skládkovej dane a zákaz skládkovania pre spáliteľný odpad (2003) a pre bioodpady (2006) podstatne zredukovalo množstvo komunálneho odpadu ukladaného na skládky. Výrazne naopak rastie podiel spaľovaného komunálneho odpadu – až 233 kg/os/rok, pomalší rast je potom u kompostovaného a materiálovo recyklovaného odpadu. V súčasnosti je toto rozloženie asi 13 % kompostovaný, 35% recyklovaný, 48% je spaľovaný a 4% sú skládkované. Napriek tomuto percentuálnemu rozloženiu nakladania s odpadmi je v súčasnosti vo Švédsku aktívnych 157 skládok odpadov – 28 pre nebezpečné odpady, 96 pre nie nebezpečné odpady a 33 pre inertné odpady.

Podľa údajov švédskej agentúry pre životné prostredie vzniklo v tejto krajine v roku 2008 (posledný rok s vyhodnotenými štatistickými údajmi – pozn. aut.) asi 95,6 mil. ton nie nebezpečných odpadov. Z tohto množstva až 62,5 mil. ton tvorili tzv. minerálne odpady – 59 mil. ton ťažobne odpady z baníctva a 2,2 mil. ton stavebné odpady. Z celkovej produkcie 4,5 mil. ton komunálnych odpadov bolo v roku 2008 skládkovaných len asi 1,5 %. Na skládkach NO však skončilo ďalších 102 000 ton nebezpečných odpadov (popolček) zo spaľovni komunálneho odpadu. Ďalších 433 000 ton škvary zo spaľovni KO bolo vyvezených na skládky v susednom Nórsku, kde sú oveľa nižšie poplatky za skládkovanie ako vo Švédsku.

V skutočnosti skončilo na skládkach potom 598 000 ton KO a zvyškov po spálení KO, čo je už 15% KO. Je preto otázne, či proklamovaný úspech v minimalizácií skládkovania vlastných odpadov ich vývozom do zahraničia, kde sú zase len skládkovane možno považovať za environmentálne korektný.

Krajina bez skládok je mýtus

Z týchto údajov vyplýva jeden základný fakt – ani „zelené“ Švédsko sa ešte stále bez skládok odpadu nezaobíde. Okrem 58,699 mil. ton ťažobných odpadov skončilo v roku 2008 na švédskych skládkach ďalších 3,837 mil. ton ostatných odpadov a k tomu ešte 384 000 t nebezpečných odpadov. Pre porovnanie: podľa IS Odpady, ktorý spravuje SAŽP, bolo v roku 2008 skládkovaných na Slovensku 4,452 mil. ton ostatných odpadov (v tom 1,351 mil. ton KO) a 110 446 ton nebezpečných odpadov.

Toto sú jasné čísla a fakty, nie mýty a utópie o zero waste.

V pokračovaní príspevku sa pozrieme na situáciu v Nemecku, Francúzsku či Holandsku.


počet obyvateľov

adm. členenie

hustota osídlenia (obyvateľov na km2)

počet skládok NNO

hustota na koľko km2 pripadá 1 skládka

obslužnosť (obyvateľov na skládku)

teoretický zvozový rajon (R = km)

Slovensko

5 424 925

7 krajov

O 132
69 - 303

106

O 456
228 - 675

O 54 006
38 400 - 77 812

11,9

Česko

10 467 542

13 krajov

O 124
63 - 230

179

O 470
277 - 663

O 56 809
25 453 - 89 304

12,1

Poľsko

38 246 155

16 wojvod.

O 130
59 - 378

729

O 467
264 – 689

O 58 480
22 218 - 140 909

12,1

(Článok bol v skrátenej verzii publikovaný v mesačníku Odpadové hospodárstvo, č. 8/2012)


Diskusia (6)

  1. Marek Hrabčák05.11.2012 (18:27)
    "Švédsko plánuje dovážať 800 000 t odpadov ročne..."
    (t.j. skoro 1/5 svojej ročnej produkcie MSW !!!)

    čerstvá správa  na:
    http://www.wired.co.uk/news/archive/2012-10/29/sweden-imports-garbage-for-energy

    Zdá sa, že v tom našom malom SK rybníku dokážeme len obmedzovať, prikazovať, zakazovať, export, import, skládky, spaľovne - zatiaľ čo inde vo svete už pozerajú na odpady ako na SUROVINU či ZDROJ ENERGIE.

