NATUR-PACK
MEVA SK
INISOFT

Jozef Kozák: Férové podmienky pre všetkých

Spoločnosť SEWA a.s. je počtom členov najväčšou z kolektívnych organizácií, ktoré pre výrobcov a dovozcov elektrozariadení zabezpečujú plnenie povinností vyplývajúcich z regulácií trhu s odpadmi. O fungovaní kolektívnej organizácie SEWA a problémoch vyplývajúcich zo súčasnej legislatívy sme hovorili s výkonným riaditeľom SEWA, a.s. Jozefom Kozákom. Rozhovor vyšiel v mesačníku Odpadové hospodárstvo vo februári 2012.

Jozef Kozák: Férové podmienky pre všetkých

  • Publicistika
  • 30.03.2012
  • Radovan Kazda, Ľubomír Augustín

SEWA vznikla ako akciová spoločnosť založená povinnými osobami združenými v profesijných združeniach výrobcov a dovozcov niektorých elektrozariadení ADAT a ITAS. Zaviazali sa všetci členovia združení stať sa pri vzniku klientmi SEWA?

Pre nich to bola skôr ponuka. Povedali sme im, že povinnosti, ktoré im vyplývajú už od roku 2001, sa od roku 2005 dajú riešiť kolektívne a my, keďže sme založení profesijnými združeniami, tým chceme pre nich poskytnúť záruku efektívnosti a transparentnosti.

Bola to tiež pre nich príležitosť platiť výrazne menej ako do Recyklačného fondu, ktorého úlohou ani nie je plniť limity zhodnotenia.

Takže existujú aj prípady, že niektorí členovia zakladajúcich profesijných združení nie sú Vašimi klientmi a naopak.

Samozrejme. Drvivá väčšina je klientom SEWA, ale sú i takí, ktorí ďalej platia do Recyklačného fondu, alebo sú klientmi inej kolektívnej organizácie. Naopak, mnohí klienti SEWA sú aj takí, ktorí nie sú členmi ADAT-u a ITAS-u, našich zakladateľských asociácií. Máme okolo 450 klientov, zatiaľ čo naši zakladatelia majú spolu do sto členov.

V roku 2009 sa zmenil zákon o odpadoch a podľa nového znenia musí byť kolektívna organizácia založená najmenej jedným výrobcom elektrozariadení. Ako sa k tomu stavia SEWA?

My sme vznikli v roku 2005. Zákon nemôže platiť retroaktívne. Vnímame to i tak, že v skutočnosti sme založení ešte väčším počtom výrobcov a dovozcov ako ktokoľvek iný, lebo naši zakladatelia sú všetci výrobcovia a dovozcovia združení v ITAS-e a ADAT-e

V roku 2009 však vznikla aj kolektívna organizáciu AWES.

Áno. Firma je založená jediným výrobcom. Nevyvíja žiadnu aktivitu. Vznikla tak trochu ako protest proti tejto zmene zákona, ktorú považujeme za nezmyselnú. Považujeme ju však aj ako „poistku“ pre prípad ďalších zmien v zákone.

SEWA deklaruje neziskovosť svojej činnosti, zároveň ste však akciovou spoločnosťou, ktorej zmyslom je produkovať zisk. Nie je v tom rozpor?

Akciovou spoločnosťou sme najmä preto, lebo akciovka má veľmi precízne účtovníctvo a finančnú dokumentáciu, vrátane kontroly auditora. Zakladatelia vychádzali pri vzniku kolektívnej organizácie zo záujmu, aby táto činnosť bola čo najtransparentnejšia. A nakoniec táto forma je našim zakladateľom najbližšia, najviac jej rozumejú.

Čo sa týka neziskovosti, myslíme si, že by nebolo správne, aby z týchto platieb vznikal zisk. Koho zisk by to bol? My by sme ho zdanili a vrátili výrobcom a dovozcom v dividendách, znížený po odrátaní dane. K tomu, aby sme mohli vytvárať zisk, by sme od nich museli pýtať viac. Našim cieľom nie je maximalizácia zisku.


Ing. Jozef Kozák (34) Vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave, absolvoval tiež niekoľko študijných pobytov v zahraničí. Po skončení školy pôsobil rok v Španielsku a dva roky ako projektový manažér v agentúre SARIO. Ďalšie dva roky pracoval v pozícii Business Developer v spoločnosti HOLCIM. Od roku 2009 je výkonným riaditeľom v spoločnosti SEWA, a.s.


Prejdime k ekonomike. Čo tvorí výdavkový koláč kolektívnej organizácie?

Sú to štyri hlavné položky: zber, preprava, spracovanie a réžia.

Ako celý systém funguje?

Samotný zber si kontrahujeme u zberových spoločností. Ďalej ponúkame možnosť spätného odberu predajniam. Tretí typ zákazníkov tvorí tzv. inštitucionálny odber. Sú to napríklad veľké firmy, ktoré sa nárazovo zbavujú svojich vyradených elektrozariadení.

