Skládky odpadov by nemali byť posudzované osobitne. Novelu stavebného zákona koalícia napokon „utopila“

Predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo spolu so svojím straníckym kolegom Jozefom Mikušom predložil ešte na júnovú schôdzu parlamentu návrh novely stavebného zákona.

Jeho hlavným zámerom bolo od 1. novembra 2012 zapojiť do rozhodovacieho procesu o umiestňovaní skládok odpadu priamo samosprávu a prostredníctvom nej obyvateľov obce.

Skládka ako osobitná stavba

V novele predkladatelia navrhovali vyžadovať pri územnom rozhodnutí osobitné stanoviská k umiestneniu tzv. ostatných inžinierskych stavieb. Tými mali byť skládka nebezpečného odpadu, nová skládka odpadov alebo rozširovanie existujúcej skládky odpadov, ktoré môžu prijať viac ako 10 ton za deň alebo majú celkovú kapacitu väčšiu ako 25 000 ton, s výnimkou skládok odpadov na inertné odpady.

---

Čítajte: Pavol Frešo opäť navrhol, aby veľké skládky schvaľovali samosprávni poslanci

---

Na účely územného konania, ktoré sa týka takýchto stavieb, sa okrem záväzných stanovísk podľa stavebného zákona malo vyžadovať aj súhlasné stanovisko obce, v katastrálnom území ktorej má byť umiestnená ostatná inžinierska stavba, a súhlasné stanovisko vyššieho územného celku (samosprávneho kraja), v územnom obvode ktorého sa tieto obce nachádzajú.

Súhlasné stanovisko obcí a vyššieho územného celku (samosprávneho kraja) by muselo byť vydané formou uznesenia zastupiteľstva.

Protiústavná novela?

Podľa Bernharda Hagera z advokátskej kancelárie NH Hager Niederhuber Advokáti však môže byť novela v rozpore s ústavou i s komunitárnym právom. Ústava, ani zásady európskeho práva totiž neposkytujú priestor pre tzv. „demokratizáciu správnych rozhodnutí“. Aarhuský dohovor napríklad priznáva občanom a verejnosti iba právo na informácie, kontrolu a právo na súdny proces. Neobsahuje však žiadne práva na spolurozhodovanie.

„Princíp právneho štátu požaduje transparentný a vykonateľný rozhodovací proces. V ňom navrhovateľ, ktorý splní všetky technické a právne podmienky, musí mať právny nárok na priznanie povolenia“, vysvetľuje Bernhard Hager. Takzvané „demokratické rozhodnutia“ – ako napríklad referendum alebo rozhodnutia grémia zástupcov ľudu – sa v takomto rozhodovacom procese podľa Hagera nepredpokladajú.

SaS tiež proti

K podobnému zisteniu zrejme dospeli i v poslaneckom klube SaS, nakoľko ich poslanec Martin Chren predložil k návrhu pozmeňujúci návrh, podľa ktorého by schvaľovací proces mal byť takto skomplikovaný iba v prípade, ak proti projektu takejto stavby podpíše petíciu aspoň 10 % voličov dotknutej obce.

„Územné konanie je preneseným výkonom štátnej správy, ktorú vykonáva obec ako stavebný úrad. Do tohto procesného postupu obecné, resp. krajské zastupiteľstvo nezasahuje – práve z dôvodov, aby nebol narušený procesný postup uplatňovaný v rámci správneho procesu.“, dôvodil v návrhu Martin Chren. Úplne odstrániť vyjadrovanie zastupiteľstva však Martin Chren nechcel.

Podľa Bernharda Hagera má návrh ešte niekoľko iných nedostatkov, napríklad z neho nie je zjavné, prečo rozlišuje medzi rôznymi zariadeniami, keďže by mala platiť zásada rovnakého zaobchádzania.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.