József Nagy: Do konca mesiaca zverejníme, ako má vyzerať moderný zákon o odpadoch

Minister považuje za dôležité budúce zachovanie samotného ministerstva životného prostredia. Podľa Józsefa Nagya, strana by chcela pokračovať v reformách, ktoré začali, pričom jednou z nich je reforma odpadového hospodárstva. Pripravovaný zákon o odpadoch by chceli na ministerstve prerokovať na zelenej tripartite ešte do volieb.

Prerokovaný text by už mal byť v paragrafovom znení, ktoré bude použiteľné pre nasledujúcu vládu. Podľa ministra je zákon výsledkom všeobecného konsenzu v odpadovom hospodárstve.

„Chcem dodať k tomu, že musíme implementovať smernicu EÚ o odpadoch do právneho systému SR. Máme s tým meškanie, Bohužiaľ, predchádzajúce vedenie ministerstva toto zanedbalo a práce sa začali až takmer pred 14 mesiacmi, pri znovuzaložení ministerstva životného prostredia.“, konštatoval József Nagy.

Ďalším vyjadreniam ministra životného prostredia k problematike legislatívy a trhu s odpadmi sa venujeme nižšie, v časti prístupnej predplatiteľom. V nej sa nachádza aj zvukový záznam vybraných častí vyjadrení ministra ŽP.

Ochrana prírody

„Vnímam, že občania SR pristupujú zodpovedne k otázkam životného prostredia“, uviedol na margo problematiky ochrany prírody minister. Podľa Nagya síce existujú hlasy, že Slovensko má príliš veľa chránených území, ale čísla, ktoré „lietajú“ – až do 40 percent – sú plochy, ktoré sa vzájomne prekrývajú.

„To znamená, že ten istý kataster je chránený raz ako NATURA 2000, druhýkrát ako chránené vtáčie územie, a ešte je to možno celé v národnom parku“, dodal minister.

Podľa šéfa rezortu bude zákon o ochrane prírody do volieb pripravený a bude tiež určovať, akým spôsobom sa dajú znížiť dopady na tých občanov, ktorí majú nejaké súkromné vlastníctvo, najmä lesy a pôdy v chránených územiach. Ministerstvo chce pnutia s vlastníkmi riešiť v zákone rôznymi spôsobmi, najmä výmenou, výkupmi a prenájmami pozemkov. Za najefektívnejšie riešenie považuje minister využiť nástroj európskych dotácií do poľnohospodárstva, v ktorých sa môžu určiť aj environmentálne ciele a environmentálne výhodné využívanie pôdy. Prostredníctvom týchto dotácií budú môcť byť vlastníci na územiach, ktoré nepatria do celkom bezzásahových, spokojní.

Protipovodňová ochrana

Z hľadiska dopadov klimatických zmien na protipovodňovú ochranu (PPO) uprednostňuje rezort klasické metódy, zavedený a zaužívaný systém PPO, teda hrádze, priehrady a suché poldre. Ministerstvo by rado pokračovalo v navyšovaní hrádzí.

Podľa ministra sa rezortu rezortu podarilo vytvoriť vyše 1.300 pracovných miest, zabezpečením čistenia brehov a záplavových území dlhodobo nezamestnanými, v spolupráci so samosprávami a SVP, š.p.

Minister reagoval aj na otázku týkajúcu sa vládneho Programu revitalizácie a integrovaného manažmentu povodí, ktorý sa stretáva s kontroverznými reakciami odbornej verejnosti a nesúhlasom občianskych aktivistov, ktorí požadujú, aby ďalšie projekty v rámci programu prešli schvaľovacím procesom SEA, teda aby bolo verejnosti umožnené do tohto procesu vstupovať.

Podľa ministra sú na program rôzne pohľady na vec. „Môj politický pohľad na vec – ale ten nie je rozhodujúci – je taký, že revitalizácia krajiny je dobrým nástrojom na zadržanie vody a tým pádom na protipovodňovú ochranu, ale nemôže a nesmie byť náhradným programom klasickej protipovodňovej ochrany. Má byť len dobrým doplnkovým.“, uviedol minister.

Program je podľa neho vyzdvihnutím zabudnutých postupov, ktoré sa prestali vykonávať kvôli neštandardným vlastníckym vzťahom a obrábaniu pôdy, takže absentuje dlhodobejšie rozmýšľanie nad zásahmi v krajine. „Keby to tak nebolo, nemusel by byť ani program“, uviedol minister.

K problematike strategického hodnotenia SEA je podľa ministra otázne, či program je naozaj programom, keďže pozostáva z parciálnych projektov. Za najväčší problém však považuje skutočnosť, že Slovenský vodohospodársky podnik už veľa rokov nedostáva žiadne platby na PPO, čo je práve dôvodom týchto pnutí k programu revitalizácie. „Nemyslím si, že so samotným programom, alebo jeho aktivitami, je problém“, konštatoval minister.

Čo sa týka samotného procesu SEA, podľa ministra vychádzali z toho, že v pôvodnom zákone je uvedené, že zákon sa nevzťahuje na strategické dokumenty, ktorých jediným účelom je civilná ochrana. Teraz sa však diskutuje o tom, či jediným účelom programu naozaj je civilná ochrana. Podľa Józsefa Nagya zákonodarca stanovil tento výhradný účel civilnej ochrany preto, aby sa zákonu nevyhýbali iné opatrenia – napríklad, ak súčasťou protipovodňovej ochrany bude aj výroba elektriny.

„My sme prijali výklad, že vedľajšie účinky (opatrení – pozn. red.) nie sú hospodárskymi prínosmi typu štátnej pomoci, alebo deformujúce trh, alebo sledujúce iný cieľ. Sú to vedľajšie účinky, ktoré má každá jedna aktivita.“, uviedol minister.

Podľa ministra nové znenie zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (schválené v decembri min. roku – pozn. red.) poskytuje iný výklad, preto požiadal premiérku, aby sa tretie obdobie projektov spustilo až po odstránení výkladových rozporov.

Legislatíva trhu s odpadmi

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.