Prepravu kontrahujeme s firmami, ktoré zabezpečujú pohyb tovaru od miesta, kde je elektroodpad vyzbieraný, ku spracovateľovi. Väčšinou je to prepravná spoločnosť spracovateľa.

U spracovateľov, teda priamo v recyklačnom podniku, si napokon objednávame služby zhodnotenia a recyklácie.

Pred dvomi rokmi podpísali kolektívne organizácie so Združením miest a obcí SR memorandum o spolupráci, ktorého cieľom bolo najmä zabezpečiť požiadavku obcí, aby kolektívne organizácie prevzali z obcí všetok vyzbieraný elektroodpad. Darí sa tento záväzok splniť?

Áno, odpad v obciach nezostáva nevyzbieraný.

Ako môže fungovať spoločný záväzok kolektívnych organizácií v trhovom prostredí, v ktorom sa napríklad zberové spoločnosti rozhodujú o predaní vyzbieraného tovaru na základe najlepšej ceny?

Na regulovanom trhu treba stanoviť niektoré regulované pravidlá a nepopierame, že systém potrebuje ešte viaceré vylepšenia. Podľa nás by mala vznikla platforma, ktorá by určovala povinným osobám a kolektívnym organizáciám podľa ich podielu na trhu, kde a od koho má prevziať odpad. Cena pre tých, ktorí elektroodpad zozberali, by mala byť jednotná.

Takže štátom diktovaná cena.

Bohužiaľ, v tomto smere momentálne nevidíme lepšie riešenie.

Ak odoberáte všetok odpad od obcí resp. zberoviek, potom je prirodzené, že podobný záujem – teda vykonávať zber a požadovať jeho preplatenie, vrátane spracovania – môže prejaviť aj samotný spracovateľ.

Nemáme problém s tým, ak je spracovateľ zároveň zberovkou. Odpad mu prevezmeme. Podobne ako u každej zberovej spoločnosti však chceme odpad prevziať a rozhodnúť o tom, kto ho následne prepraví a kto spracuje. Zodpovednosť za zhodnotenie nesieme podľa zákona my. Máme však problém aj s tým, ak zákon umožňuje spracovateľovi byť zároveň priekupníkom odpadu od zberoviek.

Prečo? Požadujete, aby zákon mal dvojaký meter na zberovky?

Vôbec nie, práve naopak. Ale ak spracovateľ koná ako zberovka, tak aj pre neho musia platiť rovnaké pravidlá, tak ako pri zberovkách. To znamená, že kolektívna organizácia rozhoduje o tom, kde sa tento odpad spracuje. Myslíme si, že každý má svoje miesto a poslanie na trhu: kolektívna organizácia organizovať zber, prepravu a spracovanie, ale zároveň vertikálne sa neintegrovať ani do zberu, prepravy alebo spracovania.

Spracovateľ má spracovávať odpad a nebyť vertikálne integrovaný do činností kolektívnej organizácie. Kvôli vyváženosti. Ak kolektívna organizácia nesmie vykonávať zber, tak spracovateľ – ak je zároveň aj zberovkou – ho vykonávať môže, ale nesmie elektroodpad prekupovať od iných zberoviek. Toto sa mi zdá byť férové aj vyvážené.

KONKURENCIA

Minulý rok vstúpila na slovenský trh vo vašej kategórii odpadov kolektívna organizácia ASEKOL, ktorá má v Česku dominantné postavenie. Odlišuje sa český a slovenský trh z hľadiska cien kolektívnych organizácií pre svojich klientov?

Áno. V Česku ASEKOL účtuje svojim klientom ceny oveľa vyššie v dominantných kategóriách tejto organizácie.

Čím si to vysvetľujete?

Charakterom týchto trhov a pozíciou kolektívnych systémov. Český trh je takmer monopolný, na Slovensku funguje konkurencia.

Za krátky čas sa novej konkurencii podarilo získať významných klientov i na Slovensku. Pociťujete cenový tlak?

Áno.

Namieste je otázka, či konkurencia nevyužíva svoj ekonomický náskok z Česka na získanie slovenského trhu istou formou dumpingu služieb.

To sa musíte spýtať ich. Faktom je, že cena pre povinnú osobu za zhodnotenie televízora na Slovensku sa v súčasnosti pohybuje na úrovni 3,5 eura. Podľa indícii od našich klientov je to v Česku viac než 10 eur . Pri ostatnej spotrebnej elektronike je tento rozdiel ešte väčší, český výrobca zaplatí napr. za DVD prehrávač viac než 37 CZK , slovenský len 9 CZK, čo je viac ako štyrikrát.

Ak je pravda, že existuje „službový dumping“, tak slovenským výrobcom to vadiť určite nemôže, práve naopak, pretože platia oveľa menej. Či to nevadí tým českým, ktorí to financujú, to sa treba spýtať ich.

Vyššie ceny môžu byť spôsobené vyššími nákladmi, napríklad cenami za spracovanie elektroodpadu v ČR.

Lenže je to práve naopak. Ceny v Česku sú nižšie, lebo trh spracovateľov je oveľa otvorenejší. My nemôžeme elektroodpad vyvážať.