    "...maybe you could sell your waste because there will be a shortage of resources within the world...,"
    said Catarina Ostlund, senior advisor for the Swedish Environmental Protection Agency.

  2. Juraj Ciz06.11.2012 (07:59)
    Zaujimavy clanok. Zaujimave by bolo pozriet sa na POlsko, kde po nedavnej zmene skladkovacej dane by mal klesnut objem odpadu konciaci na skladkach. Kardinalna otazka co ma byt skor ? Najprv postavit spalovnu a cakat ci sa jej naplni kapacita. Myslim ze po zdrazeni skladkovania kapacity vzniknu same aj bez dotacii. Vid Polsko, kde kto moze odpad upravuje na alternativne palivo. Aj vo Svedsku bola asi na zaciatku zmena legislativy. Nikto dnes (bez dotacii) nerealizuje eko investiciu, ak ma kazdych 50.000 obyvatelov svoju skladku. …
  3. Marek Htabčák07.11.2012 (08:50)
    1.Ekonomické prostredie:
    Najprv musíme byť dostatatočne "bohatí",
    aby sme prestali používať "lacné" metódy nakladania s KO.

    2.Legislatívne podmienky:
    Zákonodárca musí JASNE a ODBORNE definovať svoje ciele OH, navrhut postupne kroky a zabezpecit ekonomicke stimuly.

    Kapacita spaľovne, ktorá bude spaľovať len preto, že skládkovanie je   "horšie" samozrejme nemá bez dotácií šancu konkurovať skládkam.
    Filozofia ma ale znieť inak: odklonť odpad zo skládok do WtE, kde si zabezpečime výrobu tepla a elektriny, čim nahradíme iné fosílne zdroje, znížime emisie a zároveň obmedzíme skládkovanie.Toto chce ale zásadnnu zmenu v ponímani odpadu a energetického zhodnocovania odpadov u nás.




  4. Ing. Tomáš Schabjuk07.11.2012 (13:22)

    Pekný deň prajem,

    o odpadoch vo Švédsku si môžete prečítať aj v nedávno publikovanom článku týždenníka Trend http://ekonomika.etrend.sk/svet/svedsko-zhana-odpadky.html

    V oblasti postupu realizácie nových projektov súhlasím s Jurajom Čížom. Najskôr regulácia zo strany štátu, potom sa pohneme dopredu. Každá odpadová či investičná skupina si následne zráta náklady a predpokladanú návratnosť investície a trh sa začne meniť. Príkladom môže byť u nás regulácia v oblasti alternatívnych zdrojov energie. Prišla regulácia a zrazu máme všade po Slovensku fotovoltaické, či bioplynové elektrárne.

    Čo znamená byť dostatočne bohatí? Zrejme by to malo byť asi podľa HDP a porovnania s ostatnými krajinami, ako nám ukázal pán Hrabčák na korelácii HDP a miere recyklácie, či skládkovania. Možno áno a možno nie. Malé porovnanie, Spoločnosť kde pôsobí Juraj Číž už v súčasnosti ponúka alternatívu voči skládkovaniu. Nie úplne, povedzme že len na určitý podiel. Ale aj takto pomôžeme plniť ciele, ku ktorým sa SR zaviazala. A podmienky pre nakladanie takouto cestou sú porovnateľné so skládkovaním už aj teraz.

    Mám však pocit, že celá diskusia sa na Slovensku mení na porovnávanie dvoch metód nakladania s odpadmi. Skládkovanie a spaľovanie, resp. spoluspaľovanie odpadov. Tu sa však treba zastaviť a porozmýšľať či sme nepreskočili jeden krok v hierarchii odpadového hospodárstva. Čo tak sa najskôr snažiť z odpadu vytiahnuť odpady na materiálovú recykláciu? Až potom by sme sa mali baviť o energetickom zhodnotení.

    Najskôr teda regulácia zo strany štátu, následne sa trh postará o ďalšie nakladanie s odpadmi, či už materiálovo alebo energeticky. Reguláciu zo strany štátu však zaplatíme tak či tak my všetci. Environmentálny vs. ekonomický pohľad.

  5. Marek Htabčák08.11.2012 (11:41)
    Zaujímave slová od p. Schabjuka, aj keď v niečom sa asi nezhodneme,  čo ešte ale nemusí byť prekážkou našej diskusie.