Uvažujete o vstupe na český trh?

Áno.

RECYKLAČNÝ FOND

Medzi kolektívnymi organizáciami panuje pomerne široká zhoda v otázke budúcnosti Recyklačného fondu. Ste v súčasnosti platcami do fondu?

Naši členovia nie.

Vyplýva vám však povinnosť hlásení pre fond.

Áno, a úplne zbytočne. Je to duplicita hlásení.

Navrhujete zrušiť akékoľvek povinnosti výrobcov a dovozcov elektrozariadení k Recyklačnému fondu.

Áno. Systém kolektívneho plnenia sa ukázal byť oveľa efektívnejší. Treba si uvedomiť, že za kilogram počítača sa pri dovoze platí do Recyklačného fondu 1,66 eura, zatiaľ čo my to vieme zabezpečiť za približne 20 centov.

To nie je ten istý poplatok. Fond zbiera poplatky, vďaka ktorým odľahčil investície do spracovateľskej infraštruktúry. Malo by sa to prejaviť v nižších cenách za spracovanie.

Neprejavuje sa, práve naopak. Navyše spracovateľské kapacity v tomto segmente sú podľa nás na Slovensku už predimenzované.

Okrem kolektívnej organizácie je SEWA aj oprávnenou organizáciou, zabezpečujete teda povinnosti vyplývajúce z obalovej legislatívy.

V tejto oblasti sme minoritný hráč, tieto plnenia vykonávame našim klientom ako prídavný servis. Náš jadrový biznis je elektroodpad.

Platí Váš postoj k Recyklačnému fondu aj pre sektory obalov?

Jednoznačne.

Elektrozariadenia obsahujú aj batérie. Ako vnímate súčasný stav v tejto problematike?

V sektore batérií je najnezmyselnejší stav. Jedinú povinnosť, ktorú má výrobca batérií, je platiť do Recyklačného fondu. Nemá povinnosť zbierať, ani zhodnocovať, odvíja sa to až od povinnosti platby do fondu. Iným slovom ako „environmentálne výpalníctvo“ sa to nedá nazvať.

Ako by mala vyzerať legislatíva v oblasti batérií a akumulátorov?

V súčasnosti výrobcovia a dovozcovia nemusia plniť zberový podiel 25%, ktorý ustanovuje zákon, ale naopak musia platiť poplatok za 100% batérií a akumulátorov. Platiť by nemali nič. Mala by im byť určená povinnosť zabezpečiť zberový podiel.

VÝVOZ

Dlhodobo vystupujete proti ustanoveniu zákona, ktorý určuje, že nebezpečný odpad, ktorý vznikol v SR, sa prednostne zhodnotí v SR. Chcete vyvážať odpad do zahraničia?

To nie je našim primárnym cieľom. Odstránením tejto regulácie, ktorá je podľa nás v príkrom rozpore so základnými ustanoveniami o fungovaní únie, chceme dosiahnuť, aby trhové podmienky spracovania na Slovensku boli podobné tým v zahraničí. Táto regulácia obmedzila konkurenciu a my sa chceme riadiť vyššími normami únie, ktoré ju vylučujú.

Napokon, my by sme radi zhodnocovali naďalej na Slovensku, kde máme niekoľko serióznych a dlhodobých partnerov pre spracovanie elektroodpadu. A aj preto, že časť spracovateľských fabrík bola vybudovaná priamo z poplatkov výrobcov a dovozcov prostredníctvom dotácií z RF, takže sme svojim spôsobom ich spoluvlastníci. (úsmev)

Ako hodnotíte pôsobenie ministerstva od jeho znovuobnovenia v novembri 2010?

Verím, že záujmom mnohých ľudí na ministerstve je nastaviť férové podmienky pre zhodnocovanie odpadov. Pri súčasných politických zmenách je však presadzovanie zmien veľmi ťažké.

(Rozhovor vyšiel v mesačníku Odpadové hospodárstvo, február 2012) 

Značky
RozhovorySEWA

Mohlo by vás zaujímať

Bez obalu nie je bez odpadu. Zohľadniť treba aj uhlíkovú stopu

Bez obalu nie je bez odpadu. Zohľadniť treba aj uhlíkovú stopu

To, že je nejaký produkt bez obalu, automaticky neznamená, že nevytvára odpad. Obaly, naopak, zabraňujú plytvaniu potravinami a môžu znížiť uhlíkovú stopu, tvrdí odborník Ivo Benda.

Elektroodpad z domácností. Čo o ňom viete?

Elektroodpad z domácností. Čo o ňom viete?

Ako máte nakladať s elektroodpadom? Kam s ním a aké sú vaše povinnosti?

Ceny za odpad porastú. Pocítia to peňaženky väčšiny občanov (Analýza)

Ceny za odpad porastú. Pocítia to peňaženky väčšiny občanov (Analýza)

Cena za skládkovanie sa v najbližších rokoch dotiahne na cenu za energetické zhodnocovanie odpadu, tvrdí Eva Sadovská, analytička WOOD & Company.