    Dovolím si prezentovať svoj pohľad:

    Hierarchia OH – nepleťme si Smernicu 2008/98 s Písmom
    svätým ! Nezavádzajme do života namiesto náboženského nejaký environmentálny fundamentalizmus ! Hierarchia nakladania s odpadmi predsa nie je  neprekročiteľné tabu či nejaka zelená šaríja ! V minulosti sme mali 5 EAP, kde boli len tri „stupne“ hierarchie nakladania s odpadmi, dnes končíme 6. EAP kde ich máme už päť a možno sa v 7. EAP konečne dočkáme symbolickej X. – ako dostal Mojžiš do kameňa vytesane...

    Kedy budeme dostatočne bohatí ?
     – existujú desiatky a stovky materiálov, článkov, štúdií  ktoré na
    spätosť MSW a HDP jednoznačne poukazujú, dokonca aj EK to pred časom prevzala do svojho programu (decoupling...).  Neexistuje krajina na svete, ktorá by pri HDP nad 35 000 EUR/obyv produkovala menej ako 300 kg/obyv MSW ! Proste zákonitosti nepustia.
    Existuje celý odbor environmentálnej ekonomiky či dokonca odborné časopisy, ktoré sa touto otázkou zaoberajú. Umožňujú empiricky spočítať, pri akej ekonomickej sile spoločnosti je trh ochotný akceptovať ceny tovarov a výšku služieb. 
    Dnes máme na Slovensku priemerný poplatok za MSW od občana okolo 20-25 EUR. Tzv. vyspelé štáty EU15 ale majú tento poplatok okolo 80-140 EUR/osobu. Môžeme mať rovnaké služby v OH a rovnaké výsledky v OH pri rozdielnych ekonomických vstupoch ?
    (a sme pri mediálne známych porovnávaniach platov lekárov u nás a v Nemecku - pacient je rovnaký, len "SYSTEM"  nema na to dať obom lekárom rovnaký plat)

    Ekonomicky a environmentálny pohľad- nemám príliš v láske termín „štát reguluje“. Klasická ukážka zlyhania regulácie tohto prístupu sú emisné povolenky – ako ekonomicky nástroj, ktorý mal pomôcť
    environmentu. Dnes sú to pomaly bezcenné papieriky, podobne ako akcie niektorých bánk Ameriky koncom 2008 roku. Osobne som presvedčený, že z pohľadu environ cieľa = zničenie emisii CO2 je na tom ťažba bridlicového plynu efektivnejšia ako emisné povolenky...

    Súhlasím s názorom, že na Slovensku namiesto jasnej a zmysluplnej stratégie OH stále len voči niečomu alebo niekomu bojujeme. Namiesto neustáleho porovnávania sa so Západom či kritizovaním
    vlastných radov by sme konečne mali povedať
    KAM sa chceme dopracovať
    AKO to urobíme
    s JESTVUJÚCIMI možnosťami.

    A prestať čakať na Godota.
    (R.F.: „75% investícií na Slovensku je financované z prostriedkov EU“)

    Naučiť sa využívať svoje odpady znamená predovšetkým prestať proti ním bojovať! 

  6. Ing. Tomáš Schabjuk08.11.2012 (14:02)
    Zaujímavá debata. Škoda že sa k článkom nediskutuje viac. Pevne verím, že aj vzájomnými diskusiami na odborné témy môžeme prispieť k rozhýbaniu celého odpadového hospodárstva. Teším sa na diskusiu na DOH.

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.



Mohlo by vás zaujímať

Z recyklácie sa stalo náboženstvo. O využití komodít najlepšie rozhodne trh

Z recyklácie sa stalo náboženstvo. O využití komodít najlepšie rozhodne trh

Michael Munger, profesor politiky, filozofie a ekonómie z americkej Duke University, tvrdí, že zákony zavádzajúce povinnú recykláciu akoby porušovali princíp oddelenia cirkvi od štátu. Keď alokačné funkcie trhu nahrádza podpora recyklácie "za každú cenu", efektivita celého procesu klesá.

Ministerstvo a mestá podporujú princíp ,,jedna obec – jedna OZV“

Ministerstvo a mestá podporujú princíp ,,jedna obec – jedna OZV“

Výber jednej zmluvnej OZV uľahčuje obciam plnenie povinností.

Pneumatiky na Slovensku

Pneumatiky na Slovensku

Problémy s nakladaním s odpadovými pneumatikami sa na Slovensku hromadia už dlhšiu dobu. Riešením by mala byť rozšírená zodpovednosť výrobcu, ktorá bude implementovaná od júla tohto roku. V čom sú vlastne základné problémy? Článok vyšiel v mesačníku Odpadové hospodárstvo 2016/06.